kovotron monochord

Kovotron Monochord, veľký Krtíš z hlbín vesmíru povstal a začal šíriť veľké a malé pažravé krtíše po krajine. Veľa Krtíšov by sa malo vedieť s týmto asi nijako ďalej nepohnúť, avšak ich šírenie prebiehalo priam tangenciálne, čiže občas zabiehalo k nekonečnu a občas k zápornému nekonečnu. V momentoch, keď boli Krtíše vo fáze nekonečna, celý vesmír sa skladal iba z Krtíšov.

Kovotron Monochord sa stal občasným vládcom Vesmíru, a začal rozmýšľať, ako sa ochrániť pred nájazdami a temnou energiou kugelblitzov, čiže čiernych dier spôsobených priveľkou koncentráciou svetla, kvôli ktorým mu občas ubúdalo z hmoty a on cítil, ako sa pod ním láme časopriestor, čo ho značne frustrovalo a v práci neprejavoval dostatočnú iniciatívu, kvôli čomu bol za trest poslaný na teambuilding.
"Dobrý deň, na dnešnom teambuldingu si vyskúšame kolektívnu prácu. Vidíte túto tlačiareň v rohu. Skúste ju premiestniť tak, aby bola v súlade s feng-šuej. Tu vidíme veľkú geopatogénnu zónu, internetový modem. Táto zóna vás vtiahne do sveta mačiek, hejterov a programovacieho jazyka podľa vášho výberu. Už váš fyzický kontakt s touto zónou ovplyvňuje vašu slezinu, a obličky začnú nadobúdať reptiliánske črty. Vďaka za vypočutie" vydal zo seba inštruktor a začal zo seba dávať von tuhé dirigentské príkazy.
Následne sa kolektív zamestnancov venoval v inštruktorovom rytme kreatívnemu premiestňovaniu nábytku, a Kovotron Monochord v ňom našiel svoj zmysel života. Odpojil sa od internetu, a Krtíše sa odrazu začali šíriť už iba exponenciálne, avšak v ich blízkosti bola čierna diera, do ktorej beztak padali a končili v ničote bezčasosti. Lord Monochord na ich počesť opustil prácu a išiel im vzdať pietu na cintorín sv. Gottwalda na sídlisku Putinówka na Gerlachovskom štíte.
"Môj ty Bože, požehnal si mi toto ráno všetko a dnes ti budem vďačný za každý deň pokoja, ktorý s prvou rannou kávou prijmú tvoje zore a moja milá bude čakať na obzore, ty však, rodná zem, pohltila si toto pohrebište sveta a tak ho aj pochop, toto bude koniec." Poklonil sa padlým mŕtvolám a na hrob položil nádobu s okrasnými kolóniami baktérií, čo bola lacnejšia alternatíva kvetov. Potom odišiel do miestnej pyramídy žltej psychedelickej sekty Psilopiko a tam sa odobral meditovať nad otázkou "mám apgrejdovať na Windows 10?"
Vyšiel odtiaľ patrične osvietený a namiesto apgrejdu si išiel dať lievance s mačičkami do neďalekého baru Maličký Pes a išiel sledovať hokejový zápas Slovenska s Argentínou. V Argentíne sa omylom všetok ľad roztopil, a bolo nutné hrať hokej na piesku s nezmenenými pravidlami, čo bol národný variant hokeja, a Argentínci vyhrali, čo Kovotron Monochord zviedol na scientológov. Radosť z toho, že na to prišiel sám, nepoznala konca-kraja.
"Cítim sa ako nový, najradšej by som zjedol cesnak!" nadšene vyskočil, a išlel za tým účelom do Lidla. Produkcia krtíšov vzrástla niekoľkonásobne všetkými smermi, a čoraz viac sa ich dostávalo mimo dosah čiernej diery. Čoskoro sa vesmír pozvoľna začal plniť krtíšmi, a ľudia si vydýchli, že všetko bude v najlepšom poriadku, ako v dávnych časoch, kedy ich šteklil pocit, že sú z krtíšov.
Krtíše ostali platonicky nedosiahnuteľné, a Kovotron Monochord sa ich nemohol dotknúť na subatomárnej úrovni, iba fyzicky, čo nebolo zďaleka také príjemnučké. O pár mesiacov zomrel na vyschnuté srdce od žiaľu. Jeho nahrávka piesne keď umieral, sa volala "Zomrela nám labuť" a bola o ňom. Potom zomrel a nahrávka bola uložená do národného archívu Matice Čarnogurskej.

Zomrela nám labuť
raz budem tvoj
neviem ako sa ti mám zdôveriť
ale zomrela
labuť
raz som chcel byť tvoj
ale doteraz som nevedel
a zomrela
nám
labuť
zomrela nám
a ja som chcel byť tvoj
zomrela
a ja som nevedel
labuť labuť labuť labuť labuť labuť

potom vydal zo seba posledné mučivé "labuť", v ktorom bola schovaná nástojčivosť výbuchu Hirošimy, delikátna kompozícia pádu systému Windows 10 a výbojnosť morského ježka, a upadol do večného sebazabudnutia.
bol skryštalizovaný a v kryštalickej podobe uložený do národného múzea labutí v Pštrosburgu.