Psychopati neexistujú

Ona bola od mala tak trochu divná, pár krát ju zavreli aj na psychiatriu, ani raz jej to nepomohlo, vždy prišla ešte viac mimo, túžila po krvi, túžila po nej. On bol naopak ten čo v sebe dusil tých svojich démonov vždy sa tváril, že v tomto svete je zaradený, bol taký ten herec, čo sa stratil vo svojej úlohe až mu to úplne prischlo. Sám tomu neveril a tak sa bil s tým pocitom, že to v sebe musí naozaj zabíjať.

 

....Stála tam nado mnou, v biely šatách, tak ako keď som ju prvý krát uvidel, aj jej pokožka bola biela a chladná, ako ľadovec, mohol som ju iba milovať, ale ona nado mnou držala ten 25 centimetrový nôž. Z jej výrazu som cítil, že to ôsme bodnutie nebolo posledné, moje telo slabne, pľúca slabo dýchajú a ja myslím na jedinú vec, na to ako ju, tú moju psychopatku milujem, ako mi nevadí tých pár dier v mojom tele. Najradšej by som ju držal v náruči a cítil tú jej vôňu, pozeral do jej bezduchých očí, ktoré sú však hlboké ako vesmír. Moja démonka, alebo chiméra, alebo anjel, alebo smrť. Čo je to len za ženu? nechápavo sa pýtam sám seba, popritom ako umieram. Vlastne som spokojný, mohol som umrieť na starobu. A plný falošných pocitov, osvietila ma, konečne musím nič predstierať. A tak umieram v búrke vášni, tej jej vášni. Vedel som, že s ňou budem do konca života. Nikdy ma však nenapadol takýto scenár. Už je všetko aj tak jedno, ona bude spokojná, ju to naplní, všetky tie bodné rany. Bude sa cítiť dobre, uľaví sa jej, chápem to. Posledná slza sa skotúľala po mojom líci, na znak toho že mi bude naozaj chýbať, z pľúc vypustím poslednú dávku života.

...,Vždy som bola chladná, bezcitná, akoby som ani nežila, mala som sklon týrať zvieratá, šikanovať mladších spolužiakov, nikto ma nikdy nedokázal pochopiť, čo je vlastne úplne samozrejmé, keďže som poriadne svojská, tento svet si myslí, že je to šialenstvo, blázni. Jedno ale musím uznať, milujem chlapov. Vážne tie ich penisy, a tie ich svaly a to ich ego a to celé racionálne zmýšľanie. To ich vodcovstvo. Vážne ma napĺňa keď títo chlapi poriadne trpia. Keď prosia o svoj bezvýznamný život, keď ma milujú, keď chcú pre mňa urobiť všetko, ja im to doprajem, naozaj. Všetko čo od nich chcem je smrť, nie je to nič osobné, ani feministické, ako som už spomenula som poriadne svojská a idem si za tým čo chcem. No a hihi, viete ja chcem krv a trofej z ďalšieho a ďalšieho bezduchého bastarda, do ktorého by som sa možno aj skutočne zamilovala. Možno tá kurva vo mne sa aj zamilovala, ale ja ju radšej potláčam, je moc citlivá, až primoc. Verí tej láske a verí aj v budúcnosť, verí v systém a verí že musí niečo dosiahnuť. Ja verím pohľadu na vyhasnutý život v očiach muža čo vďaka mne žiaril akoby sa stal nesmrteľným.
"Neboj zlatko už je po všetkom", zakrvavenou rukou si prejdem vo vlasoch. A z nočného stolíka zoberiem krabičku cigariet, vyberiem jednu a zapálim. Ľahnem si vedľa neho na zakrvavenú postel. Úžasný pocit, teplá čerstvá krv, och nič nie je krajšie. Obliznem krv z jeho tela, chutí úžasne.
„ Chutíš veľmi dobre miláčik, chceš sa skúsiť?", dva prsty namočím do krvi a natriem ňou jeho pery.
„No čo na to hovoríš? Dobré nie?", mlčí....
„HEJ NIEČO SA ŤA PÝTAM!!!!!", udriem ho do hrube
„bastrad!!! No tak čo je, načo si vlastne tu, hAAAA???", stále mlčí, zrejme ho už nezaujímam. Okej, ani on mňa, zahasím cigu o jeho oko. A znovu beriem do rúk nôž. Dám mu pusu na pery, krk, bradavku, bruško, a obliznem jeho vtáka.
„toto sa ti vždy páčilo zlatko nie?" , znová mlčííí....
„aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa", zakričím z plného hrdla a jedným rýchlim rezom mu odrežem ten jeho odporný úd.
„Škoda láska, mala som ho rada, ja viem že aj ty, ale keď si ignorant!!", okej už kašlem naňho. Idem do sprchy, zatiaľ ho tu nechám ležať, penis mu položím na čelo. Hihi, to by nečakal, že bude mať raz nejaký penis na čele. Po sprche sa zabalím do hebkého županu, ktorý vonia ako on. Krásna vôňa, tak čistá, tak krásna. Idem do kuchyne a postavím vodu na kávu, na panvicu dám kúsok masla a nechám ho roztopiť, idem ho pozrieť.
„Zlatko, idem urobiť večeru", z jeho čela zoberiem penis.
Hodím ho na panvicu, a nechám ho tam smažiť. Voda vo variči vrie. Už nemám chuť na kávu, otvorím si šampanské, nalejem do pohára. Svoju večeru hodín na tanier. Vidličku zapichujem do jeho žaluďa, a nožíkom pomaly zarezávam až ho odrežem, otváram ústna a „mňam, mňam"............