Labuť alebo sup?

Tvoje vyznanie zo mňa urobilo krásnu ženu, takú akou som vždy túžila byť. Napriek tomu som nemohla uveriť tvojim slovám a ani teraz si nimi nie som celkom istá. Možno je chyba vo mne, lebo nebudem môcť nikoho milovať kým neuverím, že niekto môže úprimne milovať aj mňa. Neviem ako dlho to bude trvať, ale ja chcem milovať a chcem uveriť tvojim slovám. Dnes premýšľam o nás, o tom, kto sme a kým sa môžeme stať, no v skutočnosti neviem, čo cítim a či to o čom snívam by mohlo byť tou správnou realitou pre mňa. Spochybňujem svoje aj tvoje city a neverím ani vlastným slzám. Som stratená uprostred neistoty, uprostred otázok, na ktoré prichádza odpoveď, ktorej neverím. Som stratená a nevidím jediné rozumné riešenie, čo by ma priviedlo na miesto môjho šťastia.

Čo je pravdivé a čo je lož, som to ja, kto klame alebo si len nechcem priznať tvoju pravdu.

Keď som sama, myslím na teba a na miesta, kde by sme mohli byť šťastný. Ak počúvam svoj rozum, neprichádza do úvahy čo i len jediná nepatrná myšlienka nás dvoch. Ak počúvam hlas z môjho vnútra, ten v tichosti dúfa aj v nemožné. Fantazíruje, sníva, nemyslí na realitu a neustále mi pripomína, že ťa nemôžem stratiť, nemôžem sa ťa vzdať a nemôžem sa vzdať nášho tajného sveta. Viem, že nechcem byť bez teba a tvojich krásnych slov. Je to, čo cítim skutočné alebo som len sebecká a nechcem sa vzdať tvojho dvorenia a tvojej príjemnej spoločnosti. Som tým najhorším, čo ťa mohlo postrehnúť alebo som len krehké zranené vtáča, ktoré sa bojí ľudskej ruky, ľudského pohladenia. Nechajte ma! Nezaslúžim si súcit ani pozornosť. Som len škaredé zmätené káčatko o ktorom nemôžete vedieť, čo z neho vyrastie. Či krásna labuť alebo sup, ktorý ti vytrhne srdce z hrude za živa. Ja sama neviem kto vlastne som a bojím sa toho. Bojím sa, že ti ublížim a že už nikto nescelí tu ranu. Uštedri mi úder nech môžem odísť skôr ako stihnem vojsť do tvojich snov. Bojím sa, že z teba a mňa vznikne my, slovo, ktoré ostane zapísané v našej mysli a nebude sa dať vymazať. Pravda alebo lož, nie je to jedno? Dnes som tu a zajtra po mne nemusí zostať ani len stopa v prachu.