Niekde medzi živými - 4. kapitola

Spisovateľ/ka: LujzaSvitáková :) | Vložené dňa: 16. septembra 2015
http://citanie.madness.sk/view-49983.php
 
4. kapitola


Pozrie sa na mňa. „Toto nechceš a nemôžeš vedieť, Zara."
 
 Prevrátim oči. „Prečo nie? Takmer som tam umrela rukou šialenej hyrry, ktorá si ma pre seba zarezervovala tým, že prebodla iného..." Niekde uprostred vety sa zarazím a sadnem si na plastovú stoličku. Eric mlčí. Desivo.
 
 „Prečo to musí byť také ťažké?" 
 
 „Keby bolo všetko také ľahké, nesedel by som tu. Fajn. Ak to chceš vedieť, tak prosím. Pozri sa do systému o päť minút," zamrmle a zdvihne sa zo stoličky.
 
 „Ten systém je však tu, myslím..."
 
 Zamračí sa. „Áno, je tu. Idem preč. Kód je 087, na desať minút. Viac času nemáš."
 
 Prikývnem. „Eric?" 
 
 „Áno?" Obráti sa. Všimnem si, že nastavenú ruku na kľučke stiahol späť k telu. 
 
 „Prečo to robíš? Myslím, prečo vlastne mi pomáhaš?"
 „Nepomáham ti. Iba ti objasňujem to, načo máš právo. Desať minút." Zavrie dvere. Sledujem ich s úžasom. 
 
 Rýchlo prebehnem k počítaču a zapnem ho. Váš kód, objaví sa tabuľka. Rýchlo naťukám číslo a... Čo teraz? Fajn. Toto som nedomyslela, ale improvizácia mi celkom ide. Myslím. Otvorím datadisk a naťukám tam dátum zo dňa, keď sa to stalo. Eric miluje správne zoradenie a systém, ktorý je absolútne prehľadný. 
 
 Na monitore uvidím čierne video. Dĺžka videa je trinásť minút. Nervózne sa pozriem na myšku. Naozaj to chcem vedieť? Myknem plecami a pevnejšie zovriem pery. Tyrees leží v nemocnici a mnoho ľudí umrelo. Musím vedieť, kto to bol.
 
 Spustím to video.
 
 Predo mnou sa objaví priestranná hala - ešte pred vpádom. Kamera sa zatrasie a celý záber dostane červený nádych. Rukou mi mykne k myške - môžem to zastaviť. Môžem to ukončiť. 
 
 Ruky si pre istotu dám za chrbát. 
 
 Ďalší otras, kamera sa zatrasie a vypne. Záber sa prehodí na ďalšiu. 
 
 Hyrry prichádzajú na chodbu v celých húfoch ako včely. Mnohí sa tvária vydesene, otrávene a znechutene. Až dokým sa stena nezrúti na zem. Vtedy sa tam vrútim ja s uterákom na tele a hľadám... Tyreesa. Objaví sa za mnou a chvíľu sa rozprávame. Podá mi môj sveter. Stena sa zrúti, on ma odtiahne a... Hyrry vstupujú dnu. 
 
 Tep sa mi závratnou rýchlosťou zvýši.
 
 Kamera sa vypne.  
 
 „Myslel som si, že si viac inteligentná, ako vyzeráš. Škoda. Očividne je v tvojej prázdnej hlavičke vzduch," zašepká mrazivo za mojím chrbtom. Nadskočím.
 
 Keď prehovorím, ovládam každý jeden sval v tele a prehováram ich, aby sa nepohli. „Takže toto bol ten zámer? Ukázať tajomstvo, presvedčiť a nachytať, Dý?" 
 
 Otočím sa. Sedí na parapete pri otvorenom okne a uškŕňa sa na celý svet. Rovnako ako Eric, napadne ma. Narozdiel od Erica do mňa však zabodáva pohľad ako dýky. 
 
 „Eric... Je hlúpy. Ak by som neprekazil videoprehrávanie, vedela by si to, čo vie iba hŕstka ľudí. Ibaže ty, hyrra, medzi nich nepatríš. Nemáš právo zasahovať do vecí, do ktorých ti absolútne nič nie je. Vieš, čo sa stalo naposledy, keď niekto vedel niečo, čo nemal vedieť?" nádhodí. Nasucho prehltnem. „Bol vylúčený."
 
 „Ja ale nie som hlúpa. Viem si dať dôkazy dohromady a vytvoriť celok," zavrčím. Takže, on sem príde a bude sa mi vyhrážať? Kto je, keď má také právo? A kde je Eric?!
 
 Zasmeje sa, čím iba viac nakopne moje rozzúrené ja. „Pokoj, Sherlock. Vieš, čo sa stane, keď vyvodíš nesprávny záver? Bum - a je koniec. Je jedno, či tvoj, alebo ostatných. Prichádza totiž k ujme, ktorej sa snažím v prvom rade vyhýbať a zabrániť."
 
 Zdvihne sa a začne kráčať k dverám. 
 
 V hlave sa mi premietajú všemožné odpovede, otázky a útržky. Dý má vždy pravdu. Raz mi to dôrazne vysvetlil Eric a mnohokrát som to videla na vlastné oči. Ibaže čo ak je Dý ten, kto má nesprávny celok?
 
 Otvorí a zatvorí za sebou. Dvere ani nezavŕzgajú, čo je dosť zvláštne, ale je mi to jedno. 
 
 Sedím tam dovtedy, dokým sa systém vypne a všetko naokolo stíchne. „Nenávidím ťa, Dý," zasyčím na dvere. 
 
 Bola som iba kúsok od pravdy, a čo z toho? Som blbá. Mala som dať zrýchlené prehrávanie, zapnúť video o pár sekúnd skôr... Čokoľvek. Čokoľvek ma mohlo dostať k pravde, ktorá mi ušla rovno pred nosom. 
 
 Zúrivo kopnem do stola. 
 
 Telefón v mojom vrecku sa rozozvučí ako siréna. Privriem oči.
 
 Keď začne zvoniť už druhýkrát, čo je obdivuhodný výkon, zdvihnem ho.
 
 „Áno?"
 
 „Počula si to, Zara?" Lisa. 
 
 „Nie, nepočula," zamračím sa. Čo je až tak veľmi dôležité?
 
 „Tyrees je tu. Prebral sa."
 

°°°
 
 
Vbehnem mu do izby aj napriek sestričkám, ktoré na mňa potichu kričia, aby nevzbudili pacientov. 
 
 V rýchlosti za sebou zamknem a zatiahnem rolety, aby sem nevideli. Otočím sa. 
 
 Stáť zoči voči v nemocnici Tyreesovi, keď je čiastočne zdravý a živý, je zvláštne. Doteraz som ho videla iba v kóme a rátala s tým, že zomrie. Vlastne som sa s tým aj zmierila, čo som si uvedomila až vtedy, keď mi to Lisa oznámila. A teraz... Je tu.
 
 „Čakal som, kedy sa sem prirútiš, sestrička," usmeje sa. Úsmev však nahradí bolestivá grimasa, takže okamžite viem, ako ho ten pohyb bolí. Zamierim k nemu s tvárou pokerového hráča, no tesne pri ňom sa k nemu nadšene rozbehnem a silno ho objímnem.
 
 „Možno by som mal povedať au, ale je to celkom príjemné," zamrmle do ucha. Odrazu sa zasmejem tým skutočným a nefalšovaným smiechom, ktorý vie vo mne vyvolať iba on.
 
 „Prestaň. Tak čo, ako je ružovým poníkom?" opýtam sa. Chvíľu na mňa zazerá ako na blázna, keď mu to dôjde. 
 „V kóme žiadny poníci nie sú, čo vieš aj sama, Zara," zvážnie.
 
 „Nemusíš mi kaziť radosť, dobre? Proste... Si užívaj to, že žiješ a vôbec všetko naokolo. Páči sa mi ten milý a úprimný Tyrees, ktorého mám rada a pre ktorého som sem prišla."
 
 „Ibaže ja som úprimný. Každý...," postaví sa na lakte. Zároveň zasyčí a spadne, takže mu pomôžem.
 
 Povzdychne si. „Som úprimný, chápeš? Každý tu so mnou zaobchádza ako s neposlušným dieťaťom... Ja neviem. Proste sa mi páči, keď rozhodujem za seba. A ty to dobre vieš."
 
 „Takže žiadna pomoc, Jackie?" zasmejem sa. Jackie je jeho prezývka zo stretnej, o ktorej mi povedal na začiatkoch môjho nového života. Nenávidel ju.
 
 „A ja som si myslel, že zabudneš."
 
 „Aj ty sám dobre vieš, že nepatrím medzi ľudí, čo zabúdajú," zasmejem sa. Pocit radosti sa okolo mňa obtočí a vopchá sa do môjho tela. Dýcham šťastie.
 
 „Nebuď smiešna. Tak čo, ako Eric reagoval na tvoju prehnanú túžbu ísť za mnou?"
 
 Zamračím sa, ale stále mám úsmev na perách. „Neviem. Volala mi Lisa."
 
 Prikývne a zívne si. Položí hlavu späť na vankúš a prikryje sa hrubou dekou. „Počul som ťa. Keď som bol v kóme. Chcela si, aby som bojoval a ja som to urobil. Proste som musel, aj keby som nechcel. Si moja rodina," zašepká.
 
 Pohladím ho po ruke. „Vždy tu budem pre teba, Tyrees."
 
 Usmeje sa. O chvíľu sa jeho dych prehĺbi. Zaspal.
 
 Hodím po ňom ešte jeden pohľad a zoberiem sa preč. Potichu odomknem dvere a zatvorím ich za sebou. Som okamžite obkľúčená nemocničným personálom, ktorý do mňa hustí zodpovedné správanie. 
 
 Prikyvujem a vravím, že sa to už nezopakuje. Následne nato odchádzam. 
 
 Vkročím na parkovisko a zamierim k svojmu autu. Riadiť ho ma naučil práve Tyrees na žiadosť Erica, ktorý, ako sa sám vyjadril, chce mať samotného jedinca. Mala som vtedy strašnú zlosť a prvé auto naschvál vrazila do stromu. Nejako mi nedošlo, že ostanem zranená, ale nebolo to nič vážne.
 
 Odvtedy si Eric dvakrát rozmyslí, čo povie.
 
 Odomknem ho a nasadnem si. 
 
 Teda, aspoň sa pokúsim. Na mieste vodiča však už dávno niekto sedí. 

 


Ďakujem, ak ste sa dočítali až sem. A teraz k veci.

 

Kapitolka bola sama o sebe napísaná už pred týždňom (aj s opravou...ktorá nie je bohvieaká. :D), ale moja lenivosť ju sem pridáva až dnes. No, ale snáď ma ospravedlňuje škola a tie typické študentské problémy.

Má ešte stále táto poviedka čitateľov? Rada by som vedela, na čom som po tom dlhom čase.  

 
 

Spisovateľov komentár k príspevku

««Zanechajte komentáre, či už kladné alebo záporné»»



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8