BIELE MRAKY Kapitola II.

Spisovateľ/ka: Zuzana SiuSM | Vložené dňa: 22. septembra 2015
http://citanie.madness.sk/view-50008.php

„Nerob to! Nie je to sranda, vážne, ser na to!" povedal mi raz jeden môj dobrý kamarát Peter. Držal ma pri tom za plece s plameňom v očiach, akoby na tom závisel chod celého sveta.

„Jeb na to, počuješ? Počúvaj, čo ti vravím! Už mám niečo za sebou, ty ešte nie. Daj si povedať!" Bol o päť rokov starší. Býval vo vedľajšom bloku sídliska. Vyrastal som s ním. Bol mi ako brat, ktorého som nikdy nemal. Vedel som, že je správny človek, so srdcom na mieste a že mi v konečnom dôsledku chcel dobre. Lenže vedľa nás stáli ešte dvaja ďalší. Robo a Jano.  A tí dvaja mi ponúkali niečo, čo vyzeralo ako biela múka. Prášok. Mal som čerstvých  pätnásť rokov.  Ako chalan z ulice som veľmi dobre poznal marihuanu. Fajčil som ju od trinástich, pretože partia, v ktorej som bol ma do celej tejto veci zasvätila. Nevedel som, odkiaľ sa niečo také berie. A aké sú účinky. Ani to, čo na tej cigarete môže byť v neporiadku. Vypadala celkom normálne. Akurát mala iný zápach. Chalani mi vraveli, že budem posilnený lepšími pocitmi. Že sa budem cítiť skvele. A tak som to skúsil. Vtedy pri mne Peter nebol. Riešil sa s nejakou babou. Predsa len on vtedy mal už osemnásť rokov a jeho svet bol vtedy o trochu iný ako ten môj. Ale naše kamarátstvo vydržalo aj napriek rozdielnemu veku. Mal som ho rád. Chodil som k nemu hrávať prvé počítačové hry, ktoré ešte nik v okolí nemal. Počítače boli v tej dobe obrovské tabu. Malo ich len veľmi málo ľudí, kde to ešte chalani z nášho sídliska?

 

Tú marihuanu som vtedy skúsil. A chalani mali pravdu. Aj napriek tomu, že prvé dva razy som sa z nej strašne dovracal, bolo to každým ďalším pokusom lepšie a lepšie. Neviem prečo to tak u mňa vždy fungovalo, ale pokiaľ sa jednalo o niečo nové, čo som predtým nikdy neskúsil, za prvým pokusom skúsiť to stál vždy niekto starší. Pri marihuane to bol Dalibor- postarší pán, ktorého chalani zavolali za roh bytoviek k nám do partie, lebo vedeli, že má pri sebe vždy niečo špeciálne. Oni, teda Robo, rovnako starý ako ja, Tomáš, tiež spolužiak a Marek, o tri roky starší chalanisko z nášho vchodu ho poznali dobre. Len ja som Dalibora veľmi nepoznal. Až potom som zistil, že je trikrát rozvedený, kedysi nádejný režisér béčkových Československých filmov. Bol to skrachovanec, ktorý sa po údele osudu ocitol na ulici. V podstate to bol bezdomovec, aj keď ešte stále býval vo svojom byte s exekútormi za chrbtom. Ako decko som slovo exekútor ešte celkom nechápal. Dalibor o tomto čudesnom názve dokázal rozprávať celé hodiny. Volal nás na kus reči do neďalekého baru za zámienkou, že sa nemá komu vyžalovať. Vtedy som si po prvýkrát uvedomil, že by som nikdy nechcel skončiť ako on. Ale najskôr by som musel počúvať svoje vnútro, ktoré s ďalšími udalosťami v mojom živote nesúhlasili. No nakoniec vždy vyhrala túžba po poznaní a túžba niekam patriť. A to bolo horšie, ako všetko ostatné. Nemať silu bojovať s tým, čo vám ničí istoty a vzdať to hneď na začiatku. Netrvať na svojich predsavzatiach a netrvať na svojich pravidlách. Najhoršie je, keď sa túžite začleniť do spoločnosti o ktorej si myslíte, že je tá správna pre Vás. A aj keď neskôr viete o opaku, bojíte sa samoty a namýšľate si, že tí ľudia, čo sa zdajú byť vašimi priateľmi Vás nakoniec podržia a oslobodia od vašich problémov a životných prehier. Omyl. Priatelia sa nehodnotia kvantitou, ale kvalitou. Správny priateľ nie je ten, čo vám ponúka sľuby a istoty, ale ten, čo s Vami od začiatku hrá čistú hru a je k vám úprimný. Ten, čo Vás pravdou raní, ale tá pravda Vás po čase oslobodí aj napriek bolesti. A takí priatelia sa rátajú kvalitatívne. A scvrkávajú sa k veľmi žalostným nízkym čísliciam v počte. Často ide o jedného, nanajvýš dvoch pravých priateľov. A jedným z nich bol aj spomínaný Peter zo začiatku rozprávania. Ten chalan to so mnou už odnepamäti myslel dobre. Len ja hlupák, s hlavou vysoko v oblakoch som si to neuvedomoval. Hneval som sa na neho, že ma poučuje. A čo keď bol starší? To mu nedáva právo so mnou jednať ako s  malým deckom! Často som sa kvôli tomu na neho hneval. Ale viete čo? Mal pravdu. Vždy mal pravdu. To len ja som bol natvrdnutý ako vajce. Bol som idiot. Bol som vtedy decko. Decko, ktoré svojou hlúposťou pomaly prichádzalo o detstvo a chcelo rýchlo dospieť. No v dospelosti to dospelé decko zistilo, že sa stalo otrokom svojich neuvážených rozhodnutí. Že si neužívalo bezstarostného života, ale žilo vo svete zla, do ktorého samo prispievalo svojou zbabelosťou. Bol som blbec neuvedomujúci si vážnosť situácií, z ktorých ma Peter vystríhal. Alebo sa o to aspoň snažil... . Už vtedy mi malo byť jasné, že dobré veci sa neponúkajú samé. Ale že si vyžadujú kúsok seba zapierania. A Peter to (tak ako aj všetko iné) vedel.

 

„Nechaj ho, čo si jeho tatko?" osopil sa na neho Jano. Bol približne v Petrovom veku.

„Už som ti niekedy chcel zle?" spýtal sa ma Peter nástojčivo a chytil ma za golier trička s nápisom „Fuck your Money!"

„Nie, nechcel si mi zle!"

„Tak potom? Mám za sebou viac skúseností. Ver mi, toto nie je nič dobré!"

Zostal som v pomykove a naďalej som hľadel na papierik s práškom v Janovej ruke.

„Netrep Peter.  Ja som to už skúsil, a nie je to nič hrozné. Tvoj organizmus si na to zvykne!" pošepkal Robo. Bol to ten môj kamoš z detstva. Vďaka ktorému som frčal aktívne na marihuane už dva roky.

„Koľko to stojí?" spýtal som sa len tak pre istotu.

„To nech ťa teraz neserie. Vezmi si to!"

Spýtavo som svoj pohľad zameral na Roba s Janom a potom aj na samotného Petra, ktorý krútil nesúhlasne hlavou.

„A čo ak to urobím?" namieril som k Petrovi nepriamo svoju veľmi priamu otázku.

„Ja som ti svoj názor povedal. Toto je na tebe Lukáš. Je to svinstvo!"

Ani neviem prečo som si vtedy nedal povedať. Akoby ma zakázané veci priťahovali. Mal som pocit, že ak nevyskúšam všetko, nikdy nebudem spokojný sám so sebou. Navyše- všetci z mojej partie to už aspoň skúsili, to len ja som bol outsider. A preto som si to vzal do rúk. Vonku začalo prskotať. Bolo neskoré augustové popoludnie pred búrkou.

„A ako to mám použiť?"

Všimol som si Petrovho prísneho, no zároveň znechuteného pohľadu. Keby som ho vtedy bol poslúchol, všetko mohlo byť úplne inak.

„To sa šnupe! Nakloň si to blízko nosa a z celej sily potiahni!" pošepol mi Jano, ktorý ma doslova prebodával pohľadom. Až tak ma celý nadšený sledoval, až skoro zabudol dýchať.

„Dobre, ja to teda skúsim!" šepol som mu späť nesmelo.

Urobil som to.

Neviem, ako to po prvýkrát funguje u iných, ale mňa z toho strašne štípal nos. Musel som si odpľuť, také nechutné to bolo.

„No?" spýtal sa ma po chvíli Robo.

„Nič!" potešil som sa sám sebe. Nebolo ani jediného pocitu, že som použil nejakú drogu.

„Počkaj desať minút! Až potom uvidíš, čo to svinstvo s tebou urobí!" tresol mi znechutený Peter priamo do ksichtu a odkrágľoval sa domov. Jeho slová ma vydesili. Ale nemal som veľmi čas na to, aby som nad tým rozmýšľal. Utekal som ešte do obchodu, lebo môj tatko toho nebol schopný. Od rána do večera sedával v bare, kde so zhodou okolností chodieval aj Dalibor. Bál som sa, že ak sa oni dvaja niekedy stretnú, môj agresívny otec sa dozvie o mojich začiatkoch marihuany. Dva roky som to pred ním ostražito a zaťato tajil. Lenže to nechodil do toho baru na sídlisku, ale nadrbal sa ešte po ceste z práce v meste. Lenže teraz reálne hrozilo, že ma Dalibor prezradí.

 

Rozlúčil som sa s chalanmi a pobral som sa do obchodu. A Peter mal ZASA pravdu. Začal som si vážne namýšľať, že ten chalan je svätý. Hneď ako som zatvoril dvere od obchodu, začalo mi srdce biť ako na dostihoch. Cítil som sa veľmi sebavedomo. Mal som pocit, že dokážem ohnúť aj tú vysokú lampu pri chodníku, keď sa mi zachce. Chcel som robiť hovadiny. Začal som utekať. Presne ako to robia blázni vo filmoch. Neviem to presne opísať. Cítil som, že sa mi zvýšil adrenalín a tep. Bolo to veľmi zvláštne.

„Slečna, môžem Vám pomôcť?" robil som si srandu zo starej sedemdesiatničky. Musel som vyzerať v očiach okoloidúcich ako debil. A to som aj vskutku bol. Tým, že v ten deň som si po prvýkrát potykal  s pervitínom.

Spisovateľov komentár k príspevku

čokoľvek, akékoľvek poznámky uvítam



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8