Orizuru: 21

Minato so svojou skupinou mierili na miesto stretu. Dostali správu, že nemajú ísť až k Hlavnému mestu. S netrpezlivosťou a obavami poháňal svojho koňa do vyššej rýchlosti, aby sa dostali k otcovi včas. Pešiaci išli za nimi, ale keďže konskej rýchlosti nestačili, stratili za nimi pár hodín. Teraz viedol malú jazdu vpred. Vedel, že je to zlé ale nemohol si dovoliť pomalý pochod.
Kone boli našťastie oddýchnuté takže sa im išlo dobre. Po pár hodinách sa im pred očami otvoril les a oni mohli uvidieť zhluk bojujúcich. Všade naokolo sa víril prach. Videli ako kone splašene bežia preč od vojakov. Počuli tlmené výkriky a zvuky boja. Zastali na okraji lesa. Nechali trochu vydýchať kone.
Ale len čo sa pohli, všimli si, že spoza hlavného miesta boja sa vynorila jazda. Bolo vidieť, že sa Hirato pripravil. Jeho jazda bola väčšia. Jeho chlapi sa zdali viac pri sile. Bolo jasné, že nedovolia aby sa Minato dostal k otcovi. Ak by sa to stalo, jeho jazda by rozštiepila hlavný nepriateľský voj.
Mierili na seba. Chlapi sa veľkou rýchlosťou približovali. Bolo vidieť odhodlanie na oboch stranách. Každý chcel zvíťaziť a každý chcel prežiť. Minato dal povel a všetci vytiahli meče. Zaleskli sa ako blesky na čiernej oblohe. Uvideli odrazy ocele u svojich nepriateľov. Urobili to isté. V polovici cesty sa na modrastej oblohe ukázali mračná. Neboli to však oblaky dažďa ale oblaky šípov, ktoré vystrelili Hiratovi vojaci.
Kenzov syn niečo zakričal. Ucelený klin sa roztiahol. Od posledných mužov sa vzniesli do nebies šípy. Tie sa stretli s druhou vlnou a narazili do seba. Niektoré sa však dostali k obom stranám a aj rovnako zabíjali. Dunenie kopýt a chvenie zeme sa na okamih stratilo. Prekryl ho rykot umierajúcich koní a ľudí. No len čo sa salvy skončili, nastal náraz.
Dve skupiny sa stretli a splietli do jedného klbka. Minato sa vnoril medzi nepriateľov. Ako jeho kôň bežal, sekom na jednu a druhú stranu zabil vojakov. Jeho ruka opísala polkruh a meč sa vnoril do nekrytých častí. Len čo však zabil jedného, zľava sa na neho zahnal ďalší. Jeho meč však mal dvakrát väčšiu dĺžku ako bolo normálne. To bol problém. Tento meč nebol totiž na zabíjanie jazdcov, ale koní.
Videl ako sa zahnal. Stočil rýchlo zviera, aby sa spolu dostali z dosahu smrtiacej a veľmi nebezpečnej zbrane. Nebol však dostatočne rýchly. Videl to už. Koniec čepele cudzieho vojaka by bola zasiahla jeho koňa, keby pred neho neskočil ďalší nepriateľ. Ten našťastie zablokoval útok svojho spolubojovníka. Jeho kôň sa s porezanými nohami zvalil na zem a priľahol jazdca, ktorý pod ním zomrel.
Chlap s obrovským mečom sa bez zľutovania pozrel na priateľa v zbrani. Pripravil sa na ďalší útok, ktorým už Minata určite zabije. Pozreli na seba. Musel využiť nepripravenosť nepriateľa, keďže s tak dlhým mečom bola o to ťažšia manipulácia. S výkrikom mieril na chlapa. Ten ale svoju zbraň ovládal skvelo. Ľahko si ju opravil a pripravil sa na úder. Zastaviť sa už nedalo.
Videl ako sa lesklá oceľ približovala. Videl ako vojak mieril na nohy zvieraťa, ktoré sa zľaklo. Minato ho ovládol a donútil skočiť. Poslúchol. Kôň ladne preletel nad čepeľou. Vojak sa snažil rýchlo otočiť ale bolo neskoro. Mladý veliteľ už dávno obrátil zviera a teraz presným sekom oddelil hlavu vojaka. Meč vypadol z mŕtvych rúk. Jeho zviera sa splašilo a rozbehlo sa vpred. Videl ako sa telo ešte nachvíľu udržalo a potom sa zvalilo na zem, kde sa dostalo pod kopytá iného koňa.
Zadýchane sa ohol a potľapkal poslušné zviera po šiji. Keby sa v rozhodujúcej chvíli splašil, na zemi by teraz ležal on. S ľahším srdcom sa vystrel v sedle a poobzeral sa. Potreboval zhodnotiť situáciu. Jeho ľudia bojovali. Ale nepriateľov bolo veľa. Vedel, že takto dlho nevydržia. Jediné, čo im ostáva je počkať, pokiaľ nedorazí zvyšok vojska. Musia vydržať!
Obrátil zviera a znovu sa púšťal do súbojov. Rany sa začali zbierať. Vlastne iba škrabance, pretože tie najhoršie rany schytala zbroj. Znovu zabil dvojicu nepriateľov a mieril do toho najtuhšieho boja. Obchádzal telá na zemi. Sotva sa však zamýšľal, či to je alebo nie je jeho vojak. Kopytá pod sebou drvili zvyšky šípov, ktoré boli pozapichované do zeme. V tej rýchlosti si to ani nevšimol.
Len čo dorazil k miestu ťažkého boja, ihneď sa na neho vrhli. Jeden sa objavil po pravici. Koňa zastavil tesne pri tom jeho. Zahnal sa na Minata. Ten rýchlo zdvihol meč do obrany. Vyšiel zvláštny zvuk. Oceľ o seba narazila. Na chvíľu sa pretláčali. Kone pod ich telom prestupovali z nohy na nohu. Boli nervózne z ich súboja. Minato sa vymanil a skúsil seknúť. Chlap však dokázal udržať krok a pekne zablokoval jeho útok. Teraz zaútočil on. Ale stalo sa to, čo predtým. Obaja boli dosť skúsení, aby takýto typ útokov odrazili. Napriek tomu po sebe sekali. Jeden z nich predsa urobí chybu. Alebo skôr kôň.
Hoci boli zvieratá na niečo také cvičené, nemohli ignorovať malé stádo koní bez jazdcov. Strečkovali a pritom sledovali ako sa ich zvierací druhovia snažia dostať preč od vervy. A ako keby toho nebolo dosť, pred oboma zvieratami sa zjavil vojak. Celý zakrvavený. Zahnal sa na Minatovho koňa, ktorý sa splašil a zdvihol sa na zadné. Na to bol už hore aj nepriateľov kôň. Obaja muži si náhle prestali vymieňať útoky a chytali sa čo najrýchlejšie uzdy. Vlastne všetkého, čo by im zabránilo spadnúť. Ale nepriateľov kôň stúpil do akejsi jamy. Vyplašene zaerdžal a rýchlo sa snažil získať rovnováhu. Minato videl, ako sa zviera nebezpečne nakláňa. Počul ako vojak vystrašene kričí o pomoc. Jeho zviera sa už neudržalo. Padalo rovno na veliteľa.
Odrazu to bola len sekunda. Nestihol nič urobiť. Štyri telá na seba narazili a padli spolu. Minato však stačil zacítiť bolesť, keď mu brucho koňa pritlačilo nohu. To už však boli na zemi. Nevedel ako, ale bol mimo spleť tiel. Ležal v tráve. V nohe mu pulzovalo. Prevrátil sa na brucho a snažil sa postaviť. S každým pohybom mu bolesť vystrelila do mozgu. Pomliaždená noha. To sa fakt hodí!
Otrasene sa postavil. Hluk vojny k nemu doľahol akoby keby bol vo vode. Pomaly sa otočil, aby si všetko mohol obzrieť. Všade sa bojovalo a nikto si ho nevšímal. Podišiel k svojmu zvieraťu, ktoré sa už postavilo. Našťastie nebolo zranené. To sa však nedalo povedať o tom druhom vojakovi a jeho koňovi. Vojak bol na mieste mŕtvy ako ho prigniavil. Zviera ešte žilo ale narazilo na kamene. Minato k nemu pristúpil a zabodol mu meč do krku. Vyšiel prúd teplej červenej krvi. Potom sa pozrel na toho, ktorý ich vyplašil. Ležal mŕtvy. S rozbitou lebkou. Kopyto jedného koňa mu ju poľahky prerazilo. Všade boli úlomky a krv.
Teraz však musel pokračovať. Ale len čo sa otočil, jeho kôň bol preč. Keď uvidel stádo, pripojil sa k nemu. Najradšej by zaklial ale stále bol otrasený a skoro nič nepočul. Snažil sa pískať, ale zviera ignorovalo pánov povel.
Mávol nahnevane rukou a s krívaním sa vrátil na miesto, kde nechal svoj dlhší meč. Aspoň jeho našiel na tom istom mieste. Načiahol sa po ňom a zasunul ho späť do pošvy. Teraz súrne potreboval koňa. S takou nohou sa tu nemôže obšmietať. Lenže všetci bohovia sa mu posmievali. Na okolí nebol skoro žiaden. Jazda sa teraz dala prirovnať k obyčajným pešiakom.
Napriek tomu sa mu podarilo dostať až k svojim ľuďom. Aj keď všetci naokolo bojovali, všimli si, že niečo nie je v poriadku. Videli ako kríva. Ihneď na neho kričali, ale ich slová sa strácali a nedotkli sa jeho uší. No len čo sa dotkli chrbtami, počul čo mu chceli povedať.
„Čo sa vám stalo, pán Wabashi?" spýtal sa jeden keď odrazil nepriateľa. Znovu sa kryli navzájom.
„Nič vážne. Iba som spadol z koňa."
Kútikom oka si všimol prekvapené a zhrozené pohľady tých, ktorí ho začuli. Nemal čas ich presviedčať, že okrem poranenej nohy mu nič nie je. Ale musel pripustiť, že teraz sa mu bojovalo ťažšie. Potlačil úder, ktorý sa na neho niesol a zabil svojho oponenta. Napriek tomu im nedali vydýchnuť. Hrnuli sa na nich hordy. Ak to takto pôjde ďalej, všetkých tu zabijú a nik nepôjde pomôcť jeho otcovi.
Musel sa rozhodnúť. Chtiac- nechtiac museli ustúpiť. Našťastie už počul normálne. Hlasno zakričal. Chlapi, ktorí boli najbližšie dali na jeho pokyn a začali sa sťahovať späť k lesu. Snažil sa ísť čo najrýchlejšie ale noha ho za každým zrádzala. Bolela ho ako ďas. Videl ako sa jeho muži snažia dostať k lesu. Akoby tam na nich mala čakať spása. Pár tých, ktorí sa udržali v sedlách, cválali okolo a snažili sa poslednými útokmi kryť svojich priateľov.
Minato skúsil naposledy zapískať. Sotva by ho mohol počuť, aj keď kone majú skvelý sluch. Všetko prehlušoval víťazný pokrik prenasledovateľov, ktorí sa za nimi valili ako morský príboj. Boli si istí tým, že vyhrali. Minato sa však nevzdával. Odhodlane zapískal a šiel ďalej. Lenže príliš zaostával. Vojaci, ktorí išli na koňoch ho už dobiehali. Začínali mať problémy. Pár ich dokonca prebehlo pri ňom, ale žiaden nezastal. Nik ho nespoznal. Bol špinavý a dobitý. Sledoval ich pohľadom ako sa stratili v lesnej tôni. Obzrel sa za seba. Uvidel nepriateľov. Boli už blízko. Znovu zaklial a snažil sa zrýchliť. Každý jeden pohyb mu však spôsobil nehoráznu bolesť. Zaťal zuby. Nemôžu ho tu chytiť. Ak by sa to stalo, jeho muži by sa ihneď vzdali. To radšej spácha seppuku!
Hrmenie sa zväčšovalo. Zdalo sa mu to, alebo ozaj cítil ako sa trasie zem? Opakovane sa obzrel. Videl hrozbu, ktorá sa k nemu blížila. Ešte trochu a bude v lese. Tam nájde svojich ľudí a pokúsia sa zoskupiť. Potom dorazia Hiratových vojakov. Dúfal v to. Myšlienky mu pretrhli ďalší jeho chlapi. Prebehli pri ňom. Opäť. Jeden však zastal a vrátil sa. Obišiel Minata a zastavil koňa.
„Pán Wabashi! Poďte!" zakričal a nastavil dlaň. Nezaváhal. Chytil sa podávanej ruky a nejako sa mu podarilo nasadnúť za neznámeho vojaka. Ten, keď videl že je jeho pán hore, zabodol päty do slabín koňa a hnal ho do lesa.
Za nimi sa ozvalo syčanie a za zadkom koňa sa ukázali konce šípov. Jeden však stačil líznuť zadné stehno zvieraťa. To ho ešte viac pohnalo do cvalu. S prikrčenými jazdcami sa vnoril do ochrany zeleného baldachýnu. Aspoň to si mysleli. Nepriatelia sa však dali za nimi. Lenže keď do neho vstúpili, nenašli nikoho. Minatovi muži sa stačili schovať. Teraz bolo dôležité znovu sa zoskupiť a pripraviť na nový stret.
Wabashimu sa podarilo zoskočiť. Najradšej by si však tú nohu odrezal. Pozrel na vojaka, ktorý naďalej sedel na koni. Sledoval okolie pred sebou. Síce sa nepriatelia zastavili na okraji lesa, ale to neznamenalo, že sa nerozhodnú ísť za nimi.
„Ďakujem," povedal Minato. Vojak na neho pozrel. V tejto pozícii to bolo zvláštne. Vyzerali akoby si vymenili role. Usmial sa. Po dlhom čase videl niekoho usmievať sa.
„Nemáte za čo ďakovať," odvetil vojak a hodil na to rukou. „Čo je dôležitejšie, musíme vám nájsť koňa."
Prikývol. Po svojich sa nikam nedostane. Ani by nemal ako veliť. Sotva však na to niečo povedal, zašušťala tráva a konáre. Napätý vojak sa pripravil brániť svojho pána. Nemal ho však pred čím chrániť. Cez húštie sa predral Minatov kôň, ktorého už asi unavovalo len tak pobehovať. Prišiel poslušne k pánovi ako márnotratný syn. Pán ho chytil za liace a nasadol. Takto to bolo lepšie. Teraz musia počkať na zvyšok vojska.