BIELE MRAKY Kapitola III.

Spisovateľ/ka: Zuzana SiuSM | Vložené dňa: 27. septembra 2015
http://citanie.madness.sk/view-50024.php

Ľudia, ktorí odsudzujú druhých za to, že podľahli drogám ako je pervitín, hašiš, marihuana a podobne často nevedia o psychických problémoch tých, čo sú závislí. Nie vždy je tomu tak, to nevravím, ale ak ťa do toho nevtiahne zlá partia, vtiahne ťa do toho tvoje psychické rozpoloženie. Alebo len zvedavosť. Ale zvedavosť zväčša končí prvými dávkami. Než to psychika v mnohých prípadoch končí dlhodobou závislosťou. Takmer každý v našej partii mal doma peklo.  A ten kto nemal, mal zasa odmalička všetko a nevedel čo so sebou.  Ale ľuďom sa ľahko súdi, keď ničomu nerozumejú a radi sa starajú o druhých, než by sa starali radšej sami o seba. Nesnažia sa chápať. Snažia sa súdiť. Ja som nikdy nesúdil. Aspoň nie pre mňa cudzích ľudí. Ak tak, tak len svojho otčima... .

 

Ubehli dva roky od prvej dávky perníka. Počas tých dvoch rokov som chodieval častejšie von nie len s Janom, Robom a občasne aj s Petrom, ale tiež so spolužiakom Tomášom a starším Marekom. Začal som navštevovať  elektrotechnickú priemyslovku tu v Nitre. Ale viac som býval za školou, ako v nej. Nie preto, že som to chcel, ale preto, že ma o tom vždy dokázal niekto presvedčiť a povedať mi, že je to dobré a že je to hlavne dobré v rámci nášho priateľstva v partii. A ja som ako poslušný baránok šiel s vyvolenými. Fajčil som marihuanu, aktívne som frčal na pervitíne, ktorý v tej dobe nebol vôbec  lacný. Jebal som na svoj život. Bol som nezodpovedný a flákal som sa. Možno aj preto, že doma sa to nedalo zniesť. Matka nás s otcom a sestrou opustila, keď som mal osem rokov. Odišla s nejakým svojim nabijakom a od tej doby sa môj otec umáral v liehu. A keď prišiel neskoro domov nadretý, vyhodil ma so sestrou Eliškou na ulicu v mraze a zamkol za sebou dvere. Nebolo to raz. Bolo to pravidlo. Často sme sa pred jeho príchodom dobrovoľne zamkli, aby sa nedostal dovnútra a modlili sme sa, kedy bude svitať nové ráno. A náš tatko strašne zúril, až pobudil všetkých susedov, ktorí na neho volali políciu. Ale časom to ignorovali a čakali, kedy zaspí. Takže on veľmi často spával pri zamknutých dverách, dovracaný a došťaný.  A my sme to po ňom ráno museli utierať. Susedia nás nenávideli. Ani jeden z nich nás nepoľutoval. Možno aj preto, lebo vedeli, že som grázel. Ale neriešil som ich.

Môj vzťah s otcom bol zlý. Veľakrát som mu vynadal do kokotov a pár krát som ho udrel, keď som si zastával svoju milovanú sestru Elišku, na ktorú som nedal nikdy dopustiť. Bola mojim jediným bielym svetlom na temnej ceste do pekla. Bola o rok a pol mladšia, ale  bola odo mňa oveľa silnejšia a múdrejšia. Neviem prečo, ale mám pocit, že ženy sú v mnohých ohľadoch inteligentnejšie a statočnejšie ako my muži. Ona totiž napriek všetkému neprepadla beznádeji a drogám. Učila sa na samé jednotky aj napriek tomu, že nás odpojili od elektriky, ktorú tatko kvôli chľastu prestal platiť. Kúpil som jej sviečky a ona sa po večeroch učila vo svetle sviečok. Chcela v živote niečo dosiahnuť. Bola najsilnejším človekom, akého som kedy poznal. A za to si vysluhovala môj rešpekt. Pretože ja som sa už na začiatku vzdal a to bola chyba.

Na rozdiel od nej, netrvalo dlho a mňa zo školy vylúčili. Márne som čakal, že sa môj otec dostaví na rodičovské a preberie moje chovanie s profesormi, ako sa na rodiča patrí. Neprišiel. Našiel som ho vtedy spať na autobusovej zastávke s prázdnou fľašou v ruke. Hanbil som sa za neho. Mal som sedemnásť a v ten deň som utekal za Tomášom. Viem, že oveľa radšej by som sa v ten večer stretol s Petrom, ale ten ako na potvoru nebol doma.

„Čo je brácho?" pýtal sa ma Tomáš už od cesty.

„Ja ti ani neviem. Som nejako v piči!"

„Poď ku mne. Mám tam teraz Eriku a Mirku. Zabavíš sa!"

Áno. Všetci chalani v partii už mali dievča. A ak nie zrovna dievča s ktorým chodili, tak aspoň nejakú babu, s ktorou si vrzli. Mali to za sebou už v štrnástich. Ale ja nie. Bola to jedná vec, ktorej som sa stránil a ani neviem prečo. Jednoducho som to nechcel robiť s hocakými babami, čo sa samé ponúkali. Chcel som to robiť s dievčaťom, ktoré budem ľúbiť. Chalani v partii, a aj dievčatá sa mi kvôli tomu vždy posmievali. Ale ja som vedel, že robím aspoň jednu správnu vec, keď čakám.

„Nie, to mi nepomôže!" šepol som mu zúfalo. Strčil som si ruky do vačkov mikiny a prestupoval som na tej ulici z jednej nohy na druhú. Bola mi hrozná zima. Ani kapucňa na hlave mi nezahriala mozog.

„Neblázni brácho. Čo chceš vlastne robiť?"

„Neviem. Potrebujem zabudnúť. Potrebujem vypnúť. Chcem, aby si mi pomohol. Poď, pôjdeme niekam do baru a pokecáme."

„Šibe ti? Mám na byte dve frndy, hlavne jedna tam na mňa čaká!" hlesol Tomáš.

„A čo chalani? Nevieš, kde sú? Nikomu som sa nevedel dovolať!"

„Sú u mňa. Aj Jano, aj Marek s Robom. Kukáme film a riešime sa s tými babami. Pridaj sa. Však vieš, ako kedysi za čias nášho mládí."

„Za čias nášho mládí? Vtedy sme si baby mohli akurád tak predstavovať v našich tajných predstavách!" odvetil som podráždene. Jediné, čo som si totiž vždy odniesol z týchto našich večierkov bolo porno na diskete a honenie vtákov.

„No vidíš. Teraz sa stali realitou. Poď. Ak s nimi nechceš nič mať, tak jednoducho nemusíš! Ja budem len rád!"

Mirku a Eriku som poznal z videnia. Chalani s nimi občas chodievali von. Ale nepáčilo sa mi, keď veľa videli do našich vecí. Boli to také malé hlupane, ktoré nemali zábrany v ničom, pokiaľ sa jednalo o prachy. Povedal som si, že také špinavé baby by som nikdy nechcel. Celá naša spoločnosť sa aj vďaka nim zdala čoraz viac zvrátenejšia.

„Prečo sa nechávaš toľko presviedčať?"

„Dobre, dobre teda, idem. Aj tak nemôžem ísť domov. Nikto nie je doma, Eliška je niekde vonku s babami a ja som v takej piči, že nemôžem byť sám."

„A od toho sú priatelia. Poď." Povedal mi Tomáš s úsmevom na perách. Možno to myslel dobre, ale vôbec to tak nedopadlo.

V Tomášovej izbe bolo prítmie. Na gauči sedel Marek s Robom, Jano vraj už išiel domov. A pred telkou postávali dve baby- Erika a Mirka v krátkych kožených sukničkách. Točili sa v rytme hip hopu, ktorý sme s chalanmi počúvali dosť často. Keď ma zbadali, zostali v pomykove.

„Ty si doniesol Lukáša?" spýtala sa jedna z nich, Erika prekvapene Tomáša.

„Hej hej. Veď tu už dlho nebol!" odvetil.

„Ale ak to vadí, ja môžem kľudne vypadnúť!" pošepkal som jej.

„Ale nie! Vôbec nie, čo si?"

Balila ma. Tá Erika ma veľmi balila. Veľa dievčat mi hovorilo, že som pekný, ale nebral som ich vôbec vážne.

Mala tmavé vlasy zostrihané po plecia. V tvári nebola veľmi škaredá, ale nebola veľmi môj typ. Teda aby som bol presný, ona nebola vôbec môj typ.

„Tu máš!" povedal Tomáš a podal mi opatrne injekciu do ruky.

Baby sa tvárili, že to nevidia, ale ja som vedel, že nie len, že oni vidia, ale ja vedia, na čom šlapeme.  Pervitín mi za posledný rok v práškovom skupenstve prestal stačiť. A tak som ho vymenil za injekciu. Pôsobilo mi to oveľa väčší pôžitok, ako pri šnupaní.

„Teraz tu nemám prachy!" zdôraznil som Tomášovi, keď mi nalieval do pohára chľast.

„Teraz to nechaj tak, vyrovnáme sa potom!" Niekde som čítal, že pri pervitíne môže pri kombinácii s chľastom dôjsť k ohrozeniu života, ale aj tak som ten chľast vypil. Bez brzdy.

Pohodlne som si sadol a vyhrnul som si rukáv na ľavej ruke. Uchopil som injekciu a vrazil som si ju do žily. Zatiahol som striekačku a už som cítil, ako sa mi látka dostáva do tela. Zostal som ako v tranze. Bol to veľmi príjemný pocit. Znova som mal svoj pervitín. Za dva roky som si dávku aj vďaka injekcii zvýšil takmer o štvornásobok. A ani to ma nepresvedčilo o tom, že je to veľmi zlé. Stále som mal pocit, že na to si musím jednoducho len zvyknúť. Nevenoval som tomu nejako zvlášť pozornosti a neuvedomoval som si, že som už dávno závislý.

Po niekoľkých minútach ma zastihla triaška. U mňa to za posledné mesiace bolo pravidlom. Vedel som, že to vždy príde. A potom som sa prestal sústrediť na to, čo sa vôkol mňa deje. Zameral som sa na Eriku v prítmí malej lampy, ako sa ku mne približuje.

„Lukáš, ty sa mi strašne páčiš!" povedala a ja som sa ani nepohol. Nič som jej na to nepovedal.

„Už odjakživa ma priťahuješ. Si taký mužný!" dodala.

Usmial som sa na ňu. Vôbec neviem prečo, keď som ju vôbec nemal rád. A dokonca sa mi ani nepáčila.

Po asi dvadsiatich minútach, ako sme sa rozprávali už ani neviem o čom, mi začala rozväzovať šnúru na teplákoch. Chcel som sa porozhliadnuť po miestnosti, či nás nik nevidí, ale nech som sa snažil akokoľvek, nedokázal som to. Ledva som videl ju a aj ona sa mi zdala nejaká zmenená. Nič som nevnímal, len ako sa mi postavil vták. To sa mi väčšinou pri pervitíne nestávalo. Spolu s malými halucináciami som pocítil, ako mi ho uchopila do rúk a potom aj do úst. Bolo to po prvýkrát, kedy som niečo také vôbec niekedy pocítil. Akoby mi bolo jedno pravidiel, ktoré som do tej chvíle mal. Všetko som behom okamihu hodil za seba. Viem, bolo to spôsobené drogou, že moje telo rezignovalo. Nebolo schopné sa brániť. A dokonca ani moja myseľ. Nikdy som nechcel, aby som o svoje panictvo prišiel týmto spôsobom, ale droga a Erika sa mi o to postarali. Vzdychal som, lebo Erika ma fajčila ako profesionálka. Bolo to zvláštne. Byť na drogách a pritom mať orálny sex. Lenže pri tom orále to rozhodne neskončilo. Erika si vyhrnula sukničku a sadla si mi naň. Zvyšok si už pamätám len úlomkovo. Nieže by som nebol pri zmysloch, ale od zdravého rozumu to malo pekne ďaleko. Erika sa v ten večer so mnou vyspala a ja som o tom skoro vôbec nevedel. Pamätám si jej prsia v mojich dlaniach a jej a moje vzdychy. A to bolo celé. Moja predstava o dokonalom súznení tiel a duší sa v ten večer nadobro vytratila nenávratne do zabudnutia. Môj život začínal ísť riadne z kopca... .


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8