Karamelka

Karamelka - 1.časť
Tam kde je najhustejší a najtmavší les. Tam kde nebo je belasejšie ako kdekoľvek na svete a jazerá sú kryštáľovo čisté,
tam na brale stojí obrovský vznešený hrad so šiestimi vežičkami, ktoré sa hrdo týčia k oblohe.
Nie je to však úplne obyčajný hrad. Je totiž postavený z cukríkov. Z cukríkov rôznych farieb
aj príchutí. Sú tam ovocné, čokoládové, mliečne, ale aj mentolové či karamelové. A v tom zámku žije, ako je to už zvykom,
kráľ s kráľovnou a množstvom služobníctva. A dnes, práve dnes sa stalo čosi, čo už všetci veľmi dlho očakávali. Kráľovnej
sa narodilo dieťatko, bolo to dievčatko. Krásne, ružovučké a tvár malo ani porcelánová bábika. Oči jej svietili ako dva drahokamy
a na hlávke mala pár tmavých vláskov. Kráľovná však stále nevedela, ako sa bude dievčatko volať a tak si dala zavolať
kráľa. Ten si dievčatko privinul a jej hlávka spočinula na jeho hrudi. "Viem ako sa bude volať." vykríkol nadšene.
Kráľovná sa na neho pozrela a isto by sa bola aj zachichotala, len bolesť jej to zatiaľ nedovolila. "Bude sa volať
podľa toho, čo moja drahá žena jedla počas posledných deviatich mesiacov najradšej." "Karamelka!" zvolala kráľovná.
A dievčatku meno tak prischlo, že nikto ju nikdy inak nenazval. Roky plynuly a z ružového bábätka sa pomaly stala nádherná
mladá slečna. A aj jej oči a vlasy mali zvláštny karamelový oditeň farby. Presne v deň jej 12tich narodenín sa kráľ vybral
na poľovačku. "Ocko, ocinko, vezmi ma sebou." prosíkala malá princezná. No kráľ si stál za slovom, že princezná nesmie
opustiť hradby. A tak Karamelka vyčkala na vhodnú chvíľku a keď kráľ opúšťal kráľovský dvor, podarilo sa jej prekĺznuť cez
bránu. Keď už kráľ odcválal na svojom koni a Karamelka mala možnosť konečne poriadne rozhliadnuť, nemohla uveriť vlastným očiam.
Svet vonku bol taký nádherný. Z každej strany ju obklopoval nádherný zelený les, všade bolo plno vtáctva, ktorých pieseň
sa rozliehala celým krajom. Karamelka bola šťastná-prešťastná, aj keď kdesi v kútiku duše ju sužoval pocit viny. "A veď
nikomu neublížim, keď sa trošku lesom poprechádzam." Povedala si a hneď sa dala aj do kroku...