HUBY

Spisovateľ/ka: Milan Plášek | Vložené dňa: 18. októbra 2015
http://citanie.madness.sk/view-50115.php
                                                                       HUBY
                                                                Tri humoresky 

                                                                   Micka a huby
        Celá rodinka, aj s tým trojročným Prckom, sa vrátila z hubačky, s plnými dvoma košíkmi hub. Nazbierali ich v lese, vzdialenom dobré tri kilometre od ich rodinného domčeka. Pomaly sa zvečerievalo. Prcek a jeho staršia sestrička bolí z tohto výletu až moc unavený a preto, mamička sa dala rýchlo pripravovať večeru, z bohatého zberu. Chutná hubová praženica so slaninkou a na cibuľke, pomaly začala rozvoniavať v kuchyni a po celom domčeku. To prilákalo do kuchyne Prckovho miláčika, mačku Micku. A všetci, teda deti s oteckom pri stole a Micka, sediac pri nohách gazdiny s hlavičkou zdvihnutou k sporáku, čakali na porcie dobrej večere. Chutnala im až, až. Aj Micka dostala do misky svoju porciu.
       Takto navečeraný sa všetci dali pripravovať na spanie. Deti sa okúpali, vyčistili zúbky, obliekli pižamká a poď ho do svojich postieľok. Micka išla na chodbu a uložila sa do svojho košíka. Ocko s mamičkou upratali v kuchyni a aj oni sa pripravovali na spanie. Mali toho za ten deň veru už dosť.
       Ocko sa pre istotu išiel pozrieť na Micku. Presvedčiť sa, či je na svojom miestečku a netúla sa niekde po dome. No, čo vidí. Tá sa zvíja a bolestne mňauká. To asi od tej hubovej dobroty. Hlavou mu prebehla hrôzostrašná myšlienka. On aj mamička, starí to a dobrí hubári, zbierali len tie pravé. Čo keď ten malý Prcek hodil do košíka pár tých jedovatých potvor. Veď v lese ich videli neúrekom. Nazrel do košíka s hubami, no žiadnu jedošku nenašiel. Pýta sa manželky, či si dobre pozrela čo to pripravuje na večeru. No nebola si istá, hlavne pri tom zhone a ponáhľaní sa, si veru nevšimla nič podozrivé. Táto neistota vyľakala a to poriadne, aj ju.
        Nedá sa nič robiť, len rýchlo konať. Mobilom volajú na lekársku pohotovosť v okresnom meste a oznamujú podozrenie z otravy húb v celej rodinke. Je jasné, takéto oznámenie sa berie v nemocnici až veľmi vážne. Ani nie za pol hodinu, im páni doktori vyplachujú žalúdky a až do brieždenia, ich nechávajú na pozorovaní v nemocnici.
      Keď už po východe slnka boli všetci doma a zachránení, vtom si Prcek spomenie na Micku. Teda, idú sa na ňu pozrieť. Tá spokojne vo svojom košíku olizuje svoje tri, práve vrhnuté malé mačiatka. Dusili v sebe smiech. Ale veď nič hrozné sa predsa nestalo. Strach o zdravie detí a možných následkov, bol väčší a prerástol ich istotu v dobrých hubárov, ktorí vždy vedia, čo zbierajú.
      Je to skutočný príbeh, dušoval sa jej autor, rodák z Hotného Ponitria. No meno onoho hubára a obec nemôže prezradiť. No povedal, že dlhú dobu v miestnej krčme oteckovi rodiny hovorili „hubovýplach".

                                                               Rýdziky a kuriatka

        Rýdziky a kuriatka sú huby označované hubármi za vynikajúce. Sú síce ťažie pre žalúdočné trávenie, ale ich chuť a arómu nenahradí žiadna iná huba. A tak mladí novomanželia nahovorili manželovu mamu, dobrú to hubárku. k ich zberu a hľadaniu v blízkom lese. Mamička poznala veľmi dobre les a vedela kedy a kde rastú. Súhlasila, lebo aj podľa jéj skúsenosti, by práve teraz mali rásť.
A mala pravdu. Doobeda nazbierali dobrú kopu tejto dobroty a už sa tešili, že bude chutná obedová polievka a hubové rizoto. Ostane ešte aj na zavarenie tradičnej to dobroty, hubových jedno hubiek, v sladko kyslom náleve.
        Obed všetkým chutil a dá sa povedať, že poriadne a s chuťou sa najedli. Ostalo aj pre otecka mladomanžela, keď sa vráti z práce. Na večeru si spravia niečo ľahšie, aby odľahčili žalúdok pred spaním. Boli si celkom istý, že nazbierali vynikajúce plody blízkeho lesa.
       K večeru sa mladomanželka začala sťažovať na žalúdočné ťažkosti a niekoľko krát musela isť vyvrátiť zjedenú dobrotu. Dostala, síce nie veľký strach, ale vzbudilo to u nej podozrenie, že s tými rýdzikmi a kuriatkami nie je niečo v poriadku Po nepokojnej noci sa rozhodla navštíviť lekára a zistiť, čo to s ňou vlastne je. Keď sa vrátila, horí:
        „Je to v poriadku, som celkom zdravá. Mám ale pre vás radostnú správu. Pán doktor zistil, že tá hubová dobrota bola lepšia ako tehotenský test".
         A k radosti celej rodiny oznámila:
        „Mama, budete mať v rodine prvé vnúča".
         Či ťažšie stráviteľné huby môžu nahradiť tehotenské testy? Kto vie? Rysuje sa tu možnosť pre modernú medicínu:
         „Zahájiť výskumné práce, s cieľom využívať jedlé huby na určenie štádia tehotenstva".


                                                       

                                                                    Na hubách alebo na inom?

Bol pravý čas isť nazbierať huby. Mobilom oznámil manželke, že z práce ide rovno, svojim autom, na huby, do známeho lesa, tam až pod Čergov. Má správu, že rastú a je ich veľa. Zajtra, cez voľný deň, tam bude spústa hubárov, tak že dnes poobede určite nazbiera len tie pravé dubáky.
Schyľuje sa k večeru a náš automobilový hubár ešte nie je doma. Manželka nemá obavy. V pozdné odpoludnie sa v tomto kraji prehnala, ako sa zvykne hovoriť, miestna búrka. Určite bola aj nad Čergovskými lesmi. A to je asi príčina jeho zdržania. V tom zazvoní mobil a náš hubár oznamuje, že všetko je v poriadku, že nazbieral hodne zdravých bubákov, no príde až po zotmení. Musí počkať kým voda z lesnej cesty neodtečie, aby bezpečne mohol zísť autom, aby nedaj Bože s autom nezapadol a nemuseli ho vyťahovať. Teda všetko je v poriadku a ona môže, spolu s deťmi isť pokojne spať. Pre istotu nech vytiahne kľúč z bytových dverí, lebo ju a deti nechce pri svojom návrate budiť.
No nie len búrka bola príčinou jeho meškania.
Cestou z mesta, tesne za tabuľou oznamujúcou jeho koniec, na odpočívadle, ktoré je aj zastávkou autobusu, stojí žena, turisticky oblečená, s košíkom v ruke. Je mu známa. Čím viac sa približoval, spoznával. Ide o jeho spolužiačku zo strednej, kde spolu maturovali. Zastavuje a cez dvere pre spolujazdca sa od nej dozvedá. Aj ona ide pod Čergov na huby, ale autobusovým spojom, čo každú chvíľu má prísť. Po krátkom si vyjasnení jej cieľu cesty, ponúkne sa ju odviesť. Súhlasí.
Po tak dlhom čase čo sa nevideli, bolo na čo spomínať a porozprávať si o tom, ako kto teraz žije. No najprv, aby to mali jasné, je potrebné sa dohodnúť, kde kto má svoj cieľ cesty.
Spolužiačka chodí na huby do lesa pri štátnej ceste, kde majú autobusy zastávku. Je tam aj malé odpočívadlo a môže si kľudne počkať na spiatočný spoj a keď má šťastie, odvezie sa aj stopom. On zase ide až pod Čergov, o niekoľko kilometrov ďalej a potom z hlavnej cesty na lesnú, ktorá je dobre upravená a slúži lesníkom na odvoz dreva z lesov. Teda rovno do lesa. Slovo dalo slovo a dohodli sa. Ide tam kde on.
Až k cieľu cesty sa rozprávajú a informujú sa, ako kto žije. On, šťastne ženatý, otec dvoch školopovinných dcér. Majú dobré zamestnanie, čiže usporiadaný rodinný život, ako sa na štátneho úradníka patri. Ona, rozvedená a so svojim synom žije s rodičmi v trojizbovom panelovom byte. V manželstve nemala šťastie. Museli sa rozviesť. Zatiaľ to má pod kontrolou a jej to vyhovuje.
Rozhovor musia ukončiť. Odbočujú na lesnú cestu a tak po kilometri, blízko skládky vyťaženého dreva zastavujú a vystupujú.
Obloha je ešte jasná, slnko sem tam zájde za mraky. Za také malé kumuly, ktoré môžu za nejakú tu hodinku vyrásť na miestnu búrku. Preto hubár, pre istotu vyberie z kufra auta igelitovú pláštenku. Stanovia si trasu k zberu. Zbierať, ako to u hubárov býva pravidlom, zbiera každý sám a aby nezablúdili, budú si navzájom odpovedať a nepôjdu ďalej od seba ako na dosluch. Teda išli. Keď niekto našiel to čo hľadal, je jasné že to hlasite zvestoval. Teda, počas zberu vedeli že nie sú ďaleko od seba a ich zber bude úspešný..
Z ničoho nič zrazu zahrmelo. Netrvalo dlho a hromy hustli, oblohou sa preháňali blesky a spustil sa poriadny dážď. Medzi stromami to nebolo zatial až tak husté, no hubár zavolal na bývalú spolužiačku, aby zistil kde je a keď sa ozvala, utekal k nej vyťahujúc pláštenku. Obaja pod jednou pláštenkou rýchlo, ako sa len dalo, sa vracali k autu. Takto, pod pláštenkou pocítil, že sa k nemu pritláča viac, ako by si to vyžadovalo kryť sa pred hustnúcim lejakom. Aj napriek ochrannej pláštenke, lebo bola len pre jedného a ešte každý si chránil košíky z hubami, dobre zmokli a zablatili sa. V aute sa rýchlo vyzuli a začali zobliekať vrchné premoknuté oblečenie. Na predných sedadlách si prekážali. Preto sklopil jej sedadlo, aby sa presunula na zadné a tam sa dala ako tak do poriadku. To isté robil aj on na sedadlách za volantom. Ani takto to ale nešlo. Vrchné oblečenie síce mokré, no miesta pre dvoch, na nejakú tú serióznu očistu bolo málo. Napadlo ho. Smerom dole po lesnej ceste, niekde na pravej strane, na okraji lesa, má miestne poľovné združenie zrub, kde okrem krytého sedenia je krytý senník. Do neho ukladajú poľovníci seno na zimné dokrmovanie lesnej zvery. Navrhne riešenie a hubárka súhlasí. Za pár minút sú tam. Dážď pomaly ustáva , vychádzajú z auta a pod krytou besiedkou pokračujú v očiste.
Okrem trička a trenírok všetko zoblieka. To preto, že pri zrube bolo pripravené ohnisko aj z drevom. V duchu ďakuje poľovníkom za ich dobrý a tradičný zvyk, nechávať pre nasledujúcu návštevu pripravené ohnisko. Zapáli malú vatru a rozloží mokre oblečenie okolo nej. Spolužiačke to tiež vyhovuje. Ide k autu a cez mobil oznamuje rodinke to, čo už vieme. Po skončení telefonovania, keď oznámil domov to čo chcel, vracia sa k vatre. Ale spolužiačku nevidí. Určite je zahrabaná v sene a zohrieva sa. Jemu stačí sedieť pri tej malej vatre.
„Volal si rodinke, čo"? A nato:
„ Požičaj mi mobil, aj ja zavolám".
Vrátil sa a galantne jej ho podal. Veď aj ju doma čakajú. Keď dovolala, zaniesol mobil do auta. Zakývala na neho, nech nesedí pri tom ohni, nech sa príde ohriať do sena. Prišiel. Vtiahla ho k sebe a začala rozprávať svoj, nie najlepší príbeh.
Manžela mala rada. Milovala ho, až moc. Má na to dobré a milé spomienky. Nevadilo im kde sú, či doma, v prírode, u jeho rodičov, na dovolenke, všade a divoko sa milovali. No zrazu po narodení syna keď, ešte nemohla a nevládala milovať, ju znásilnil a všetko sa zvrhlo. Čo, sa to v ňom zlomilo presne nevie a na viac, začal piť. Bez príčiny ju urážal a vyvrcholilo to potom, keď je dal na verejnosti facku. Rozvod bol nevyhnutný. Odvtedy so žiadnym chlapom nič nemala. Zhnusili sa jej. Aj na výlety a prechádzky do lesov, kde sa dobré cíti, chodí so synom, alebo sama. Dnes, pred víkendom ma syn preteky a preto je tu. Ďakuje mu že ju zobral zo sebou. Po takej búrke a bez mobilu by určite mala veľké starosti s návratom. Počas jej spovede a bola dlhá a úprimná, taká len v podprsenke a nohavičkách sa k nemu viac a viac túlila. Nebránil sa a pozorne počúval. Keď tu zrazu povedala:
„Pomôž mi. Celá som zvlhla. Neboj sa, nič zlé sa nestane. Milujme sa. Pomôž mi prekonať ten hnus k chlapom".
To veru nečakal. Dážď už úplne prestal. Vatra dohorela, teda čo ma robiť. Nebolo treba ho presviedčať, ani sa nedalo. Pustila sa doňho náruživo a to cez to najcitlivejšie, jeho mužnosť. Ani nezbadal a bol v nej. Nevie koľko to trvalo, asi dlho. Keď sa spamätali bola už tma.
Obliekli sa, oblečenie bolo ešte vlhké, no dalo sa obliecť. Pri svetle auto reflektorov očistili obuv, interiér auta zbavili blata, naštartoval auto a vracali sa domov. V aute nepadlo skoro ani slovo, Obaja boli prekvapení, čo to vlastne spravili. Jedine o čom hovorili bolo hodnotenie kvality nazbieraných dubákov.
Tak asi po dvoch týždňoch mu zavolala. Navrhovala stretnutie, ktoré sama zorganizuje. Len nech povie termín. Zdvorilo odmietol. Nemôže si dovoliť čo len ten najmenší flirt. To čo zažil má doma a s manželkou si aj v posteli veľmi dobre rozumejú. Skrátka, stále sa vášnivo milujú a naďalej objavujú tie najtajnejšie zákutia milostných hier.
A ešte jedna, malá príhoda. Pri nasledujúcej hubačke sa ho poľovníci pýtali, či nevidel v lese nejakých darebákov. V tom daždi im niekto rozhádzal seno a polovica zmokla. Môžu ho teraz použiť tak akurát na kompost a musia nakosiť a usušiť nové. Vedel. Ale nepriznal sa.
Ubehlo niekoľko málo rokov a maturanti pripravovali stretnutie k výročiu ich skúšky dospelosti za účasti svojich polovičiek. Prišla aj naša hubárka. Bola zavesená do jemu neznámemu muža a vyzerali a správali sa zamilovane. Stretli sa a neviazane si medzi sebou pohovorili. Konečne našla toho pravého. Rozumejú si, je šťastná. Syn bude za chvíľu maturovať. Bude mať aj súrodenca, bude to sestrička a celkom zrozumiteľne ukázala na svoje začínajúce tehotenstvo. Na konci rozhovoru mu nezabudla poďakovať. Za čo?. No pred sa za to, že je pomohol prekonať a zbaviť sa toho odporu k mužom. Teda, nech jej to tentoraz dobre dopadne a vydrží až do konca.

 

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8