Studená kráska

Horí. Šťastie, na mojom tele. Kričím! Od radosti agonickými výkrikmi a šialeným smiechom. Som pripútaný na hranici o obrovský drevený kôl, pod nohami mi horí nešťastná láska. Nie moment, je to čistá láska. A musíte to naozaj prijať ako súčasť sveta, som psychopat. Psychopatický killer, s anjelským výrazom v tvári, srdcom plným lásky ale mozgom zodpovedne pomäteným. Zvláštna kombinácia prepnutých vlastností, myšlienok a zmagorenej nešťastnej lásky. Moje pocity zabíja každá ďalšia myšlienka na vzťah, lásku, ženský dotyk. Nezvládam to, preto bejbe, ak ti hovorím, že ťa chcem zabiť. Tak to myslím naozaj vážne! Nepreháňam to. Ak sa na teba usmievam, hľadím ti do očí, hovorím čo chceš počuť a ty sa pri mne cítiš skvele. Mala by si rýchlo začať utekať!! Prichádza totiž niečo, čo nechceš zažiť. Nie že by som si to nejak užíval, ehm... ale nemôžem si pomôcť. Tvoje nádherné telo, láska, skutočne nikdy nenájdu. Mám techniky, ktoré neuvidíte v tých amerických seriáloch ani filmoch. Je to mimo predstavivosť pozemských ľudí či umelcov. Je to fakt šialené! Čo sa odohráva v mojej hlave? ľudia nemôžete mi veriť, naozaj nie. Toto je posledné varovanie.

A vedľa mňa už leží uškrtená kráska, vyrezal som jej ten Jokerovský úsmev na tvár, umyl som ju ženským sprchovým gélom a navoňal sladkým parfumom. Túto noc bude iba moja. Určite ma nevzrušujú mŕtvoly. Ale naozaj mám rád, keď môžem ležať pri ženskom tele a ticho hladkať hebké vlasy. Dotýkať sa jej voňavej pokožky. Je mi smutno z jej chladu, vie ma to naštvať, vždy. Odložím si hnev do rána, potom si pôjdem po nové teplé telo. Tuším raz o tom napíšem knihu. Vo väzení.