AZRIELOVA KNIHA MŔTVYCH

Spisovateľ/ka: Rafael | Vložené dňa: 26. októbra 2015
http://citanie.madness.sk/view-50150.php
Kapitola 04/ Nové meno
Pred 42 hod.

Tono išiel tmavou ulicou. Lampy boli zhasnuté, no napriek tomu stále vedel, kam stúpiť. Nepotreboval vidieť, stačilo cítiť okolo seba temnotu. Tá, akoby mu hovorila kam položiť nohu. A mal predsa aj Harotha. Ktorý však zasa niekde bol. Odkedy sa sem dostali, robil si čo chcel. Rozčuľovalo ho to, ale nemohol nič robiť. Zmluva bola zmluva.
Obzrel sa po oknách, v ktorých sa ešte svietilo. Bolo to pre neho niečo úžasné. Napĺňalo ho to novými pocitmi. Aké to bude ak všetko ovládne? Najprv sa bude musieť niečo naučiť o tomto svete. Vlastne období. Díval sa na oblohu. Stále bola rovnaká, ako si ju pamätal. Alebo si myslel, že sú to spomienky. Po takých mučivých rokoch v Priepasti sa dali ťažko rozlíšiť od fantázie.
Znovu zafúkal vietor. Cítil, ako sa mu košeľa ktorú mal na sebe, pohla. Bolo zvláštne chytiť ju. Rukami. Ozajstnými rukami. Čo by mal ešte vyskúšať? Z okna na chodník dopadalo svetlo a tam uvidel kameň. Prišiel k nemu. Chvíľku sa pozeral a potom kopol. Znovu zacítil tlak. Kameň sa odkotúľal preč do tmy. Na mŕtvej tvári sa ukázal úškľabok. Potom pozrel na kôš, ktorý stál tiež blízko. Podišiel k nemu a kopol. Plast sa prehol. Normálny človek by sa poranil alebo by aspoň kričal. On necítil nič. Iba tlak ako predtým s kameňom.
Spokojný chcel odkráčať preč. Ale to sa otvorilo jedno okno na prízemí a vykukla chlapská hlava. Muž uvidel mladíka stojaceho pri smetiaku, ktorý bol poohýnaný. Hneď sa nahneval.
„Sopliak! Čo ťa nenaučili ako sa máš správať?!Vypadni domov!" kričal muž.
Tono otočil hlavou a uprel na neho sivé zastreté oči. Nemal v nich nič. Chlapovi naskočili po tele zimomriavky a stiahol sa. Nemal pred spaním pozerať film o zombie.
Chlapec sa spokojne pustil ďalej. Nato zacítil svojho služobníka. Ak sa dal takto označiť.
„Mal by si si dávať pozor. V tejto dobe majú takú službu, ktorá sa stará o poriadok. Ak by ťa chytili, bol by to problém," poznamenal Haroth. Hoci nemal telo ani žiadnu podobu, Tono ho mohol cítiť. Bolo to niečo podobné, ako keď máte pocit, že sa na vás niekto nepozerá.
„Ak by sa to stalo, zabil by si ich," povedal rozhodne Tono. Nemal žiadne pochybnosti, že by ho zachránil. Haroth sa zasmial. Ak to bol vôbec smiech. Vyznelo to ako šum lístia. Nič určité. A pre normálnych ľudí desivé. Hrubý dunivý hlas, ktorý sa objavuje v hororoch.
„Mám pre teba radu. Snaž sa byť nenápadný. S políciou v pätách by bola hra ťažšia."
„Polícia? To je tá služba, ktorá sa stará o poriadok?" spýtal sa a išiel ďalej tmou. Cestou stretol niekoľkých bezdomovcov a feťákov, ktorí si boli po dávku. Všetkých si obzrel akoby bol v zoo.
„Toto mesto sa mi páči. Samé zlomené duše," nadýchol sa nosom aj keď to nepotreboval. „Cítim hnev, závisť, chamtivosť...Táto doba je vyhovujúca."
Haroth bol naďalej blízko a zároveň ďaleko. Vznášal sa po priestranstve. Na reči Nekromanta nehovoril nič. A to očividne vyhovovalo aj Tonovi. Teraz nepotreboval jeho nutnú spoločnosť. Bol zase na svete. Teraz bude rozhodovať on.
„Mám pre teba aj dobrú správu," poznamenal po chvíli prízrak.
„Ty nemáš nikdy dobré správy. Ale vypočujem ťa!" povedal veľkoryso bývalý Tono a naďalej sa obzeral po okolí. Sotva však niečo mohol vidieť.
„Si nejaký uštipačný. Sme tu len pár hodín a tebe už narástol hrebienok," poznamenal Haroth.
Tono zastal. Ak by s ním bola osoba, pozrel by sa na ňu. Ale keďže Haroth nemal telo a bol všade, Tono to musel riešiť iba takto.
„A ty by si mal byť nablízku. Pamätaj, že si mi podriadený zmluvou!" prehovoril povýšenecky.
Náhle všetko ešte viac sčernelo. Aj keď Tono necítil chlad ani bolesť, ihneď mu zovrelo vnútornosti. Vlastne to bola duša v ňom. Duša, ktorá utiekla z Priepasti a teraz má ten istý pocit, ako keby tam stále bola. Z tmy sa oddelili vysoké tmavé rúcha a zastali tesne nad ním. Obkolesovali ho ale nespojili sa. Pripomínali mu krídla veľkého orla alebo anjela, ktorého videl v katedrále.
„Veľmi dobre si pamätám na našu zmluvu," prehovoril hlas, ktorý nevyšiel spoza opony krídel. „Dohodli sme sa, že budem mať viac voľnosti. Preto ma láskavo neprirovnávaj s podradnými dušami, ktoré môžeš klamať. Ja veľmi dobre poznám svoje povinnosti."
Tono otočil hlavou na stranu. Tam, kde predpokladal, že má tvár Haroth. Počkal pokiaľ skončil a potom pozrel pred seba. Aj keď sa tváril, že sa ho to nedotklo, cítil v sebe paniku. A hnev. Toto mu neprejde! Takto ho ponížiť. Odrazu sa tmavé krídla stiahli. Bol voľný.
„Tak, čo to bolo za správu?" spýtal sa rýchlo Tono. Tváril sa, že sa nič nestalo.
„Našiel som miesto, odkiaľ budeš mať nové telo."
„Tak ma k nemu zaveď!" rozkázal. Haroth mu bez zbytočných rečí začal opisovať cestu. Zahol doprava, doľava, išiel rovno. Potom cez semafór, potom cez ďalší a potom znovu zahol. Cestou stretol len pár ľudí a pár áut. Na tie sa nevedel vynadívať. Potreboval zohnať informácie. Ale určite sa nebude vypytovať Harotha. Bol by ako malé dieťa. Takú radosť tomu prízraku neurobí. Vlastne ani nevedel, čo je poriadne Haroth zač. A nevedel to ani vtedy, keď ho prvýkrát privolal. Nechal to však tak.
Po niekoľkých blokoch a ponosovania Tona, ho Haroth zaviedol až k mestskej márnici. Všade bolo zhasnuté. Spoza vchodových sklenených dverí sa odrážalo malé svetlo baterky ochranky. Bezpečnostná služba mala chrániť objekt pred vandalmi a možno nekrofilmi. Sotva mohol nočný strážnik očakávať chodiacu mŕtvolu a nejakého ducha.
Tono počkal pokiaľ sa svetlo nestratilo v chodbe a pristúpil k dverám. Potiahol kľučkou. Zamknuté. Skúsil to ešte raz, ale nič sa nestalo. Zovrel prsty do päste a vrazil ich do tabule dverí. S rinčaním skla ju vytiahol. Bola doškrabaná ale nekrvácala. Krv už bola dávno stuhnutá. Znovu udrel, ale tentoraz nohou a očistil ňou zvyšky, ktoré ostali v rámoch. Chcel sa prepchať, keď sa objavil strážnik. Privolal ho hluk, ktorý Tono narobil.
Zdvihol baterku a zasvietil do tváre mladíka. Ten sa už prepchal a teraz stál oproti nemu. Strážnik mohol vidieť sklené oči. Bež života. S ostražitosťou sa približoval. Druha ruka mu spadla na bok k zbrani.
„Čo tu robíš? Za tie dvere budeš musieť zaplatiť," hovoril chlap a približoval sa. Bolo však jasné, že sa začína báť. Tono sa pustil oproti.
„Vravel som ti, aby si bol nenápadný. Ak ťa tento tu udá, polícia ťa čoskoro nájde!" zneli Harothove slová. Strážnik nepočul nič.
„Tak ho mám zabiť?" spýtal sa Tono.
„Je to jediná možnosť...Alebo chceš, aby ťa naháňali?" spýtal sa sladko.
„S kým sa to bavíš? Počuj, radšej sa vráť domov!" kričal strážnik. Tono na neho náhle upriamil pozornosť. Akoby prišiel nato, že je tu aj niekto iný.
„S tebou nie. Ale máš pravdu, pôjdem domov," povedal a otočil sa. Strážcovi jasne odľahlo. Bude mať z krku nejakého pošuka, ktorý bol pravdepodobne schyzofrenik.
„Čo máš v pláne? Nechať to tak? Udá ťa a potom čo?" húdol do neho Haroth.
„Nemusíš sa báť," to jediné povedal. Chlapík, ktorý ho medzitým vzal pod pazuchu a viedol von, iba pozrel na dieťa pri sebe. V hlave mu behala iba myšlienka, že chalan potrebuje doktora.
„Počuj, zajtra príď a spíšeme to," znovu sa ozval ochrankár. Tono zastal a kľakol si. Boli tesne pri dverách. Stačilo len, aby sa znovu prepchal alebo by mu otvoril strážnik. On namiesto toho vzal do ruky veľký kus skla a postavil sa.
„Myslím, že to nebude potrebné," povedal normálne a vrazil mužovi sklo do krku. Ten nebol pripravený a s vytreštenými očami sa chytil úlomku. Chcel sa v panike zbaviť predmetu vo svojom hrdle a vytiahol si ho. Krv postriekala všetko naokolo. Dokonca ja Tona, ktorý sa prizeral ako chlap padol na zem a zomrel. Baterka spadla tiež a osvetlila červenú kaluž.
Chlapec sa otočil a odkráčal preč. Ostávali za ním iba krvavé stopy na starej drevenej podlahe. Za ním sa tma zhmotnila a ukázali sa dve veľké čierne oči. Tie ihneď zmizli.
„Urobil si dobre, že si sa ho zbavil," poznamenal Haroth. Bolo očividné, že ho tento skutok potešil.
„Aspoň niekto sa zbavuje zbytočných ľudí."
Na túto poznámku nepovedal prízrak nič a naďalej navigoval svojho pána do miestnosti s mŕtvymi. Otvoril dvere. Miestnosť bola chladená klimatizáciou, ktorá fungovala aj v noci. Zapol svetlo. Veľké svetlá osvietili celú márnicu. Veľké šedé stoly z kovu, nádobky, nástroje a hadice, ktoré slúžili na umývanie. A samozrejme boxy s mŕtvymi. Tono prešiel k nim a začal ich otvárať. Po niekoľkých márnych pokusoch, konečne narazil na ten správny.
Z boxu vysunul ešte čerstvé telo. Okrem bodnej rany nebolo ináč poškodené. Bola to pravdepodobne obeť nejakej lúpeže, ktorá sa zvrtla. To postačovalo. Tono sa začal triasť. Oči mu prepadli dozadu a telo spadlo na zem. Chvíľu sa nič nedialo a potom sa chlap postavil. Odtrhol si identifikačný štítok z palca a skočil na zem. Konečne dobré telo. S ťapotom na dlaždiciach prešiel k zrkadlu. Obzeral sa.
Takto, ako ho Boh stvoril, sa mohol poobzerať. Zhodnotil to ako vyhovujúce. Bol spokojný.
„Vieš aké bolo tvoje meno?" spýtal sa Haroth.
„Nie je to moje meno. Potrebujem niečo nové."
„Si malicherný."
„Nezáleží to na tebe," poznamenal naháč a prešiel do pracovne, ktorá bola hneď vedľa. Poprechádzal sa po nej. Hľadal niečo na seba. Nič však nebolo pre neho. Iba biele plášte. Prešiel k stolu. Boli na ňom nejaké knihy a papierovačky. Z dlhej chvíle vzal jednu z kníh a narýchlo ju prelistoval. Stránky sa náhle zastavili. Oči sa zapichli do čiernych písmen.
„Ak hľadáš oblečenie, tu nejaké je!"
Nebožtík položil knihu a vyšiel von za hlasom. To už na neho dopadla halda vecí. Pomaly ich zozbieral zo zeme a obliekal si ich. Najprv sa oblečie a potom sa pozrie, ako vyzerá.
„Už vieš ako sa budeš volať v tomto období?" spýtal sa Haroth.
„Mám predstavu..." priznal, keď si naťahoval nohavice a dával tričko.
„A ďalej?" hovoril ďalej Haroth, aj keď mu to bolo úplne jedno. Určite však nemal v úmysle volať nejakého človeka majster alebo niečo podobné.
„Volaj ma Černoboh!" povedal a hodil na seba dlhý čierny kabát.
„Dobre...Celkom sa mi to pozdáva...Černoboh. Pripadá mi to, akoby si sa hral na boha."
Novo pokrstená mŕtvola zastala pred zrkadlom. Páčilo sa mu to. Vyzeral dobre. Ten tmavý kabát mu išiel. Tie nohavice boli užšie a tvrdšie, ale tiež neboli zlé. Na to si však zvykne. Topánky boli nezvyčajné, ale dobré. Dalo by sa povedať, že bol aj pekný.
Otočil sa.
„Stanem sa bohom. Ak získam Knihu mŕtvych."
„Najprv ju musíš nájsť," poznamenal Haroth.
Černoboh nepovedal nič a vyšiel k dverám. Náhle sa zarazil.
„Ty si nevezmeš telo?"
„Nie..."
„Kvôli čomu?" nedal sa.
„Nemôžem si brať telá ako sa mi zachce. Je to zvláštne, ale ak si aj nejaké telo privlastníme, máme to povolené."
„Vôbec to nechápem," priznal Černoboh a odkráčal.
„Ani ja..." poznamenal Haorth. Sotva ho však jeho pán mohol počuť.
„Poďme Haroth! Musím vyskúšať nové telo a svoje sily!" zavolal a obišiel telo strážnika.
O pár ulíc ďalej a minút neskôr, sa z hangára ozvali vyplašené výkriky a posledné výstrely mužov. Nevedeli, že to bola len náhoda, ktorá priviedla Černoboha k nim.

Spisovateľov komentár k príspevku

;)


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
9 bodov - odporúčam
tušil som, že zase splietam chobotiny. :D asi by som nemal písať komenty keď už napoly spím :D Ale po terajšej kapitole už chápem lepšie. Začína to do seba pekne zapadať. Trochu mi nejde do hlavy načo potreboval iné telo ale počkám si na vysvetlenie. :D Černoboh... to mi je meno :D  
Spisovateľ/Autorv3v Pridané dňa28. októbra 2015 21:08:42
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8