Dokonalé bytosti

Mám to rád, nepopísaný papier. Naozaj milujem keď téma neohrozuje voľnosť mojich myšlienok. Naozaj sa v tom vyžívam, keď tvorím príbehy nekonečného samého seba. Príbehy plné mojich myšlienok, predstáv, snov, spomienok. Nezáleží na tom o čom a ako je písaný môj príbeh. Je písaný s láskou. S láskou k slovám. Túto lásku som však nikdy nenašiel v mojom napísanom texte. Nikdy. Naozaj nie. Vždy som ju našiel v žene. Vy ženy ste pre mňa niečo ako prameň všetkej mojej bytosti. Nebyť vás. Nie že by som sa ani nenarodil. Ale nezrodila by sa ani moja podstata. Viem prečo žijem, žijem pre vás. Kvôli vám, vďaka vám, kvôli vášmu úsmevu. Och je tak krásny. Každej z vás. Milujem vaše pohľady, jemnú pokožku. A budem to opakovať dookola. Vy ste liek pre chlapov, pre svet. Chcel by som vymazať choroby ako je homosexualita a transexualita a všetky pokrivené myšlienky o sexualite čo ovládli dvadsiate prvé storočie. Zdá sa mi, že celý svet zabudol na lásku, už si len všetci plnia svoje sny. Áno sny sú krásne. Ale zabudli sme pri nich milovať. Obetoval by som všetky svoje budúce úspechy za pár hodín so ženou, ktorá sa mi vie oddať. Nemyslím len jej telo. Nikdy mi nešlo o sex. Milujem sex. Ale nepotrebujem ho k tomu aby som ťa miloval. Ty jedna kráska, nech si ktorákoľvek z davu. Nepotrebujem ani, aby si mi venovala celú seba a tým sa zavrela do zlatej klietky krásneho vzťahu. To všetko je pre pokrytcov. Ja od teba chcem skutočnú lásku. Tá ktorá nie je smutná, ak by sme spolu neboli. tÁ ktorej nevadí nič. čo sa deje mimo čas, ktorý spolu nie sme. Ja viem. Si tam niekde. Si tam niekde v každej žene. Viem to prebudiť, vo vás. Vy jedinečnosti, ktoré vznikli len kvôli radosti, nekonečnosti, proste kvôli kolobehu života.

Neviem prečo, ale znovu ležím vedľa ďalšej najkrajšej ženy vo vesmíre. Jej blonďavé dlhé vlasy, až po zadok voňajú ako kytica ruží. Jej oči od ktorých nebudem môcť spávať sú tak hlboké, ako keby som pozeral na samotnú nočnú oblohu posypanú hviezdnymi svetielkami z celého vesmíru. Hladkám jej voňavé vlasy, sú tak jemnučké, ako hodváb. Hladkám ju celú, od lalokov jej uší až k jej členkom a prstíkom na nohách. Jemná pokožka na ktorej sa sem tam objaví husia koža, keď jemne prechádzam po jej chrbte „šteklíííííííš ma", šepká mi s nádychom vzrušenosti do ucha. Jej telo sa strasie od rozkoše. Siahnem jej do rozkroku, cítim jej prirodzenú vlhkosť. Ruku vytiahnem z jej nohavičiek a obliznem si prsty, dám jej ich k jej perám a ona ma jemne hryzie najprv do prostredníka, ktorý dá hlbšie do svojích úst, potom do ukazováka. Pokračuje, dáva si moje prsty hlbšie a hlbšie. Chce mi naznačiť, že vie ako sa to robí ústami. Nakoniec má všetky štyri prsty v ústach, otvorí ich ešte viac a ja odťahujem pomaly svoju ruku.
„Si tak krásna", pohladím jej líce. A pobozkám jej bielu pokožku na čele
„hihi, Ďakujem zlatko!!", jej úsmev a v ňom biele zuby, v kombinácii s jej krásou mi do očí vyronili slzu.
„heh, neplač ty moje zlatino", nedokážem pochopiť kde sa vo mne berú všetky tie pocity, keď som sám vo svojom svete, necítim nič. Pri nej žiarim, ako keby som bol snáď kúsok z nej.
„Keď.... Ty si tak neskutočne dokonalá, nechcem nikdy prísť o túto chvíľu. O okamih s tebou. Ale viem že pominie, že ty tu už zajtra nebudeš, ani ja nie", dlaň mám poležanú na jej líci a prstou hladím jej pery, bradu, noštek... no proste celú jej tvár. Cítim ako pri mne žije. Jej srdce bije rýchlo a silno ako moje. „tuc-tuc, tuc-tuc, tuc-tuc, tuc-tuc, tuc-tuc, tuc-tuc,", cítime a počujeme obaja. Jej telo pritisnem ešte bližšie k sebe, ona robí to isté, pritláča sa ku mne. Sme spolu tak jedinečne spojení.
Ach mlčanie a milovanie sa a pozeranie si do očí nám tak pristane. Dnes, keď sme spolu to robíme už polku dňa, ani sme si nevšimli kedy začalo zapadať slnko.

Ležím vedľa nej na posteli, pozerám do jej duše a predstavujem si ako s ňou zostarnem. Hmm. Zvláštne, takto zmýšľať. AKO ČLOVEK? Ona sa postavila a otvorila okno. Jedno v izbe, prešla s tou jej nahou prdelkou v tangách, v tričku čo jej zakrývalo tretinu poriadneho zadku, osvietená iba mesačným svitom. A druhé okno otvorila v kuchyni. Urobila prievan. Ľahla si ku mne a začala ma bozkávať. MMMM, chutila tak sladko, tak sladúčko, neodolal som svojím chúťkam. Mal som ho poriadne tvrdého, opieral som jej ho o pisky a ona sa pomaly hýbala, hore-dolu-hore-dolu. Videl som ako sa jej pomaly cez tričko zdvíhajú bradavky, na žaludi som cítil ako je vlhká. VZDICHLA „accccccccch, tak ho už do mňa dajjjj!!". Okej, hovorím si v duchu, posunul som jej nohavičky a vnikol pomaly dnuka. Zrazu zafúkal hrozný vietor. Jeseň začala prirážať. Myslím, že sa urobím, do nej, spravím jej decko, bude dokonalé. Vietor v jej vlasoch, ich premieňa na padajúce listy zo stromu, hocijak farebné, menili farby, pomaly začala rovnakým spôsobom miznúť aj jej tvár. Usmiala sa na mňa, ale tak smutne sklopila zrak. Pochopil som o čo tu ide. Moja láska, musí ísť a ja sa tam neviem dostať, nedozrel som na to, obmedzený človek. Slzy padajú z mojej tváre. No ona načiahne ruku, dotkne sa môjho líca, nechá slzu skĺznuť na svoju ruku a povie „Neboj sa, ty môj blázonko, čo skoro ma objavíš v inej". Vietor tresol oknami ja som pocítil orgazmus. HLUK VÁŠEŇ PODSTATA ŽIVOTA A BYTIA. ZOSTALI PO NEJ IBA LISTY V MOJEJ POSTELI. Zmäteno som sa obzeral čo sa to stalo, chcel som ju ešte aspoň raz pohladiť. Hehe, mrcha jedna. Všetky ste také, k pomilovaniu bláznivé mrchy. Dokonalé bytosti.