Neperemožiteľná 38,39,40

Spisovateľ/ka: laravita | Vložené dňa: 21. novembra 2015
http://citanie.madness.sk/view-50247.php
Ešte viac prekvapení

Zafira vyšla von zo snežnej jaskyne práve v tej chvíli, keď členovia výpravy odopínali psov z ich záprahov. K Zafire pribehla Mariana. "Si celá?" zadychčane a pýtala. "Myslela som že sa niečo stalo, preto som všetkých zburcovala a sme tu," mlela Mariana. Zafira ju objala a usmiala sa . "Všetko ok, ale ja som našla niečo zaujímavé." "Dúfam že to je niečo vzrušujúce, lebo už ma to tu vážne začína nudiť. Už týždeň sme nič nenašli, len kostry uhynutých zvierat. Zaujímalo by ma kto dal na niečo také peniaze"kecala Mariana cestou do Snežnej jaskyne. "Spýtam sa len raz, a chcem vedieť odpoveď " povedala Zafira so zvýšeným hlasom."Kto prehľadával jaskyňu?" Nesmelo sa zdvihlo niekoľko rúk. Tak to ste hľadali zle, usmiala sa,ľahla si na zem a začala sa plaziť. "Vezmite zo sebou všetky zdroje svetla a pomaly poďte za mnou, "ozvalo sa s tunela.

Zafirin pohľad
Keď som uvidela to miesto ktoré som objavila, skoro som zhíkla od prekvapenia. Bolo to také obrovské, že moja baterka ani nedosvietila na strop. Jaskyňa bola neuveriteľne obrovská a všade boli skaly a špicaté vrcholy. Zem sa zvažovala dole a strop bol neuveriteľne vysoký a oblý. V tme sa mihol maličký záblesk. Celé to bolo veľkolepé a ja som len privolala Marianu vysielačkou a potom všetko išlo dosť rýchlo. Mariana sa prihnala ako veľká voda a kecala celý čas, ešte aj keď liezla tým tunelom, keď sa to dá tak nazvať. Bolo to nizučké, tlačilo ti na chrbát. Ale za tú krásu čo si uvidel o niekoľko metrov ďalej to stálo. Keď sa von vyteperil aj Mapka, zavelil prehľadať a všetci sme sa rozpŕchli do strán jaskyne. Všetci ľudia v nej boli maličký ako mravce. Ja som ostala sama, tak som pomaly mierila k najväčšiej tme. Zapla som baterku a pomaly som postupovala ďalej. Zrazu sa predo mnou mihol maličký záblesk. Podišla som bližšie a na zemi som uvidela maličkú kramičku poobkladanú kameňmi. Kľakla som si a zodvihla ho. Bola v ňom rolka papiera a malá krabička. Papier som rozvinula a s ťažkosťou som prečítala písmo na papieri. Bolo dosť staré, niektoré slová boli nečitateľné. Toto som vyrozumela.

Ak si ty ten ktorý objavil moju jaskyňu, potom vedz, že skrýva mnoho tajomstiev. Ja sám som nie na všetky prišiel. Keď si sám, nepokračuj ďalej. To čo by si uvidel by tebou otriaslo, je to priveľmi fantastické a nikto by ti neuveril. Ani ja sa o to nebudem pokúšať. Ale keď si s viacerými, choď a objavuj tajomstvo mojej jaskyne. Všetko čo nájdeš v tomto vrecku je
tvoje. A ešte jedna dôležitá vec. Nikomu o tvojom objave nehovor, hoc by sa pýtali. Povieš to až keď nastane správny čas.
Arnold Cos

Lístok som prečítala na jeden dych. Potom som sa zamerala na drevenú polorozpadávajúcu sa krabičku. Jemne som ju otvorila . Ležal tam neveľký pečatný prstienok s modrým kamienkom a prívesok v tvare mince a všeliakými vystupujucými ornamentmi. A v strede mal taký istý modrý kamienok ako prsteň. "Všetko čo nájdeš v tomto vrecku je tvoje ,"opakovala som si. Prsteň som si pomaly natiahla na prst, keď v momente jasne zažiaril a hneď na to stmavol. S príveskom sa stalo to isté. No čo. Čo nájdeš je tvoje. Pomaly som postupovala ďalej. Baterkou som si svietila dopredu keď som narazila na priepasť. Strmú, s príkrymi svahmi, tmavú ako duša zločinca.


Bezodná priepasť

"Nebuďte hlúpy, jasné že má dno," smiala sa Zafira. Priepasť bola sama o sebe nebezpečná, diera Mapka však trval na svojom. "Máme na to prístroje, a oni to zmerali ako nekonečné." "Jasné, a prístroje všetko vedia, nie,?"smiala sa Zafira. "Nebudeme sa hádať, je bezodná, a hotovo." odsekol Mapka. Zafira znechutene odišla smerom ku skupinke ktorú tvorili Mariana, Jayden, Luke a John. Musela sa pousmiať. Stará dobrá partia. Má ich všetkých tak rada. Podišla bližšie a tigrím skokom skočila na Marianu. Tá vykríkla a zvalila sa na zem. Potom sa obidne začali nekontrolovane smiať, keď sa Mariana snažila dostať spod Zafiry. John mal otázku. "Zafira, toto je fakt užasné, ako si to našla? Ja som to tu prehľadával, ale toto som nenašiel." "Vieš, myslím si že to bola len náhoda," povedala. "Našiel som tu niekoľko kresieb a dátumov, všetko svedčí o tom, že to Arnold Cos začal svoj výskum. Mapka teraz určite zvolá bojovú poradu a oznámi to, hoc to každý vie , alebo sa dovtípil. Stratili sme týždeň hľadaním po vonku namiesto toho sme tu mohli mať kopec práce hotovej," sťažoval sa John. "Buď rád, že sme to tu našli, krotil ho Jayden. "Mohli sme tu hľadať dalšie 2 týždne a toto úplne obísť. " Potom sa všetci spoločne pobrali smerom k Mapkovi, lebo on naozaj vyhlásil bojovú poradu. Len Zafira trochu zaostala.

Zafirin pohľad
Prekvapilo ma že Mapka verí takým mýtom ako je bezodná jaskyňa. Nedal sa presvedčiť, tak som sa na to vykašľala a išla som k Mariane a spol. Vrhla som sa na ňu a potom sme obidve spadli na zem a začali sa rehliť. Luke mi pomohol vstať a John mal otázky, ktoré nakoniec prerástli v sťažovanie sa. Ale ja ho chápem. Pobrali sme sa smerom ku Mapkovi lebo zvolal poradu. Skúmala som prsteň ktorý som našla. Slabučko svetielkoval a svetielko pulzovalo po kamienku. Prišli sme k Mapkovi a ten spustil:K objaveniu tejto impozantnej jaskyne vďačíme Zafire, a preto by som sa jej chcel v rámci všetkých členov misie poďakovať." Zasyčala som:Skráťte to. Začal odznova." Budeme pokračovať zajtra,preskúmame priepasť. teraz som sa rozhodol že presťahujeme tábor sem, keďže je tu priateľnejšia teplota. Potrebujeme dymanit aby sme zväčšili vchod a preto sa niekoľko dobrovoľníkov poplazí nazad a vyhodí to z druhej strany. Prihlásila som sa spolu s Marianou a niekým chlapom. Mapka potom vybral ešte dvoch a mohli sme ísť. Začala som sa plazil ako posledná a Mariana začala zháňať dynamit. Po chvíli montovania sa nám to podarilo nastaviť na 3 minúty a stačilo tam už len ísť a odistiť to. Všetci na seba nesmelo pozerali tak som prevrátila očami a vliezla som do tunela. Trebalo len potiahnuť zelenú páku a utekať preč. Jednoduché ako facka. Vliezla som do tunela a asi v polovičke som našla všetko pripravené. Už, už by som potiahla za páku, keď som si všimla že ten prsteň žiari ako mesiac v splne. Nechápala som tomu, tak som chcela pokračovať, no prsteň mi uštedril taký zásah akoby bol pod prúdom. Pozrela som sa na koniec tunela a uvidela som niečiu nohu. "Vypadni odťiaľ, blázon! Buchne to aj s tebou!!!" zakričala som. Potom mi pohľad padol na prsteň. Bol tmavý ako noc, takže to je asi ok. Potiahla som za páku.
Potom som šprintovala nazad do Snežnej jaskyne a stihla som sa prikrčiť skôr, kým sa ozval ohlušujúci výstrel. " Všetko dobre dopadlo,"prišiel ku mne Luke. "Diera je dosť veľká. Zvyšok dňa sme strávili prenášaním vecí a skladaním stanov. Keď som večer ležala na lôžku obzerala som si prsteň, slabučko svetielkoval a amulet takisto. Rozhodla som sa že ich nebudem skladať ani na noc. Veď nikdy neviem čo prinesie nový deň..........


Zosuv pôdy

Zobudila som sa na hrmot "Čo to..."vybehla som zo stanu. Vonku zmätene zo stanov vychádzali všetci a mne sa naskytol hrozný pohľad. Časť zeminy za táborom sa pomaly odtrhávala od podkladu. Každý jačal a snažil sa dostať na pevnú zem. Prsteň žiaril ako nikdy predtým "Zafira pomoc!" kričal niekto za mnou. Uvidela som Luka ako visí na konci priepasti a drží sa len jednou rukou. Pribehla som k nemu a chytila som ho za zápästie. "Vytiahnem ťa," povedala som mu. Zo strachom v očiach sa na mňa pozrel a povedal "Nie sme v dobrodružnom , filme, Zafira . To sa nedá, jednoducho ma neudržíš,"šepkal. Zrazu zem povolila a on sa zosunul hlbšie. Pevne sa ma chytil a zavzdychal. "Nenechám ťa zomrieť," povedala som mu, ale jeho ruka sa mi začala povoľovať. "Môžeme zomrieť obidvaja ale len ja,vieš, chcem ti to povedať, lebo zrejme už nebudem mať možnosť to povedať, Zafira, ale ja...pôda pod ním sa celkom prepadla, takže som ho držala len ja....prepáč." keď sa pustil,a spadol kričiac dole , do hlbiny. Vstala som a oprášila sa."Možno nie sme vo filme, ale ja sa tak skoro nevzdám! rozbehla som sa a odhodlaná som skočila dole.....

Marianin pohľad
Bola som úplne vystrašená všetko navôkol sa rúcalo. Ľudia kričali a ja som musela ísť za Jayom, lebo som sa o ňho strašne bála, keď som zazrela Zafiru ako kľačí pred pripasťou a drží Luka za zápästie. Boli na tom s posledných síl, ale ja som poznala Zafiru a vedela som že sa nevzdá. A neváhalaby skočiť za ním hoc sa nemajú veľmi v láske. Keď sa Luk zo strachom pozrel na ňu a potom sa pustil, rozbehla som sa k nim. No niekto ma stiahol nazad. Bol to Jay. "Máme lano, vytiahneme ,ho, áno mám dlhé lano, " bľabotala som, ale on ma pevne držal. "Nemáme šancu, Mariana. Ja si ťa nenechám vziať, rozumieš,?!!" Mykala som sa a s očí mi vystrekli slzy . "Prosím Jay, ja ho zachránim, ty Zafiru nepoznáš, ona skočí za ním , rozumieš , ona skočí za ním a obidvaja sa zabijú aaa..." Keď som si uvedomila čo hovorím. V momente som sa otočila , ale videla som len Zafiru ako mizne v priepasti....
Zafirin pohľad Padala som čiernou temnotou, a priestor osvetľovala len žiara z môjho prsteňa. Zatvorila som oči a nechala som si šľahať do tváre. Vzduch tam bol studený, ale čistý, čo ma prekvapovalo. Uvidela som pod sebou Lukovu siuletu. Mal zatvorené oči a čakal na orťieľ osudu. A ja som bola ten orťieľ. Sklonila som sa a keď som bola blízko schmatla som ho za pás a pevne som ho zotrela. Vplyvom väčšej hmotnosti som sa prestala otáčať a leteli sme v objatí čiernou hlbinou. Mykol sebou a pevne sa ma chytil. Zovrela som ho v náručí a šepla som mu: Nie sme vo filme, Luk, ale ja nehodlám zomrieť taká mladá, a nikdy by som si neodpustila keby si tam ostal." "Veď spolu nič nemáme," zdvihol hlavu. Mlčala som, vytiahla som s poza pása baterku a posvietila som do priestoru. Steny jaskyne boli hnedé a hladučké ako vyhobľované. Keď je táto jaskyňa bezodná, budeme padať celý život. No čo. Hlavne že budeme spolu. Hneď som ale túto myšlienku zavrhla, keď som uvidela pod nami zem. Sorry kámo, toto bude trochu bolieť," povedala som som a prudko som potiahla za rukoväť na opasku. Z neho sa vynoria biela látka ktorá sa zdvíhala až tvorila súvislý biely padák. To sme už padali jemne a mohla som koordinovať let.

Lukov pohľad
Keď som sa zobudil, snažil som sa čo najrýchlejšie dostať svoje veci von zo stanu , lebo všetko naokolo sa rúcalo. Šiel som po Zafiru ktorá spala najbližšie k priepasti, keď sa mi noha šmykla, zem podo mnou povolila a ja som sa ocitol vysiac nad priepasťou a už som nevládal . Ruka sa mi šmýkala a držal som sa len z jednou. Zakričal som ale nik ma nepočul. Keď som uvidel Zafiru, hneď som na ňu zakričal, a ona pribehla. Ale uvedomil som si že to nie je dobrý nápad. Veď ma nevytiahne a pri najhoršom spadneme obidvaja. Snažil som sa jej to vysvetliť, ale ona nepočúvala tak mi ostalo jediné- povedať prepáč a pustiť sa. Padal som dlho, ale nevidel som nič lebo som zavrel oči. Vietor mi šľahal do tváre a ja som sa tak zľakol, keď ma niekto zozadu schmatol a pritisol ku sebe . Bola to Zafira. Nie, to mi nehovorte. Ona skočila za ňou. " Nie sme vo filme, Luk, ale ja nehodlám zomrieť taká mladá, a nikdy by som si neodpustila keby si tam ostal." "Veď spolu nič nemáme," zdvihol som hlavu. Mlčala a baterkou obhliadala okolie. Všetko mi pripadalo také depresívne, ale v jej náručí akoby naokolo spievali vtáky. "Sorry kámo, toto bude trochu bolieť," povedala a ja som nechápavo čumel na ňu. Potiahla rukou a okolo nás sa začal rozprestierať biely plášť, a svet stmavol.

Spisovateľov komentár k príspevku

ták po dlhom čase som tu zase


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
5 bodov - odporúčam
Prizmám sa, že som nečítal všetky kapitoly dopodrobna len som po nich občas hodil očkom. Musím povedať, že na svoj vek píšeš celkom dobre. Samozrejme je to z textu cítiť že to nepísal dospelý, ale zatiaľ to beriem s rezervou. V tvojich rokoch som splietal horšie veci. :D Minimálne námet mi prišiel zaujímavý. Žeby inšpirácia v Lare Croft? :D Píš a hlavne čítaj, určite z teba niečo bude. Zatiaľ držím palce. ;)  
Spisovateľ/Autorv3v Pridané dňa21. novembra 2015 16:34:32
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8