Spása

Keď vôňa rána

privíta ma

túžba známa

doháňa ma.

Krása hlása

zo sna, zdá sa

pozri rosa

ligotá sa.

Zlomok svetla

čo vietor zmieta

ku mne zlieta

z výšky sveta.

Viera vnára

do oltára

za hlasu chóra

prosby v tvárach.

Úsmev kdesi

zabudol si

návod lásky

aj moc spásy.

Niekto hlási

už záver asi

no naše hlasy

nepočul si.

Smútok padá

po náladách

jak sa vkráda

túžby zrada...

...keď vtom Láska

ujala sa zvonca

a za zvukov harmónie

vytvorila na hladine sveta

kruhy bez logického konca.