nedobytné veže

      prežívam natiahnuté večery

      s hĺbkovými nožmi

      z nabrúsenej dlane

      sú príliš milostivé

      režú

      nežne

      priečne pozdĺžne plytko

      obratne

      keramicky presne do bunkovej štruktúry

      pár kvapiek chamtivo zapadne

      medzi bajty a bity

      a stratí sa v digitálnej pene

      pod lampou

      v skulinke svetla z nahlodaného oblaku

      padajú iba telíčka slov

      bezhlavé riadky

      kulminujú nič hovoriace vety

      prelieva sa vynútené ticho

      naozaj niet väčšieho patetizmu?

      papier by určite prijal viac

      viac atramentu s pachom človečiny?

      viac človečiny s pachom atramentu?

      vypijem ďalší dúšok

      čohokoľvek

      načo šetriť poloprázdne

      do dna fľaše

      kúsok po kúsku

      ukladám seba k sebe

      takmer fľakatý

      usedavo bezmocný  

      v okamihu arytmie úzkosti

      s triezvymi rukami začnem stavať 

      .....

      ak sa ma niekto zajtra opýta

      koľko je hodín 

      odpoviem že neviem 

      koľkú bije