Platonická láska

Poviem vám jeden príbeh...Príbeh o tom ako som sa platonicky zaľúbila... Stalo sa to asi pred 5-timi rokmi. Ako každý rok som bola u babky kde mali hodový program. Prišla som na námestie motala som sa medzi ľuďmi, hrala hudba a ja som sa ocitla pred pódiom. Sledovala som kapelu, dlhovlasý bubeník, sympatická speváčka, zaujímavý gitarista keď mi zrazu padli oči na ľavú stranu pódia... Stál tam vysoký chlapec ktorý mal strapaté vlasy. Čierne tričko, červené trojštvrťáky, červené konverzy a šmolkovo modrá basa. Celý čas som ho sledovala, musel si o mne myslieť malé decko čo odomňa asi chce. Po koncerte som zosmutnela a myslela som si že ho už neuvidím. Prázdniny boli dlhé ako aj môj pobyt u babky. Babka robila vo veľkom obchode s pekárňou. Občas som za ňou zašla a babka mi za odmenu kúpila nejakú sladkosť alebo niečo podobné. Koncom prázdnin som sa vybrala ako po každé za babkou. Babka tam mala akurát šéfa a šéf ma zobral do pekárne. Ukazoval mi ako sa vyrábajú rohlíky, velké pece, kde sa nakladajú do aút prepravky s čerstvými rohlíkmi. Chvílku som sa tam motala keď som z ničoho nič do niekoho vrazila. Ospravedlnila som sa, zdvihla som zrak aby som videla do koho som vrazila. Bol to ten strapatý basák z koncertu. Usmial sa na mňa a pokračoval bez slova v práci. Utekala som za babkou jej povedať čo sa mi stalo. Keďže babka robila v predajni a nie pekárni nevedela o koho ide. Začala škola. Každodenné problémy bežného života. Spolužiačky boli nepríjemné ako vždy. Rozmýšľala som kedy ho zase uvidím. Občas keď som šla pozrieť babku do obchodu hladala som strapatého chlapca ale on tam nebol. Odchádzala som smutná domov. Nemala som kamarátka na základnej škole. Prišli ďalšie letné prázdniny... Tešila som sa na koncerty a čakala som kedy sa objaví na pódiu strapatý basák. Popri tom ako sa ladili sa na mňa pousmial a ja som vedela že toto u mňa nebude len tak. Po koncerte som odišla bez slova. S nikým som sa nerozprávala bola som smutná že ho už neuvidím. V januári sme so školou išli na veletrh stredných škôl. Spoznala som sa tam s pár chlapcami ale to momentálne nieje podstatné. Prišlo leto. Skončila základná škola. Prišli hody. Samozrejme som čakala už tretí rok že tam bude ale na moje sklamanie jeho skupina vypísaná nebola. Smutne som behala po námestí a dúfala že ho stretnem. Po asi 10 minútach som stretla chlapca čo som spoznala na veletrhu stredných škôl. Volal sa Andrej. Okamžite ma vyobímal ani jeden z nás nečakal že sa stretneme. „Peti, počúvaj za chvíľku bude hrať Juro s kapelou pôjdeš so mnou na nich pozrieť?" Súhlasila som. Stáli sme pred pódiom. Kapela sa pomaly začínala zvučiť a na pódiu sa objavil strapatý chlapec. Nemal však basu. Asi im iba pomáha povedala som si. Andrej si všimol že sa na neho pozerám. „Peti? Deje sa niečo?" odpovedala som že je všetko v poriadku. Nazvučená kapela sa pripravila začať hrať. Strapatý chlapec vyskočil na pódium a privítal divákov. Mala som čo robiť aby som na mieste neskolabovala. Hodinu som stála ako obarená a počúvala ako spieva. Andrej ma po koncerte za ruku dotiahol za pódium. „Poď peti ideme za Jurom" Pri predstavovaní kapely som sa dozvedela že Juro je bubeník a strapatý chlapec sa volá Erik. Nabrala som všetku odvahu a rozbehla som sa za ním. „Ahoj, prepáč že otravujem len som ti chcela povedať že úžasne spievaš..." celá červená som sa na neho usmiala. „Vďaka to si vážim..." usmial sa na mňa a ja som sa snažila zozbierať všetku silu čo som mala a opýtala som sa ho... „Môžem sa s tebou odfotiť?" Usmial sa na mňa a už aj ma držal za plece a usmieval sa do objektívu môjho mobilného telefónu. Rozlúčila som sa a utekala som za Andrejom ktorý bol očividne už dosť opitý. Zoznámil ma so svojimi kamarátmi, Berkom a Matúšom. Večer utekal a chalani odišli na vlak domov. Po chvíli prišli rodičia a nastal čas vrátiť sa domov. Začal sa školský rok a ja som naivne verila že pri cestovaní do Bratislavy stretnem Erika ale nestalo sa tak. Občas som však videla na stanici bežať stredne vysokého blonďavého chlapca. V novej škole som stretla veľa super ľudí. Nemala som potrebu nikomu hovoriť o tom čo sa dialo pred mojím nástupom na strednú. Veľa vecí sa zmenilo. Raz pri prehľadávaní facebooku som našla stránku skupiny v ktorej Erik spieval. Dokonca som našla aj fotky z koncertov. Prišlo leto. Začiatkom Júla ma Baxo zavolal na skúšku ich kapely vraj vypovedal spevák a hľadajú na jeho miesto niekoho iného. Vraj budem mať aj odbornú porotu. Zozbierali sa členovia skupiny ale zistili sme že nemáme kľúče od skúšobne a že ich má spevák. Zobrali sme španielku a sadli sme si na schody na námestí. Zvoní telefón. „Dávid prosím ťa kde ste? Ja už som tu..." chalani vybavili čo potrebovali a ja som len pozerala a nevedela čo sa deje. Po chvílke prišiel Erik s čiernou basou, v ruke mal kľúče od auta a keď nás videl smutných sedieť na schodoch, otočil sa a išiel si odniesť basu do auta. „Toto je tá vaša nádejná speváčka? Si mi dosť povedomá nevideli sme sa už niekedy?" Pousmiala som sa a šibalsky som odpovedala že sme sa minulý rok spolu fotili. So smiechom prehlásil že si ma pamätá. Zobral do ruky španielku sadol si na schody a začal spievať. Nedokázala som otvoriť ústa. Po mojom odchode domov mi prikázal aby som si ho pridala na facebooku. Čas šiel ďalej.Prišli hodové koncerty. Čakali sme na koncert kde hral kamarát na basu. Nejak ma to nazaujímalo. Čakala som na skupinu čo príde po nich. Vedela som že Erik bude zase spievať. Kamarátka Linda ktorú som poznala od svojich 4 rokov sedela vedľa mňa. „Dúfam že títo na ktorých čakáme teraz nebudú taký zlý ako bola Baxova skupina" rozosmiala som sa. Pozrela som sa na pódium na ktorom už stál Erik a usmieval sa na divákov a niekomu kýval. Vedela som že to nebude mne. Pozrela som sa smerom akým kýval. Stálo tam čiernovlasé dievča a usmievalo sa na Erika. Smutne som sa pozrela na Lindu a tá sa len na mňa usmiala chytila mi ruku a objala ma. Začali hrať. Zostala som omámená jeho hlasom a hudbou ktorú hrali. Po koncerte som utekala za Erikom v snahe aspoň chvíľku nahodiť nejakú konverzáciu. Podarilo sa. Po chvíľke sa k nám pridalo čiernovlasé dievča ktorej okamžite Erik opätoval úsmev. Pritisla sa k nemu a ja som zosmutnela. Usmiala som sa a odišla som preč. Pár dní na to som si našla na facebooku správu od Erika. Konverzácia prebiehala asi nejak takto.
Erik: ahoj krpec ako sa máš? Pokročila si nejak so spevom?
Ja: ahoj no mám sa fajn a moc nie prečo sa pýtaš?
Dozvedela som sa o ňom veľa zaujímavých vecí ako napríklad že sa s nim rozišla priateľka alebo aj to koľko má rokov...28 rokov. Myslela som si že má menej. Neriešila som to. Stratili sme kontakt, prestali sme si písať. Raz za čas sme prehodili pár viet ale inak nič. Rok na to sa už na hodoch Erikova skupina neobjavila bola som smutná. Čas utekal a Maťo odišiel pracovne na pol roka na loď. Jedno ráno som sa v autobuse rozprávala s kamarátkou Katkou. Cestovala som s ňou už druhý rok. Katka zrazu víťazoslávne prehlásila... „Peti, nebudeš mi veriť. Píšem si s jedným autobusárom. Pozri práve mi píše." Pozrela som sa jej do telefónu a stratila som reč. ONA SI PÍŠE S ERIKOM! Pozrela som sa na ňu a víťazoslávne som zahlásila. Kati? Ja sa sním poznám už asi 4 roky. Nechápavo na mňa pozrela a napísala mu že ho pozdravujem. Hneď na to mi od neho prišla správa. Po príchode do školy mi žiaril na tvári úsmev. Písali sme si celý deň. Vedla mňa sedela spolužiačka Petra a všimla si že mám po dlhej dobe dobrú náladu. „S kým si píšeš?" zvedavo sa ma spýtala. „S autobusárom..." vyhrklo zo mňa. Začala sa smiať. „ Ale teraz vážne." Umsiala som sa a ukázala som jej chat. „Ja to myslím smrteľne vážne." Obe sme sa začali smiať. Pár dní sme si každý deň písali. Jedného dňa mi poslal fotku ako leží v autobuse. Samozrejme som si to vyložila inak ako som mala. Odfotil si nohy od pása dole. Potom neskôr sa dosť zvrtla téma našeho rozprávania. Vtedy mi prischla prezývka „Prasiatko" . Bol praxový týždeň mala som po praxi autoškolu. Skončila som jazdu a postavila som sa na zastávku a čakala som na autobus. Približoval sa autobus k zastávke a ja som videla usmiateho Erika sedieť za volantom. „ideš domov?" spýtal sa nadšene. „samozrejme" zobrala som si lístok a sadla som si najbližšie ako sa dalo. Rozprávali sme sa celú cestu. Po príchode domov som si asi po 20 minútach našla správu. „Čo robíš vo štvrtok?" Pozerala som na obrazovku notebooku a nechcela som veriť tomu čo som práve videla. Chce ísť so mnou von? Vážne? Pozastavila som sa nad tým ale neriešila som to. Prišiel štvrtok a ja som na praxi čakala kedy mi napíše že skončil. Pobalila som si veci a utekala na dohodnuté miesto. Objavil sa vysmiaty Erik s úsmevom od ucha k uchu. Musela som čakať vonku asi 10 minút kým jeho rodičia odídu preč. Erik sa najedol a presunuli sme sa do jeho izby. Sadla som si na posteľ a čakala som čo sa bude diať. Myslela som si že je jeden z tých chlapcov čo zavolajú dievča k sebe domov a vyspia sa s ním. Mýlila som sa. Rozprával celý čas o sebe, o svojej práci a ja som len sedela, usmievala sa a počúvala. Bol čas ísť. Odprevadil ma na autobus a počas rozlúčky som sa mu zavesila okolo krku a objala ho. Posledný krát sa na mňa usmial a ja som odišla domov. Celú cestu v autobuse mi písal že je rád že ma mohol bližšie spoznať. Blížili sa moje 18-te narodeniny. Tešila som sa. Z ničoho nič ma napadlo pozvať aj Erika. Erik bol veľmi rád no však už nejaký program mal. Po niekoľkých dňoch ma kamarát pozval na koncert fotiť. Do Pezinka! Nemala som kde spať, rodičia boli preč a ani dostať som sa od tiaľ nemala ako. Rozhodla som sa objednať si hotel. Po tom čo som to oznámila Erikovi prekvapene na mňa pozrel a povedal že veľmi rád tam v noci zostane so mnou. Prišiel deň koncertu. Meškala som samozrejme ako vždy. Na koncerte som čo to popila veď som už dospelá. Odobrala som sa smerom k pivárni v ktorej ma už čakal Erik. Vbehla som s obavami dnu a videla som ho sedieť pri stole s partiou ľudí. Pozdravila som a sadla som si k stolu. Erik si odbehol zaplatiť účet a pobrali sme sa k hotelu. Bol dosť opitý a čo bolo najhoršie, ja som na tom nebola o nič lepšie. Vyzliekla som si bundu a ľahla som si na posteľ. Chvíľku sme sa hádali kto pôjde skôr do sprchy. Sedela som na posteli a zrazu sa začal nebezpečne približovať. Veľmi dobre som už vedela o čo mu ide. Zvalil ma na posteľ a dal mi pusu. Zrazu sa zdvihol a odišiel do kúpelky. Či už som bola tak opitá alebo som to sama chcela, neviem. Jednoducho som sa vyzliekla a nabehla za ním do kúpelky. Prekvapene na mňa pozrel a pritiahol si ma k sebe. Veľmi citlivo sa ma začal dotýkať. Bolo to veľmi príjemné. Načiahla som sa k jeho vlasom medzi ktorými som prešla prstami a zastavila som sa pri jeho lícach. Postavila som sa na špičky aby som ho mohla pobozkať. Prešiel mi palcom po perách a zadíval sa mi do očí. „Peti ty si opitá..." začal sa smiať. „Aj ty!" odvrkla som a cítila som ako sa mu začína stavať. Bol to príjemný pocit. Chytila som mu ruku a dala som si ju do rozkroku aby vedel že sme na rovnakej vlnovej dĺžke. Vrelá voda stekala po našich nahých telách. Zobral si šampón a rozotrel mi ho po mojom horúcom tele. Po hrátkach v sprche sme sa zabalili do uterákov a presunuli sme sa k posteli. Hrátky sa zmenili na divoký sex bez akejkoľvek hranice. Obaja sme si to úžasne užívali, keď v tom nastal zvrat... „Peti prepáč, ja naozaj, nechcel som..." pri pohľade na jeho nešťastné oči som si uvedomila že mu to asi ušlo a obsah jeho vajec skončil vo mne.... „ To nerieš, beriem antikoncepciu.." Pousmial sa a poslal ma do kúpeľne sa umyť. Samozrejme pribehol za mnou aby ma znovu mohol poumývať. Ľahla som si a on si ľahol vedľa mňa objal ma a zobudili sme sa až ráno. Po prebudení som zistila že ma nenormálne bolí hlava. Myslela som si že sa mi to všetko iba snívalo ale pri pohľade na ľavú stranu postele ma tieto obavy prešli. Využil to že som bola opitá. Cítila som sa ponížená a zároveň šťastná. Sledovala som ako spí. Na svoj vek vyzeral celkom mlado...