Drama Queen - Prológ

"Mohla, to máš pravdu, ale nechcem!" Oponovala som mu.

"Kto ti to urobil? Kto s tebou vydrbal emocionálne a mentálne tak veľmi,že pošleš do prdele každého, kto sa ti snaží pomôcť. Nerozprávaš o svojich pocitoch, posielaš milých ľudí preč a prijímaš tých negatívnych,zlých. Odmietaš sa otvoriť a nechať niekoho, aby ťa miloval alebo sa o teba staral. Kto ti to kurva urobil?" Jeho hlas bol nahnevaný, ale jemný.

"Láskavo sa mi neser do mojej minulosti, dobre?" Vybehla som naňho. Nenávidím ľudí, ktorí sa mi snažia dostať do súkromia, ktorí sa ma snažia zmeniť a pchajú sa mi do života. Myslím, že by sa mali zamyslieť radšej nad sebou.

"Tvoj život je celý o pretekaní, chválení sa... Vždy hrabeš len pre seba. Ja sa nepotrebujem oháňať menami, zatiaľ čo ty to berieš ako samozrejmosť."

"Často veci nie sú tak ako vyzerajú, ako si myslíš, na všetko sa nájde dôvod a nemusí to byť vždy ten, ktorý máš práve v hlave. Nechodíš v mojich topánkach a nevidíš mi do hlavy, tak ma prosím ťa nesúď, lebo nie je to o tom, že by som bola namyslená suka..." Šepla som. Bolo pre mňa až príliš bolestivé rozprávať sa o mojej minulosti.

"Končím!" hodil papiere na môj stôl a pri odchode nezabudol tresknúť dverami.

Nevadí mi, že odišiel. Nech ide. Ja si do života srať nenechám. Ak sa mu to nepáčilo, povedala som mu, že môže odísť. A tak aj urobil.

Ono to nie je o tom, že by som na ostatných nemyslela, len...
Nedokážem odpustiť...

Len nenávidím všetkých okolo seba...