Drama Queen - Kapitola 3

"Potešenie je na mojej strane!" Milo sa usmiala. Odsunula stoličku a pri sadaní naň si rukou urovnala vzadu tmavo fialovú sukňu.

Shailene Woodley je jednou z najkrajších žien na svete. Jej štýl obliekania je až prekvapivo jednoduchý, no napriek tomu dokáže jednotlivé kúsky oblečenia skombinovať tak, že ja sama sa občas divým, že to spolu vyzerá tak dobre.

Dnes zvolila tričko s tenkými, striedajúcimi sa, bielymi a čiernymi pásikmi. Lem trička jej siahal až po krk, na ktorom mala dve strieborné retiazky. Vrchnú časť jej odevu bez rukávov zakryl tenký, k tomuto príjemne teplému, augustovému počasiu adekvátny, taktiež čierny svetrík siahajúci jej k dlaniam. Tričko prekryla v strede jej trupu už spomínaná, fialová sukňa. Na nohách mala obuté biele, nie veľmi vysoké, matné lodičky a jej veľká kabelka taktiež žiarila snehovou bielou.

"Som rada, že vás znova, po tak dlhej dobe, vidím! Veď, predsa, koľko to už môže byť?" Jemne som sa zasmiala a taktiež si sadla na druhú stranu stola, oproti nej.

"Tak, predpokladám, že to bude už viac ako rok! Naozaj som sa na toto stretnutie tešila. Musím sa vám priznať, že s vami Danielle sa mi spolupracuje veľmi dobre. Len ešte rok dozadu, ste nemali taký systém v práci, ale s vašou húževnatosťou ste určite ďalej, ako si sama dokážem predstaviť!" Jsa zasmiala.

Shai je úžasná žena. Často má dostáva do kolien. Či už jej zmyslom pre módu, jej prítomnosťou a predovšetkým obdivujem jej osobnosť. Na to aká je krásna,známa a talentovaná sa správa ako úplne obyčajná žena. Nevyvyšuje sa nad nikoho a občas mám z nej pocit, že by neublížila ani muche. Napriek všetkému, aj voči nej je moja nenávisť rovnaká ako voči všetkým ľuďom na tejto zemi.

"Myslím, že komplimentov bolo dosť." Snažila som sa dostať k tomu podstatnému, prečo sedíme v tejto honosnej reštaurácii.

"Tých nie je nikdy dosť." Znova sa usmiala, tak ako to ona robí vždy. Nastalo sekundové ticho, ktoré Shai okamžite prerušila.

"Túto reštauráciu milujem. Ešte som tu nikdy nemala s nikým schôdzku.. Väčšinou ich vedieme v kancelárii alebo si oni zvolia reštauráciu..." Zamyslela sa hnedo vláska. Pramienok svetlých vlasov si zastokla naspäť za ucho. Vlasy mala zopnuté to ležérneho vrkoča na pravej strane a neposlušné pramienky jej lietali okolo hlavy.

"Ale tentokrát ste trvali na tom, aby sme sa stretli tu." Nadvihla som jedno obočie.

"Áno, máme tu dostatok súkromia a navyše sem chodievam len s dôležitými osobnosťami." Z kabelky vytiahla malú knižočku, ktorá vyzerala skôr ako diár.

"Nemyslím si, že ma môžte nazývať osobnosťou." Sklonila som hlavu a jemne sa začervenala.

"Mám len necelé 2 hodiny, takže by sme mohli začať s prácou." Jemne sklonila hlavu, akoby sa na mňa chcela pozrieť ponad okuliare, ktoré nemala.

Nemo som prikývla a vybrala si svoj diár a nejaké potrebné papiere, ak by to vyšlo. So Shailene sme diskutovali niečo cez hodinu. Preberali sme prácu, aj veci mimo nej. Komentovali sme objednané jedlo a výzdobu reštaurácie. Rozprávali sme sa o nezhodách a rozdieloch našich prác.

Po hodine a pol sme došli k záveru, že Shai príjme moju ponuku a príde na fotenie k nám, do Elle. Napriek tomu, že mám voľno som túto schôdzku nepreložila. Mohlo by sa stať, že by sme sa už nestretli a to nesmiem riskovať. Abigail do mňa vkladala nádeje, že ju presvedčím rozumnými argumentmi a možno aj k podpísaniu zmluvy na dlhšie obdobie.

"Som späť!" Shai si na chvíľu odbehla, vraj mala neodkladný telefonát.

"Tak, ako ste sa rozhodli? Chýba nám ešte termín a podpísanie nejakých papierov." Brala som to tak, že na fotenie pristúpila, aj keď to bolo veľmi náročné, keďže ona býva v USA. Ale vyzerá to tak, že som to zvládla.

"Na to fotenie prídem určite, naozaj sa na teba teším. No a tú zmluvu... Tam máte moje nie. Priznám sa vám, že sa ešte nikomu nepodarilo ma tak zneistiť ako vám. Uvažovala som nad tým. Možno keby to bolo v Amerike uvažovala by som viac, ale takto nie." Nahodila ospravedlňujúci úsmev, ktorý som jej oplatila, ale ten môj bol skôr sklamaný.

"Dobre, rešpektujem vaše rozhodnutie a budem sa na vás tešiť." Tvár sa mi nejak zvláštne skrútila. Chcela som sa pokúsiť o spokojný výraz, ale nejak to proste nešlo. Mala som pocit, akoby som zlyhala. A to je pre mňa to najhoršie, čo môže byť. Vedomie, že som neurobila dosť.

"Aký je to dnes dátum?" Spýtala sa hľadiac do svojho diára. Predpokladám, že hľadala voľný dátum.

"Ak sa nemýlim tak piatok, 2. august." Odpovedala som jednoducho a v duchu rozmýšľala, kde by som si mohla nájsť dva dni na fotenie. Musím byť pri tom. Vždy keď fotíme takéto hviezdy som tam a u Shai dupľom.

"To znamená, že je 1. augustový týždeň. Čo tak hneď 2. septembrový týždeň v stredu?" Pozrela na mňa spoza zapísaných stránok.

Našla som si v svojom "debilníčku" september a hľadal po týždňoch. Na druhom a treťom týždni som mala cez dve strany napísanú služobnú cestu do Benátok.

"2. a 3. týždeň som na služobnej ceste v Taliansku. A čo hovoríte na posledné dva dni v septembri?" Mohla som jej to navrhnúť hneď na pondelok, ale keď sa v nedeľu vrátim, nechcem v tom mať chaos a byť ďalšie dva dni úplne rozbitá v práci. Potom by sa to negatívne mohlo preniesť aj na ňu a znova ju nahovárať bude pod moju úroveň. A však, ak sa bude cítiť dobre, myslím, že potom nebude problém ju dokopať do ďalšej spolupráce.

"Tak dobre, pondelok a utorok, to je 29. a 30. septembra. Budem sa tešiť!" Zapísala si drobným písmom medzi riadky k daným dátumom:

Fotenie pre Elle - UK - Londýn - D. L. Morgan

Vstala som a obliekla si svoje čierne sako. Diár som založila do kabelky k ostatným veciam a zapla ju. Zasunula som stoličku a na stole som nechala peniaze za nami objednané jedlo.

"Bolo mi potešením sa s vami znova stretnúť Shailene. Tak, všetko dobré, nech sa vám darí a vidíme sa o 2 mesiace!" Podala som jej ruku tak ako keď prišla. Tentokrát to bolo gesto na rozlúčku.

"Aj mne. Ste úžasné dievča Danielle. Dostať sa tak ďaleko v 18-ich, to sa nepodarí každému." Žmurkla na mňa.

"Myslím, že komplimentov bolo na dnes dosť!" Zasmiala som sa.

"Príjemnú služobnú cestu. Užite si to, Benátky sú naozaj krásne mesto!"

"Vďaka, majte sa!" Kývli sme si hlavou na pozdrav a potom sme sa obe vydali svojou cestou. Ona nasadla do auta, predpokladám, že ide na hotel alebo na letisko.

Zatiaľ čo ja, som šla domov. Po dlhej, takmer pol hodinovej ceste domov na opätkoch a dlhom popoludní som sa s ťažkým povzdychom zvalila na svetlunko hnedý gauč uprostred obývačky. Bola som príliš unavená, no aj napriek tomu som neporušila svoje pravidlo. A tak som sa, veľmi pomaly a odmietavo, postavila a šla sa prezliecť.

Ešte som rýchlo schmatla slúchadlá a mobil a vydala som sa do Hyde Parku. Je to od môjho bytu asi 10 minút pešo a tam sa mi cvičí najlepšie. Vždy si na začiatok pomaly odbehnem od 5 do 8 km, podľa toho ako vládzem a potom si v parku zacvičím.

Londýn ma jednu obrovskú výhodu. Aj keby že tu niekto behá ako polo opica alebo s krídlami na chrbte a žltými vlasmi, nik naňho škaredo nezazerá, ani si vás nevšimnú. Skrátka ste tu každému ukradnutí. Občas sa obzrú turisti, ale to sme sa zasa my Londýnčania naučili ignorovať.

• • •

Shailene Woodley - americká herečka.
Jej najznámejšie roly:

- Na vine sú hviezdy

- Divergencia a Rezistencia
- Tajný život amerických teenegerov

Získala ocenenie za najkrajšiu ženu roka 2015 od WONDERSLIST.