Mutant -1.Kapitola

Áno,svet kúziel,strašných tvorov a takmer všetkého ostatného čo si predstavujeme pod pojmom "mágia",existuje.
Svet,ktorý poznáme my-"nadprirodzení",sa rozdeľuje na dve časti.Svet obyčajných ľudí,do ktorého sa hociktorí "nadprirodzení" môže presťahovať a žiť tam s ľudmi normálny život pod podmienkou,že svoju a našu identitu zachová v tajnosti.V opačnom prípade ich čaká trest,ale o tom možno neskôr..Presuňme sa na "svet mágie".Náš,môj svet.Nemáme tu jednorožcov alebo škriatkov,ktorí sa nachádzajú s pokladom na konci dúhy.Nie,no sú tu upíry,čarodejníci,bosorky a iné bytosti,ktoré ja zatiaľ nepoznám.
Ja som Rosemarie Belikovová a som tretiečka na škole mágie.Som jedinečný druh svojej rasy.Som napoly upírka a napoly čarodejnica.Od detstva až do mojich pätnástich rokov ma pozorovali a zároveň vychovávali čarodejnice venujúce sa liečeniu alebo objavovaniu novýcch rastlín a živočíchov..Kedže ja niesom rastlina a ani živočích,bolo pre nich ťažšie zistiť o čo tu ide.Môj otec bol čarodej s upírskymi predkami a matka bola tiež čarodejnica,narozdiel od otca,bola vraj "čistá čarodejnica".Či je to pravda?Tak to fakt neviem.Nepoznám svojich rodičov,viem len to čo je napísané v dokumentoch.Od detstva sa omňa ani nezaujímali.Možno preto lebo sa hanbia za to,čo som.Ja sama neviem čo som.Upírka?Alebo čarodejnica?Oboje.Ale názov pre moju rasu ešte nie je,napokon som jediná.
Prešla som prah školy a zacítila som jemnú nevoľnosť,no nie preto lebo som vstúpila do školy,ale preto,lebo som zahliadľa Eddieho.Je to môj ex priateľ,s ktorým som sa rozišla po tom,čo som zistila,že sa vyspal skoro s každou v škole.Mala som šťastie,že som sa s ním ešte nevyspala.Vlastne som sa nevyspala ešte s nikým.Čakám na pravého,no plánujem prísť o panenstvo do dovŕšenia osemnástich rokov.Osemnásť budem mať o sedem mesiacov.Čiže v apríli.
,,Čau malý mutant." Zaškerila sa Eddieho nová priateľka Madison a spolu s ňou celá jej parta.Mám asi len 165cm,čiže nie som najvyššia.Preto som dostala prezývku "malý" a "mutant" preto..No proste pre tú moju neobyčajnosť.
,,Svoju závisť si môžeš vybiť v posteli,ako vždy.Mňa neotravuj."-S flegmatickým úsmevom som jej odpovedala a šla ďalej.Väčšina má na škole voči mne rešpekt,pretože som vážne skvelá žiačka.Či už v mágií,fyzickom boji alebo v upírych technikách.Keby som chcela,vedela by som nakopať aj skúseného "mača",ale práve táto provokatívna mrcha si namňa dovoluje,pretože sa nachádza v skupinke tých "silnejších autorít".Nezaujíma ma to,ak si bude koledovať,tak jej nakopem ten jej plochý zadok.Možno jej opuchne a vyvolá to dojem skutočného ženského zadku,ktorý jej chýba.
,,Rose!Už som sa bála,že nedojdeš do školy."Objala ma moja najlepšia kamarátka Jill.Je jedna z mála ľudí,ktorých mám skutočne rada.Prehrabávala sa vo svojej skriňke a hľadala si učebnicu fyziky.
,,Do kelu." Zahrešila som takmer nečujne.
,,Hovorila si niečo?"
,,Totálne som na to zabudla."-Z môjho hlasu sa nedal počuť strach,ale moja tvár ma pravdepodobne prezradila,kedže si to Jill všimla.
,,Rose desíš ma,čo sa stalo?"-z môjho tónu sa očividne aj ona vystrašila čo značí,že sa omňa vážne bojí a vôbec netuší o čom hovorím.
,,My píšeme písomku z fyziky však?" Spýtala som sa dúfajúc,že sa mýlim.
Jill sa zatvárila vystrašene a prekvapene,až som sa musela rozosmiať.No potom sa jej krásne zelené oči diamantovej farby rozžiarili a ja som nechápala prečo.Tak som sa otočila a uvidela som Matthewa.Jillin frajer,ktorého ja vážne veľmi nemusím.Príde mi hrozne arogantný,ale určite viem,že Jill veľmi miluje.Pobozkal Jill a potom si ovinul svoje ruky okolo jej pása.Bolo mi z nich trochu zle,ale fajn nebudem detská.
,,Ahoj ten najkrajší mutant na našej škole." Tá irónia v jeho hlase sa nedala prehliadnuť.Pochopila som.Som jediný mutant na tejto škole,čiže krajšieho niet.Vlastne ja som pekná,niektorí chalani by ma nazvali aj ako Afrodita,bohyňa krásy.Nie som namyslená,to už vôbec nie,ale mnohí dosvedčia,že vážne nie som na zahodenie.Mám krásne dlhé,husté havranie vlasy,ktoré sú neobyčajne kučeravé.Upíri nemávajú kučeravé vlasy,ale ja áno.Možno preto,že som "mutant".Mám zaoblené ženské krivky a aj prsia,ktoré majú len niektoré baby na tejto v škole.Neznášam tú prezývku,ale bohužial iný názov môj druh zatiaľ nemá,takže sú výnimky,keď sa aj ja sama nazvem "mutantkou".Je to menej bolestivé,keď to poviem ja.
,,Nežiarli na moju krásu.Aj ty raz môžeš byť krásny,nezabúdaj,že existuje plastika.Možno ak vymyslím také kúzlo,ktorým ti môžem dať kúsok mojej krásy,tak sa zľutujem a štipku ti dám."Vrátila som mu to,aj keď musím uznať,že v skutočnosti je celkom pekný.Vysoký s bledou pleťou,ako väčšina upírov a má tiež čierne temné vlasy.Výnimkou sú však jeho oči.Neobyčajne fialkovasté.Vôbec to nie je strašidelné,skôr sexy.Ale to mu nikdy neprezradím.
Zasmial sa na mojom "vtipe", to je nezvyčajné.Samozrejme,mnohí sa smejú mojim vtipom,ale nie on.Možno sa zbližujeme a raz z nás môžu byť dobrí kamaráti.Jill by sa tomu potešila.
,,Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ" zaznel ten najhorší zvuk v dejinách.Zvraštilo sa mi čelo a všetky bunky mi skoro praskli od toho zvuku.Zazvonilo na hodinu.Keďže ja som aj upírka aj čarodejka,tak mám výnimočný rozvrh.Teraz mám "BOJ".Spomenula som si,že to je na opačnej strane budovy takže som si musela poriadne švihnúť,aby som nemala až taký veľký prúser.
Samozrejme som tam dobehla za pár sekúnd nanajvýš za minútu.Bežala som,ale asi to nebolo dostačujúce,keďže ma už len pohľadom dokázal pán tréner Olenskij vyhrešiť.
,,Slečna Belikovová,myslíte si,že keď ste jedinečná a výborná v boji,tak si môžete dovoliť meškať na hodinu a výjsť bez trestu?" Neviem či mi zložil kompliment alebo či ma to malo uraziť.Jeho mohutné silné telo stálo v dokonalom postoji,pretože keby som sa na neho teraz vrhla asi by ma ihneď zložil a on by skončil bez škody,no tú myšlienku som ihneď zavrhla a chystala som sa namietať..
,,Ale ja si nem.." ani ma nenechal dopovedať a už už ma prerušil.
,,Žiadne ale!Ostávate poškole." Čakala som niečo lepšie,pretože som meškala len pár sekúnd,ale čo už.
,,Fajn,keď sme vyriešili túto situáciu,tak sa môžme dať do tréningu.Všetci povinne päť kolečiek a potom dvesto klikov." Kričal,ak sa to dá tak nazvať,pretože musel prekríknuť ozvenu telocvične.Jeho rozkaz sme všetci poslúchli,aj keď nám to bolo proti srsti.Všetci namňa dávali "kill face",pretože sčasti ma obviňovali za to,že musíme robiť až dvesto klikov.Mali by to brať z lepšej stránky,budú vymakanejší,tak som sa len uškrnula a pár tvárí to zachmúrilo,pretože ich naštvalo,že ma ich odcudzovanie vôbec nezaujíma.
,,Boj." Ozval sa tichý hlások,no dalo sa ho počuť.Ozval sa Elliot.
,,Čo prosím?"Spýtal sa pán tréner Olenskij nežným hlasom,ktorý počuť vážne len zriedkavo.
,,Bojujme na hodinách,ako súčasť tréningu.Už sme sa naučili robiť kliky a behať..Chceme aj bojovať."Toto sa už dalo dosť počuť. Pár hlasov vydalo zo seba chripľavý zvuk na znak súhlasu.Bolo vidieť,že pán tréner Olenskij alebo proste len rus hnus,ako ho ja volám nad tým uvažuje.Po dlhšej chvíľke sa konečne ozval.
,,Tak fajn.Ak ukážete,že ste na to pripravení,tak som ochotný pristúpiť na takúto techniku výučby.Predveďte sa.Belikovová a Beerová,nech sa páči." Ukázal na nás a potom okolo nás vytvorili kruh.Mala som s ňou bojovať.Fájn v rýchlosti som si v hlave usporiadala všetko čo som sa naučila a snažila sa zhodnotiť svoju šancu na úspech.Avery Beerová je síce vyššia,no ja som silnejšia a môžem využiť svoje výhody menšieho vzrastu.
Ani to netrvalo dlho a už pomne chcela vyštartovať.Chcela ma udrieť do tváre,no nepodarilo sa jej to,pretože mám dosť rýchle reflexy a šikovne som sa stihla vyhnúť škaredému úderu,no zasiahla moje rameno.Trochu to bolelo,ale nie veľmi.Ihneď som sa spamätala a chcela som jej vrátiť úder,lenže videla som jej v očiach,že to čaká,ako keby dokázala predpovedať môj zákrok ,tak som využila okamih prekvapenia a udrela som ju do brucha.Tak silno až to prekvapilo aj mňa.Zakňučala veľmi ticho,ale bolo to dosť hlasné na to,aby som to ja začula.Pozviechala sa a trochu bola skrčená,čím dávala najavo,že ju to vážne bolelo a pravdepodobne ešte stále bolí.Pravou nohou ma chcela kopnúť no ja som jej chytila nohu,takže na chvíľu bola znehybnená a ja som využila ten moment,pravú nohu som si pohla vpred a podkopla som jej lavú nohu,čím som ju zložila na zem.Potom som jej už chcela dať posledný úder,čím by som ju omráčila,v jej očiach som videla strach a prosbu o zľutovanie,no ja som bola celá nabrúsená ani neviem z čoho,už už by som jej jednu vrazila ale niečia ruka ma chytila za zápästie čím mi neumožnila jej vraziť.,,Čo to do čerta..."Otočila som sa a chcela som mu vynadať čo to robí no zahľadela som sa do krásnych zelených nefritových očí,ktoré domňa posielali upokojujúci účinok.Boli sme k sebe tak blízko až som cítila jeho dych a on určite ten môj.Doteraz som ho nevidela no stačilo pár sekúnd na to,aby som si zapamätala jeho najkrajšie črty.Krásne zelené oči s dlhými mihalnicami,pery ružovkasté ako nevyzrelá ruža a telo..Bol taký vysoký,áno väčšina chalanov je vysokých,lenže on,čo ja viem?Možno mal skoro dva metre a mal dosť vyšportovanú svalnatú postavu.
,,Stačí." Konečne prehovoril svojím hlbokým hlasom až ma z toho zamrazilo a zároveň očarilo.Cítila som,že cítil to napätie medzi nami,ale nebola som si sto percentne istá.Pustil mi zápästie a potom sa otočil k rusovi hnusovi.
,,To je ona?" Nechápala som jeho otázke. To je ona? Čo sa tu dopekla deje ?
,,Áno.Bude poškole možno len dva týždne za opakujúce meškanie na hodinu.." Rus hnus mi dáva taký tvrdý trest ? Až dva týždne?Mala som chuť mu hneď teraz jednu vraziť,ale ovládla som sa.
,,O čo tu ide?!" Ozvala som sa svojím "drsným" hlasom,ako to ja nazývam.Naladila som svôj "drsný,strašidelný" postoj.
Moja otázka prinútila,obrátiť toho chlapíka oči namňa.Bože jeho pohľad bol taký upokojujúci.Nechápala som tomu a snažila sa ten pocit dať do úzadia.
,,Som Adrian Selzský.Budem ťa trénovať navyše." O čom to hovorí?Na čo by ma mal trénovať navyše ? Mám dosť tréningu a učenia,nepotrebujem strácať čas s nejakým tréningom navyše.Hodila som na nich opovrhujúci pohľad a odišla z telocvične....
,,Áno.Bude poškole možno len dva týždne za opakujúce meškanie na hodinu.." Rus hnus mi dáva taký tvrdý trest ? Až dva týždne?Mala som chuť mu hneď teraz jednu vraziť,ale ovládla som sa.
,,O čo tu ide?!" Ozvala som sa svojím "drsným" hlasom,ako to ja nazývam.Naladila som svôj "drsný,strašidelný" postoj.
Moja otázka prinútila,obrátiť toho chlapíka oči namňa.Bože jeho pohľad bol taký upokojujúci.Nechápala som tomu a snažila sa ten pocit dať do úzadia.
,,Som Adrian Selzský.Budem ťa trénovať navyše." O čom to hovorí?Na čo by ma mal trénovať navyše ? Mám dosť tréningu a učenia,nepotrebujem strácať čas s nejakým tréningom navyše.Hodila som na nich opovrhujúci pohľad a odišla z telocvične...