Evolúcia /ukážka/

Mladík mal prelezenú už jednu izbu, teraz vchádzal do poslednej. Otvoril dvere, nič zvláštne. Posteľ, komoda, a jedna veľká skriňa. Skriňa. Hneď si spomenul na Xingove slová. Dych sa mu zrýchlil, ruky sa v rukaviciach potili. Chytil samopal, pozrel pod posteľ. Nič. Prešiel ku skrini. Sotva však urobil krok, drevené dvierka sa s rachotom otvorili a pred neho skočil chlap. Bol vysoký, vyzeral ako z reklamy na fitness.
„Kont..." nestihol dopovedať. Chlap ho razom chytil pod krk, nestihol ani zdvihnúť samopal na svoju ochranu. Nadvihol ho ako pierko a celou silou ho šmaril o stenu. Niečo puklo, helma spadla vedľa tela. Útočník pristúpil k ležiacemu, nohou mu začal dupať po hlave. Objavili sa pramene krvi. To ho ešte viac posmelilo. Búchal prudšie, náhle však počul dupot nôh. Takže tu boli ďalší! Rýchlo sa zohol po zbraň na vojakovej nohe, schmatol ju a namieril do dverí. Tie sa otvorili, začal strieľať. Sotva si v tom zhone všimol, že tam nikto nestojí.
Dvaja vojaci sa kryli po oboch stranách, čakali na vhodnú príležitosť. Weis kričal nadávky, poručík o zranení, náhle sa ohlásil monotónny hlas ženy. Všetko sa to miešalo v kakofónii hlasov a streľby.
Cieľ nájdený....Kurva....Zranený...Cieľ nájdený...Cieľ nájdený...Kurva....Zranený...
Náhle streľba prestala. Obaja muži sa razom vystrčili z úkrytu pripravený strieľať. Chlap iba zahodil zbraň nabok a rozbehol sa oproti nim. Bolo to rýchle. Vypálili niekoľko rán, no útočníka to nezastavilo. Dostal to do ramena, nohy a brucha. Zdalo sa, že je to iba škrabnutie, oboch zvalcoval svojimi širokými ramenami a dal sa na útek. Poručík s Weisom sa pozbierali a mierili za ním.
„Xing, Lopez! Podozrivý mieri k vám! Kde je útočná?!" kričal do vysielačky poručík, s Weisom bežali von z bytu.
„Rozumiem! Sú v pivnici, nestihnú doraziť!"
„Dostane ho, doriti!" rozhodol poručík. Teraz bežali po schodoch, videli hlavu páchateľa ako preskakuje niekoľko schodov naraz.
Xing s Lopezom sa rýchlo postavili k pletivu výťahu a čakali. Počuli zvuk topánok, odrážajúcich sa od schodov. Obaja boli napätí a vystresovaní. Toto asi planý poplach nebol. Po pár minútach sa po schodoch rútil obor. Videli dierky po guľkách a krv, ktorá ho veľmi netrápila. Bežal akoby mu nič nebolo.
„Stojte!" zakričal Xing. Vedel, že ho chlap počul, no nezastavil. „Stojte!" znovu skúsil. Chlap sotva otočil hlavou. Akoby mu preletel komár pri uchu. Nebral to vôbec vážne. Skočil z tretieho schodu rovno na podlahu, od vonkajších dverí ho delilo pár metrov. Mieril k nim, keď sa ozvali výstrely. Zasiahli ho do chrbta a urobili mu na ňom červené fľaky. Aj tak nezastavil a vybehol von. Za ním sa pustili obaja vojaci.
Tresol výstrel a o pár sekúnd druhý. Vojaci zastali na prahu vchodových dverí. Videli, ako sa chlap náhle zvalil na zem, v hlave mal dieru. Druhá strela ho zasiahla do ramena.