Prosím, neodchádzaj

Spisovateľ/ka: Alena 1107 | Vložené dňa: 20. apríla 2007
http://citanie.madness.sk/view-5054.php

Sedíme tu, v tichu, v tme
a rozmýšlame, kto vôbec sme.
Načo máme vlastne žiť,
keď sa nám žial chce do srdca vryť?
Hovoríš mi:"Choď ďalej a len sa nevzdávaj,
s osudom svojím sa ešte zahrávaj."
Aj keď ma to veľmi hnevá,
bez teba sa to už nedá.
Veľmi som si na teba zvykla,
na tvoje rady vždy prikývla.
Obaja sme sa vedeli pochopiť,
naše úsmevy nás dokázali vzchopiť.
A teraz vravíš, že musíš potiahnuť zvonec,
aby tvojho žitia nastal koniec.
Vraj nechceš žiť bez nej,
lebo tvoje srdce patrí len jej.
Ja som to vždy vedela,
s rukami založenými nesedela.
Snažila som sa vás spojiť,
aby si jej srdce mohol dobyť.
No nestalo sa tak
a po teba prišiel smrti vlak.
Ja kričím: Prosím ži!!!!!
Veď jak najlepší kamarát si mi!
Prosím, neodchádzaj,
večné zbohom mi nedávaj.
Bez tvojho úsmevu sa mi chce ďalje ísť,
do krutej reality života opäť vzísť.
Teraz sedím v tichu a tme sama,
plačem nad kamarátom, ktorého mám veľmi rada.