Škrupinky vlašských orechov

nepoddajné
ako zadok namyslenej
fitnessky
v momente ochoty
titulovať ju
ženou
trčia obtiahnuté
kusom látky
do pozornosti

kým sa nerozpolia

nie samé

to chuť budovať
v nich vidí
kúsky nahrdelníka
či stavebný prvok
pre lodného konštruktéra
na brehu potoka

márnosť

prišiť dve orechové škrupinky
na oči
namiesto viečok
možno neochráni hlavu
pred zlým snom
ale neprehrýzne ich krysa
číhajúca pod posteľou
alebo na ramene

dokonalé
ako helmy zakrpatených
cyklistov

ako ochrana bradaviek
pred zubami
zvrhlíka

ako dráždivý nadstavec
na špičku jazyka
v momente snahy
uspokojiť
naliehavú vlhkosť
medzinožných priestorov

ako kĺby
doráňanej ruky
klopajúce na dvere
s úmyslom
nechať sa ošetriť

ako zanedbané päty
lenivca

priestorom znie škripot
mlynčeka
a syčanie rozpálenej pece
a vylúpnuté orechy
s tvárou mozgových závitov
sa už do rozlúsknutej lebky
nevrátia

lodní konštruktéri
už majú totiž
iný plán
a okolo zakaleného potoka
sa zhromažďujú davy nadšencov
so školskými aktovkami
pod zadkom

pri nohách sa im hromadia
kamene

vojenské loďstvo
už dostáva konečný tvar

bude veselo

len pár metrov ďalej
v opustenom sade
skáču zo stromov
výsadkári
so srdcom tvrdým
ako helmy
zakrpatených cyklistov
a netušia
že skončia prisaté
na bradavkách
ako slizské ústa
milenca

ako podcenená krysa
číhajúca na ramene

ako bombardovanie
na kalnej hladine
potoka