Keď sa ráno budia deti

vtedy zistíš, že čas letí.

Ešte včera batoľatá,

neprespané noci rátam,

keď v postieľke uplakané

stáli v noci. A mne mame

pýtali sa do náručia.

A nesmela muška bzučať,

lebo by ich pobudila.

Spomínam si, aký príval

šťastia sme vždy prežívali,

pokým deti sladko spali.

Keď sa ráno deti budia,

vtedy zistíš, čo sa udiať

stihlo za tie rýchle roky.

Kým sú s nami malí, pokým

nevyletia z nášho hniezda.

Čas tak letí, sa to nezdá,

no na deťoch rýchlo zbadám,

že už nie som taká mladá.

Mám však svoje drahokamy,

to je láska každej mamy.

Hľadím na pár krásnych kvetín,

to sa budia moje deti.