Piano -My Heart Will Go

Marec, 2016

Počúval matkinu hru na klavíri a snažil sa nemyslieť na nič iné.
Melódia sladkých tónov, ktoré dokázala zahrať s tak nekonečným citom ho nabádali zabudnúť na okolitý svet a uisťovali ho, že je v poriadku.
Si v bezpečí.
Možno to znie neuveriteľne, no Oliver si skutočne dokázal realitu vypudiť z hlavy vďaka svojej milovanej matke.
Vytratili sa i výkriky, ktoré boli z diaľky počuť. Nepríjemný zvuk švihajúceho opasku, ktorý nespočetne ráz dopadal na nahé a bezbranné telo.
Nadávky.
Zúfalý pokus o útek pred otcom, ktorý rád vypaľoval cigarety na holú kožu dieťaťa.
Jeho nevlastný brat mal iba päť rokov a nedokázal sa brániť. Oliver bol o tri roky starší a napriek tomu sa mu nesnažil pomôcť až pokým sa čas nepostaral a z dieťaťa sa nestal chlapec a nedokázal sa o seba postarať sám.
Daniela Salgado ho uisťovala, že je to v poriadku.
Bolo v poriadku nechať platiť svojho najmladšieho syna za svoju neveru, pretože ak by to neurobila, Victor by ich vyhodil na ulicu.
Pripomínal si jej slová i kvílenie z vedľajšej izby až do dnešného dňa.
Po otcovej smrti dosial na žiadnom pohrebe nebol.
Keirova smrť zasiahla všetkých obyvateľov ostrova Pitcairn. Niet divu, samovrahov sa tu veľa od prvých osadníkov nepochovalo a smrť väčšinou prichádzala za starými ľuďmi, ktorých zmátala choroba či už mali jednoducho svoje odžite.
Oliver si však pri pohľade na zosnulého strhaních rodičov nemohol pomôcť a v duchu si jeho smrť vyčítal.
Keiro Nelson sa na ostrov nikdy nemal vrátiť.
Prezývali ho ,,Poskok" už od základnej školy. Bol to bezstarostný blázon a oddaný priateľ. Pred tromi rokmi dovŕšil osemnásť rokov a po nevydarenom výlete si na Novom Zélande odsedel dva roky a zopár mesiacov. Oliver vedel, aký búrlivý vedel Poskok byť v podnapitom stave no nikdy by nikomu neublížil.
Prečo ho potom súd uznal vinným za výtržníctvo a ťažké ublíženie na zdraví?
Priznal sa k činu, ktorý nespáchal- to bolo jediné vysvetlenie.
Na Novom Zélande s ním bol jediný človek. Ten, ktorého si vážil, ktorého priam uctieval a vzhliadal k nemu. Oliverov mladší brat, ktorý sa po tejto kauze bez objasnenia prípadu zbabelo vytratil.
Preto Oliver chápal temné pohľady zo strany Keirovej rodiny, ktoré ho spaľovali počas celého obradu.
Sám sa cítil byť zodpovedný za svojho bezohľadného brata a jeho vždy neuvážlivé konanie, ktoré sa nedalo ospravedlniť ani ťažko prežitým detstvom.