Etnilau

Spisovateľ/ka: Alarth | Vložené dňa: 25. apríla 2016
http://citanie.madness.sk/view-50662.php
Otvoril som oči. Dym z ohňa stúpal otvorom v típí, očami som prebehol po stenách z kože, na ktorých boli pokreslené rôzne kresby, prevažne bizony a moji druhovia. Zívol som si, pretrel oči a ponaťahoval sa. Vstal som posledný, zasa. Slnko už bolo vysoko a moja rodina už dávno robila svoje povinnosti; alebo ak som spal vážne dlho, už len ležali a oddychovali. Vyšiel som z típí a voňavý vetrík ma jemne pohladil po tvári, pošteklil mi ranku na líci. Stretol som otca, ten s úsmevom okamžite dodal: „konečne si hore synak, choď sa umyť k rieke, o pár minút vyrážame na lov". Bol to môj druhý lov, tak som bol celkom zvedavý, keďže minulý som úplne pokašľal. Zbehol som svižným tempom po lúke pomedzi púpavy a trávu k čistinke, môj kmeň ju nazval Naliida. Dnes bola trošku rozburácaná, ale našťastie tam bol malý priestor, kde siahala voda po kolená. Vkročil som dnu a skoro mi pľúca vyskočili z hrude a dali sa na cestu. Ta voda bola strašne ľadová, asi v horách snežilo. Umyl som sa a opäť svižným krokom som bežal za otcom. Prišiel som práve včas, už sa chystali na lov. Otec mi vzal z típí môj luk, vlastnoručne vyrobený, ešte som si ho nestihol ozdobiť, aj keď v hlave som už mal celý náčrt. Poťažkal som si ho v rukách, bol som na neho veľmi pyšný, moji druhovia obľubovali menšie luky, akurát cez hlavu, no môj bol veľký, skoro po krk. Obliekol som si tulec a na chrbte mi zdrel chrastu, spustila sa mi krv. Otec pohotovo vybral z kapsičky nejaké byliny a priložil mi to. Príjemne to chladilo. Skupina sa narovnala, prichádzal náčelník. Len čo ma uvidel, zamračil sa, stále mi neodpustil včerajší problém pri love. Vytrpel som si už dosť, nech sa už na mňa nehnevá ! Povedal pár bežných inštrukcií a vyrazili sme. Miernym klusom sme pobehovali po pláni, tráva nás šteklila na členkoch, sem tam sme zazreli veveričky, líšky a vysmievajúce sa vrany. Ako ja tie stvorenia nemám rád, nielenže prinášajú smrť, ale ešte nám aj znepríjemňujú život, čo si ulovíme, musíme strážiť psami, lebo tie beštie nám vezmú aj celého králika. Slnko nám už pieklo na hlavy, sedelo priamo nad nami na oblohe, mierne roztrhané mračná sa k nemu ani nepriblížili, akoby z rešpektu. Dali sme si prestávku pri jednom kameni. Bol presne tvarovaný na sedenie, Matka Príroda myslí na všetko. Ako sme pili a smiali sa, náčelník zaregistroval v diaľke pohyb. Bol to medveď. Veľmi som sa zľakol, pretože mám pred nimi rešpekt. Skupina usúdila, že radšej odídeme, nemáme dostatok prostriedkov a ani nechceme riskovať mužov na skolenie medveďa. No a tak sme sa znova pobrali, tentokrát inou cestou. Srdce mi ešte stále búšilo ako divé, aj keď maca už vidieť nebolo. Začul som spoza chrbta posmešky, ako sa mi trasú kolená, ale otec ich odpálkoval, že im sa zamlada triasli tiež. Už mi začínalo byť dlho, luk ma ťažil, tulec ma ťažil, nechcelo sa mi ani chodiť, ale vydržať som musel. Skupina sa otočila proti vetru, smerom k osade a stále to bola poriadna diaľka. Len sme prešli kopec, uvideli sme stádo jeleňov. Boli nádherné a veľké. Stačili by nám dva. Náčelník vydal rozkazy a rozmiestnili sme sa. Najrýchlejší sa skryli za kríky, strelci - čiže aj ja - sme vyšplhali na stromy a čakali na rozkaz. Mám rád stromy v tejto oblasti, veľmi dobre sa na nich šplhá, len majú ostrú a tvrdú kôru. Ťažko som dýchal, mal som dosť. Sústredil som sa na prsty náčelníka. Ukázal dva, musím namieriť, ak ukáže tri, strieľať, potom vybehnú bežci a dokončia prácu. Ľahké ako facka. Mieril som na najväčšieho, ale potreboval som viac miesta. Prešľapol som si a konár sa zlomil. Padal som z polky stromu rovno do kríkov; vtipne pred otca. Stádo sa vystrašilo a už len bolo počuť cválajúce kopytá. Otec sa na mňa smiešne pozrel a bolo vidieť, že bojuje s túžbou vybuchnúť od smiechu. Kríky ma strašne pálili a škrabali, na môj doničený chrbát pribudnú ďalšie jazvy, super. Otec mi pomohol dostať sa z neho a oprášil ma. Skupina sa zbehla a čakali na náčelníka. Ja som čakal tiež. Pribehol ako posol smrti, pokarhal ma, ako som to už druhý krát pokazil, nazval ma vegetarián -znamená to zlý lovec- a šli sme domov. Už teraz sa teším na posmešky, ktoré ma budú prenásledovať pár dní, alebo dokým konečne niečo neulovím. Musím viac trénovať, najmä nepadanie zo stromov.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Veľmi zaujímavé čítanie, páčilo sa mi. Indiánske prostredie, dobrý opis, zaujímavá téma.V prvej osobe hovorí mladý lovec, ktorý ešte nič neulovil a spôsobuje mu to malý problém. Spadol zo stromu, smiešne. Príde pokračovanie? Neviem ako to na tomto portáli funguje, ale bolo to dobré čítanie.  
Spisovateľ/AutorRia Robinak Pridané dňa4. augusta 2016 17:24:41
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8