Objatie lásky

Obzeráme sa za tieňom minulých dní. Niekedy sa snažíme zabudnúť a niekedy by sme sa tam najradšej vrátili. Do detstva k prvému napísanému písmenu, k najobľúbenejšej hračke, k prvej jednotke v žiackej knižke, prvému pokarhaniu, prvej bitke, k prvej skúsenosti s chľastom a drogami, k prvej láske, k tomu prvému orgazmu, k voľným myšlienkam, k objavovaniu sveta. Áno, všetko (prvý krát) je to preč a my môžeme len spomínať. Pozerám na slnko, ktoré práve vychádza spoza hôr. Sedím sám na kopci nad mestom. Život je krásny. Myslím, že dnes umriem ( umieram každý večer ). Nemám strach, vlastnej smrti som sa nikdy nebál. Kto vie, možno si raz všetci uvedomíme, že žijeme večne. Len podoba sa mení. Úsmev na mojich perách víta slnko. Prvé slnečné lúče začínajú rozpúšťať orosené kvapky na tráve. Nadýchnem sa zhlboka takmer čerstvého vzduchu. Byť človekom bolo fajn. Zažiť lásku bolo krásne, zažiť radosť bolo úžasné, ach ten smiech, smútok, hnev, eufória z drog, priateľstvo, zdieľanie pocitov a myšlienok. Ľudia sú skvelí.

Ľudia sú jebnutí. Niekto má takmer nič a viac ani nechce, iní majú toho tak veľa, až si začnú myslieť, že nemajú nič a prázdnotu sa snažia zaplniť zbytočnosťami. Šialení blázni, áno to sme my. Mierime na seba zbrane v domnienke že tvoríme mier. Obviňujeme sa navzájom zo skutkov, ktoré sami páchame. Povrchní blázni, ktorí radi poučujú druhých o ich chybách. Nechceme sa zamerať na svoje vnútro, chceme riešiť obal človeka, nového Iphonu, nových fotiek, nového oblečenia, nového kolegu, ju, toho, tamto. Všetko vidíme skreslene no skúsiť sa navzájom pochopiť. To sa radšej utopiť v močiari plnom chemikálii. Močiar bol niekedy nádherné jazero, ale od kedy tu postavili továreň na šťastie - život zmizol, jazvy zeme.

Koľko rán ešte znesie? Koľko toho znesieme ešte my? Atómové hlavice pripravené urobiť kráter tak hlboký a široký, že zem vykrváca a umrie. Neviem, ľudia by sa mali ukľudniť, spraviť si pár rokov nič nerobenia na celej zemi. Posadil by som kresťanov do mešít, moslimov do kostolov. Zamiešal by som karty s ľudskými osudmi, vygumoval by som zbrane a umelo vytvorené choroby. Prikázal by som svetu aby všetci vyšli vonku, sadli si do tej vysokej trávi, ľahli si a obdivovali meniace sa obrazy na oblakoch, aspoň hodinku denne. Prikázal by som sa im všetkým chytiť za ruky a mlčať, užívať si prítomnosť, užívať si život. Možno by prišli potom na to, že bojovať by sme mali v prvom rade vo svojom vnútri, odstrániť nenávisť a závisť.

Tak prosím, začítajte sa do mojich slov. Majco je viac ako človek, Majco je zamilovaný človek, zamilovaný do života. Z mojich očí sa hrnie kvapka po kvapke. Som šťastný, prečo by sa takto nemohol cítiť každý jeden z nás? VYPNIME TELKU, VYPNIME PRÚD, VYJEBME SA NA TÚ NOČNÚ SMENU, ZAVRIME JEDOVATÉ TOVÁRNE NA ŠTASTIE, PREJDIME SA BOSÍ PO LÚKE, TANCUJME V DAŽDI, BEZDVODNE SA RADUJME, SNAŽME SA POMOCŤ, VEĎ OD TOHO TU SME, OD TOHO MÁME SILNÉ TELO a ÚŽASNÝ MOZOG. Namiesto vojny si zahrajme šachy, predsa len, je to bezpečnejšie a na konci si môžeme aj ruky podať, končatiny nám neodjebe nejaká mína, či granát.

Skutočne, dajte mi reálny dôvod prečo by som mal veriť tomuto zabehnutému systému, kde je väčšina ľudí v podstate zviazaná v reťaziach. Povedzte mi, čo je dobré na systéme postavenom pre bohatých ľudí, ktorých ani len nenapadne, že tie peniaze v banke sú im k hovnu. Že tie peniaze vlastne nemajú hodnotu. Že hodnotu majú ľudské životy. A táto hodnota sa nedá vyčísliť na výplatnej páske. Miliardár, ja som také číslo ešte nemusel nikdy ani len napísať, preto neviem koľko má núl. Ale viem, že ak by sa miliardy z tých účtov investovali do výstavby napríklad vodovodného potrubia pre ľudí tretieho sveta, či nemocnice a školy, určite by to svetu pomohlo viacej, ako nové ropné plošiny, zbrane, autá, šperky, jedlo so zlatom ( jebe? ). Možno som hlupák čo nerozumie ekonomike, ale načo je prehnaný luxus? Aby chudobný mohli živoriť, chudobné deti nemali čo piť? Blah. Rovnováha zabezpečená.

PEAC, alebo mier. Či radšej VOJNA?

A EŠTE ps. DAJ MI OBJATIE, KEĎ MA NAJBLIŽŠIE STRETNEŠ!!!!! JA TI DO NEHO DÁM MOJU VÁŠEŇ, MOJU LÁSKU. Bude to krásne.