Malý vojačik

Spisovateľ/ka: Eliss322 | Vložené dňa: 15. mája 2016
http://citanie.madness.sk/view-50693.php

MALÝ  VOJAČIK

Martinko sa zobudil vo svojej vyhriatej postieľke. Otvoril oči a na strope uvidel mihotajúce sa lúče. Trochu sa pomrvil, zakopal nožičkami, pomyslel si ako sa mu nechce vstávať, ale chuť na kakao ho prinútila postaviť sa na nohy. Našuchol si papuče a zívajúc podišiel k oknu. Odostrel záves a uvidel rozprávkovú 2 metrami zasneženú krajinu.

,,Aspoň tu je na Vianoce ,,trochu" snehu." Povedal, dýchol na okno teplý vzduch z úst a namaľoval snehovú vločku na zarosenú sklennú tabuľu.

Utekal dolu veľkým točitým schodiskom do kuchyne. Táto chata bola naozaj pekná. Celá drevená s ešte veľa nepreskúmanými miestami.

Zvuky rachotania v kuchyni zobudili i jeho rodičov. Tento rok si povedali, že už nechcú stráviť ďalšie sviatky v meste. Na pár dní objednali chatu v rakúskych Alpách, aby strávili Silvester a Nový rok v zasneženom raji. Každý deň sa lyžovali, sánkovali, robili snehuliakov, chodili do malého mestečka (ktoré bolo neďaleko od ich chatky) nakupovať všelijaké cukrovinky a pečené gaštany.

,,Dobré ráno Maťko, ako si sa vyspal?" S úsmevom na tvári sa ho spýtala mamička.

,,Dobre. Túto noc tá potvora nerobila taký neporiadok ako minulú. Ale nech len počká, ak bude opäť vyvádzať, ja jej ukážem!"

,,Ty môj vojačik." Maminka mu postrapatila vlasy.. ,,Myslím, že dnes budeme mať voľnejší deň. Čo keby si tej stvore išiel prichystať zase nejakú pastičku?" Dodala.

Ocko prichádzajúci do kuchyne, sa len tak tak vyhol svojmu bežiacemu synovi, ktorý niesol 4 balíčky keksíkov.

,,No čo, zase mu tá veverica pojedla všetky sladkosti a ide s ňou zatočiť?"

,,Nebuď uštipačný. Veď má ešte len 6. Je dobré, že je taký... deti si majú hrať." Odvetila mamička.

 

Keď Maťko vošiel do izby, zastal, pustil všetky balíčky držiace v rukách na zem a nahnevane sa blížil k posteli. Ležali tam nahádzané papieriky od plnených perníkov, čo si včera kúpil. Tie si predsa šanoval na zajtrajšie raňajky. Evidentne tu mal niekto rovnaké chute ako on a vôbec za to nebol rád. Už toho bolo dosť!

,,Počuj ty jeden zlodej. Už si mi zjedol gumené cukríky, čokoládu i sušienky! Nevieš okrádať niekoho iného? A ja po tebe ešte musím aj upratovať! No veď počkaj!"

Na stolík stojaci pri okne nastražil keksíky, ktoré zobral z kuchyne a zaprisahal sa, že bude na toho zlodeja vo svojom úkryte číhať dovtedy, kým ho nepolapí.

Čakal veľmi dlho. Prešiel obed, poobedie, schyľovalo sa k večeru a Maťko sa ani len nepohol. Prišla tma. Malému vojačikovi (i proti jeho vôli) sa začalo driemať. Očká mu začali klipkať a ruka s plachtou (pripravenou pre zlodeja) ochabovať. Keď vtom.......

,,Šuch šuch, krup, krup." Malý zlodej začal rozbaľovať keksíky!

,,Prišla moja chvíľa." Pomyslel si Maťko.

Z úkrytu vyskočil rýchlo ako líška, hodil plachtu na zlodeja a metúceho sa ho zovrel svojimi malými, ale pevnými rukami.

,,Prestaň sa vrtieť, nič ti neurobím, len chcem vedieť, čo za potvoru mi tu je moje zásoby."

,,Pusti ma! pusti ma!" Ozývalo sa spod plstenej látky.

,,Pustím ťa, ale ty mi povieš, prečo ma okrádaš a sľúbiš, že už to viacej nebudeš robiť. Dobre?"

,,Ale áno áno. Tak už ma pusti, neviem čo to máš za fascikel, ale strašne smrdí."

Keď sa tvor upokojil, Maťko z neho pomaly sťahoval plachtu. Bol taký prekvapený z toho čo uvidel, že hodnú chvíľu zízal ako obarený.

Tvor mal zvláštnu pokožku- modro-priesvitnú a veľmi starú. Malé guľaté telíčko, veľké oči a bambuľkovitý nos. Mal na sebe iba koženú vestičku s hrubým opaskom. 

,,No čo, čakal si snáď niečo iné?" Po hodnej chvíli prehovoril tvor, pričom si stále vkladal ďalšie a ďalšie sušienky do úst, až trúsil po celej posteli.

,,Kto si?" Spýtal sa tichým hláskom vojačik.

,,Škriatok."

,,Ale veď nič také neexistuje. Iba v knihách a filmoch."

,,A bla a bla a bla." Prevrátil oči škriatok. ,,Vy neveríte, že existujeme, to ale neznamená, že naozaj neexistujeme. Celých 200 rokov sa mi úspešne darilo skrývať. Do tejto chatky veľa ľudí nechodí, no potom si sem prídeš ty, s týmito úžasnými, voňavými pamlskami a ja mám odolať?" Dodal a so zatvorenými očami si pritisol zvyšok sladkostí na hruď.

,,200 rokov? Pre boha. A koľko rokov naozaj máš?"

,,A vieš, že ani neviem ? Kto si to má pamätať. Vcelku vieme vydržať dlhú dobu bez jedla, väčšinou jeme len nejaké machy, semienka a to, čo nám poskytne príroda. Ale keď príde na sladkosti.... nevieme odolať. Takéto dobré som ešte nikdy nejedol." Napchávajúc sa precedil cez zuby.

,,Ako ťa volajú? Čo tu vlastne robíš? Odkiaľ pochádzaš? Máš aj nejaké kúzelné schopnosti? Iste, že máš, veď...."

,,No no no no, môj horlivý kamarát. Najskôr samé pasce, potom ma tu čapneš ako takú vevericu a ja ti mám len tak vyzradiť prísne tajné informácie? Pche.... „ Prekrížil si ruky na prsiach a zdvihol nos dohora. Pozrel na chlapca a videl mu na očiach otázku- čo by asi tak mohol chcieť?

 ,,Máš ešte sladkosti?!"

Maťko chvíľu otáľal, no nakoniec sa neochotne načiahol do zásuvky po posledný balíček cukríkov a podal ich malému čudu.

,,Tak teda vieš vôbec niečo o škriatkoch?" Maťkov prázdny výraz tváre mu dal jasnú odpoveď. Povzdychol si a pokračoval ďalej. ,,Je veľa druhov škriatkov. Ja patrím medzi tzv. zimných škriatkov. Vysvetlím ti to, keď ti to ale poviem, nebude cesty späť. Nesmieš nikomu nič povedať. Ak by si sa však rozhodol porušiť mlčanlivosť, riskuješ život mňa i mojich druhov. Sľubuješ teda, že to, čo si tu teraz povieme, bude naším tajomstvom?"

,,Sľubujem!" Celý nedočkavý vydýchol Maťko.

Škriatok naňho chvíľu uprene hľadel, potom usúdil, že tento malý vlasáč je síce nezbedník, ale je v ňom aj veľa dobrého.

,,Dobre teda. Budem ti veriť. Myslím, že najlepší spôsob ako spečatiť našu dohodu bude, podať si ruky. Ja som Hanz, ahoj." Podali si ruky a malý modrý Hanz pokračoval vo svojom rozprávaní.

,,Bolo to už veľmi dávno, keď ešte ľudia verili na zázraky. Zimný škriatkovia sa vyskytujú v zasnežených oblastiach a má to svoj dôvod. Pred tisícmi rokov, bola v týchto horách veľmi tuhá zima. Ľudia boli odrezaný od sveta a hrozilo im, že tu zostanú pod pokrývkou snehu naveky. Začali sa modliť k nebesiam, aby im zoslali na Zem malý zázrak, ktorý im pomôže prežiť. Netrvalo dlho a z neba začali snežiť veľké, modro-priesvitné vločky, ktoré sa pri dopade na zem premenili na malých guľatučkých škriatkov ako som ja. Pomohli sme ľudom prečkať zimu a oni nám za to boli nesmierne vďační.

Sme rýchli, môžeme byť videní, ak chceme a máme tiež no.... pár nezvyčajných schopností, ktorými si vieme uľahčiť život. Hýbeme snehom, vieme vyčarovať rôzne predmety. Kúzlenie sa však musí týkať zimy a vecami s tým spojenými. Inak sa naše schopnosti použiť nedajú.

Keď sa ale začnú snehy topiť a lady praskať, zmizne i všetka naša čarovná moc a tak aj my. Vrátime sa naspäť tam, odkiaľ sme prišli. Zmeníme sa na obyčajnú snehovú vločku. A takto sa to deje každý rok.

Pri premene sa uvoľňuje energia. Ak chceme, vieme túto energiu premeniť na jediné kúzlo, ktoré splní čokoľvek a komukoľvek. Ľudia sa už za nás ale prestali modliť a nepotrebujú našu pomoc. Kedysi boli iní, milší. Boli sme ich priatelia. Každý škriatok splnil človeku želanie, aké len chcel. A potom puf! Oni bol šťastný a nás to naplnilo príjemným pocitom.  

Čas ale všetko mení. Myslím, že keby ľudia vedeli o našej existencii, chceli by naše čarovné schopnosti zneužiť alebo nás zavrieť do klietky na vedecké pokusy. Teraz sa cez zimu skrývame a posledné želanie sa splnilo približne pred 200 rokmi."

,,Je to naozaj pravda? Dokážeš splniť akékoľvek želanie?" Potom Maťko pozrel do zeme a so smútkom v hlase už vážnejšie poznamenal. ,,Ak sme teraz už priatelia, znamená to tiež, že mám čas spoznať ťa iba do jara, áno?"

,,Ak máš dostatok cukríkov.... . „ Odvetil Hanz.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8