Pohár

Stojím v strede izby a držím pohár,
neveľký, bežný, sklenený,
chytám doň kvapky zo stropu

Stojím v strede izby a držím pohár,
ktorý sa pomaly ale isto napĺňa,
a stáva sa nepríjemnou záťažou

Stojím v strede izby a držím pohár,
dumajúc, čo sa stane keď pretečie,
pretože hladina sa ukrune zvyšuje

Stojím v strede izby a držím pohár,
a voda neustále kvapká,
ako ten cyklus zastavím?


Vylejem vodu na zem a budem sa tváriť, že tu nie je?
Zaplavím svoju izbu, aj tú podo mnou?

Vezmem si cudzí pohár a budem vodu chytať doňho?
Či doň snáď prelejem ťarchu toho svojho?

Vypijem vodu, po dúškoch alebo naraz i keď viem,
že mi omámi telo a ochabnem?

Pustím pohár na zem, nechám sklo ležať ako v rakve?
Veď aj tak bol bežný, jedinečný no predsa bežný.
Nezobudím však susedov, a
neodplaším prizerajúce vtáky v obloku?


Stojím v strede izby a držím pohár,
nehybne lapajúc vodu z kohútika,
ktorý som kedysi sám otvoril

A voda mi preteká pomedzi prsty,
Ktorými kŕčovito zvieram pohár.
Voda a s ňou slané slzy...