podchod.

ich plavky zakrývajú len polky pŕs
a bradavky sa víria
v jemnom vetre a ústach desivého barbara,
čo prišiel z väčšej diaľky, než si pamätáš
a stopky, ktoré zanechal sú len piesok
čo vznikol pri pohrebnom žalme
automatov na krv

automatov na medzigeneračnú samotu z prášku

všetci tí, čo prišli nevedia,
zabudli svoje slová a mená
v jednej z ubohých električiek
namierenej k parmezánovému slnku,

a v pote vymágané deti
preskakujú čerstvo natreté ploty
a nadávajú,
ich čela splývajú s nabodnutými mostami,
ktoré v tme včerajška obklopili staršie mosty

a zabudnuté nahrobné kamene
v regáloch s chlastom,
v potravinách, o ktoré nikto nejavil záujem
v ústach kde zuby pretrvali večnosť
a včerajšok

v meste, ktorého orgazmus pripomína spazmy
a výbuchy protipechotných mín ovládli mestké parky
a bicykle s gumenými podpažiami letia proti osudu

tunel čo skrýva tajomstvo večného opitia sa tyči ponad rožpaženou lampou

opluli ma na viečka,
a spenažené suché oči odišli do tepla

avšak more je aj tak najďalej.