Milujem vôňu kávy

Presne v polovici týždňa
sa stretávam s kávou - v hrnčeku.
Po kovovej lyžičke sa pomaly spúšťam
a nedočkavo si vyžadujem jej príjemné - Dotyky.
Vlievam svoj sluch do jeho úst
a ostávam pokojná - ako pán Cogito.
Ustavične sa mi niečo zdá a napokon zisťujem,
že tak veľmi záleží na - červenom fúriku.
Dýcham prach prekliatych básnikov - a beatnikov
a nekýcham, len lietam v nádychu marihuany.
Tajne vysávam kvapky cukru z okrúhleho dna
a cítim, že musím písať - o fenomenológii.
Chcem sa volať Alica a tancovať s králikom
- z krajiny zázrakov.
Vieš ty čo? Tak veľa ti túžim... ale nesmiem.
Som naivný čitateľ a autentický rozprávač
a chcem ti povedať, že milujem vôňu kávy - intentio auctoris.