Roztomilý čas

Ešte keď žila

s vlasami hnedými a kožou priesvitnou

Sprevádzala mnohých

Zatvárala oči a hmatala chvíľky samoty

Chvíľky samoty:

Prenikanie lúčov nad obzorom a šum vetra a cítiť klasy dlaňami rúk

Ovoňať dážď

Nádych

Výdych

Padali posledné listy jej života

Vždy zatvárala oči a preto

Nepretkala sa naskrz

Opadla ako kôra stromov

Teraz má zatvorené oči

A obchoduje tam hore so snami

Len jeden sen o nej 

Tým, ktorým sa nepretkala.