Sken

Spisovateľ/ka: Alarth | Vložené dňa: 14. decembra 2016
http://citanie.madness.sk/view-51100.php
Žiarivé, mocné slnko mi ožiarilo mi tvár. Priam som cítil, ako jeho mocné a dlhé prsty prenikajú pod kožu a hladkajú mi bunky. Bolo to veľmi príjemné, až som musel zastať a vychutnať si to. Cítil som úžasný pocit, vyciciaval som každičkú časť tej energie, vďaka ktorej sme na Zemi.
Ale určite som vyzeral ako totálny imbecil, nachádzal som sa totiž v mestskom parku. Okolo mňa všade pobiehali deti, prechádzali sa mamky s kočíkmi a dvojica chlapov sedela na lavičke a obzerala baby. Bol som obklopený stromami, lavičkami a ľuďmi. V strede tejto scenérie sa nachádzala fontána. Úplne odfláknutá, bol to len veľký kus umelého šutru, z ktorého tryskala voda. Na to, aké je moje mesto krásne, prítomný obyvatelia majú umelecké cítenie, bližiace sa bodu mrazu. Sadol som si na zem, nechal špičky mäkkej trávy hladkať moje odhalené lýtka a ruky. Trochu to šteklilo.
Sediac v tureckom sede, som pozoroval okolie. Poslednú dobu ma bavila táto činnosť, dokázal som hodnú chvíľu len sedieť a pozorovať ľudí. Každý aspekt ich správania, gestá, mimiku, vzťahy a nálady. Všetko to letelo vzduchom, ako voľný vták a čakalo, kým sa toho niekto nabaží, niekto ako ja. Títo ľudia mi prišli veľmi .. hlúpy, primitívny. Áno, mali všetky tie pocity, mali myšlienky a vedeli aj racionálne uvažovať nad problémami. Ale asi nevedeli uvažovať nad niečím .. hlbším, nad jadrom každého pocitu, myšlienky a problému. Často mávam pocit, že som jediný. Je pravda, že som stretol už kopu ľudí, čo vedia uvažovať týmto spôsobom, no sústredili sa na bežné činnosti, ako je chodenie do školy, do práce a bežná existencia. Išlo im len o to žiť. Nemali chuť alebo motiváciu riešiť zložitejšie problémy, možno sa časom dopracovať k nejakému riešeniu. A to ma dlho trápilo. Dokonca som stretol aj takých, čo to využívali na nesprávne účely, ako ubližovať, klamať, kradnúť, ako si nahrabať čo najviac. Ospravedlňovali to tým, že keď dokážu, prečo by to robiť nemali ? No ja si myslím, že keď sa človek bude sústrediť na len na seba, ľudstvo sa nikam nepohne. No čo, v ich prítomnosti ma trápi len to, nebyť v ich prítomnosti a nenechať sa odrbať ich spôsobom žitia.
Počas skenovania ich mozgov, som natrafil na niečo, nové. Presne oproti mne, sedela na lavičke žena. Robila niečo, čo by som vážne nečakal, presne to isté, čo som robil ja. Okamžite sa mi rozvírili myšlienky, či ma zaregistrovala a či teraz uvažuje nad tým, nad čím uvažujem ja. Vnímal som, že ma preskakovala pohľadom a to mi potvrdilo moju hypotézu. Vedome si ma nevšíma, lebo si ma všimla už skôr a tuší, že si ju sledujem. Čiže sa hrá hru, nevidel som, nepoznám. Alebo je to hlúposť a je to obyčajný človek sediaci v mestskom parku sledujúc bežný život.
Odtrhol som od nej pohľad, zamarilo sa mi, že v poslednej milisekunde jej sledovania sa na mňa pozrela, no teraz nemôžem pohľad smerovať naspäť jej smerom, bolo by to divné. Snažil som sa vnímať svet, znova tými okuliarmi, ktoré som mal nasadené pred jej príchodom. Nešlo to, neustále mi myseľ zablúdila k nej, stále som rozmýšľal a stále sa mi myšlienky kopili a potom ako vlna za vlnou prevaľovali cez seba. Niekedy mi aj oči ušli, ale dávam si väčší pozor. Cítil som mierny tlak na hlave zo strany, kde sedela. Teraz ona skenuje mňa. Hihi, som mierne nervózny a cítim sa polichotený. Šiel by som ju osloviť, ale som trochu zbabelý a ešte som sa nestretol, žeby niekto šiel za dievčaťom hneď po tom, čo ju uvidel. Ešte som chvíľu sedel, rozprávajúc sa sám so sebou, či za ňou mám ísť alebo nie. V tom momente ma trklo, niečo ma koplo rovno do správnej časti mozgu, vstal som, otočil som sa a ... už tam nebola. Výborne, to je trest za zbabelosť a otáľanie. Musela vstať a odísť, počas mojej vlastnej hádky so mnou samým. Kto vie, či nado mnou premýšľa. Sadol som si naspäť a snažil sa vrátiť ku svojej predchádzajúcej činnosti. Vôbec som sa do toho nevedel dostať. Čertil som sa, že jedna žena a jeden pohľad na ňu mi takto rozbabrali myšlienky a pochody v hlave. Tak som s námahou vstal a odkráčal domov, kde hádam nejako zamestnám môj mozog, nech stále neblúzni nad hlúposťami. A budem dúfať, že ju ešte uvidím.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8