O kľučkách

Stratil som ženu
ktorú som ľúbil.
Odišla na ranný autobus
číslo 22
zo zastávky pod mojím bytom.
Sľúbil som jej, že utriem prach
na rámoch fotiek
lebo vedela, že tam ho nikdy
neutieram.
Teraz sa k tomu neviem prinútiť.

Keď ráno neležala vedľa mňa
nečítala moje básne
ani nehľadala tiene po kútoch
pribehol som k oknu
stála tam
triasla sa jej brada.
Možno zo zimy
a možno vedela
že som sa zobudil.

Otvoril som ústa
napadlo mi, že ju zastavím.
No vietor zafúkal
opačným smerom
a ja som onemel.