Morena:5

Spisovateľ/ka: Rafael | Vložené dňa: 21. decembra 2016
http://citanie.madness.sk/view-51118.php

Bohyňa hazarduje 1/2 

 

 Mesto prišlo ako vykúpenie. Nemali už jedlo, ani peňazí nazvyš a obaja boli unavení. Preto sa pred bránami spojili s malým sprievodom trhovníkov, ktorí niesli svoje výrobky na jarmok. Po ceste sa povypytovali na Triglava, ale chudobní remeselníci o ničom nevedeli. Tiež im povedali, že sa v poslednej dobe dejú divné veci v okolí. Že to má niečo s kniežaťom Vladanom. 
 „Neviem ako tebe, ale mne sa vidí, že ten Vladan bude mať niečo s tvojim synom," dumal Jakub, keď si obzeral drotárske vecičky. Čakal aj odpoveď, ale žiadnej sa nedočkal. Obzrel sa. Morenu uvidel pri pernikárovi. Ovoniavala jeho výrobky. Bola ako pes.
 „Rozprávam sa s tebou!" vyčítal jej a ťahal ju preč. „A nechoď sama kam chceš. Myslíš si, že ak sa stratíš, budem ťa potom hľadať?" 
 „Je to iba v tvojom záujme. To je jedno, radšej mi niečo kúp!" rozkázala si. „Je tu ohromne veľa vecí na jedenie, ktoré by som rada ochutnala." Ukázala na niekoľko trhovníkov s dobrotami. 
 „Nemám ti rovno kúpiť celé stánky?" spýtal sa mrzuto, ťahal ju pomedzi ľudí.
 „Ty máš toľko peňazí?" ozvala sa naoko prekvapene. „Čo si našiel niekde poklad? Ukázala ti ho čarovná jašterica alebo víla?"
 Fľochol na ňu. Začínal si zvykať na jej spôsob reči, jej poznámky, ktoré stále utrúsila. Bola to proste ona. Panovačná, zlá a pyšná žena.
 „Že sa s tebou o tom vôbec bavím. Zabudol som, že tebe stačí iba sedieť niekde na zadku a nič nerobiť. Ja mám ale rodinu, takže ak chcem nejaké peniaze, musím ich zarobiť."
 Ako jej vysvetľoval, nechtiac vrazil do akéhosi chlapa. Podľa šiat to bol zámožný občan. Jakub poprosil o prepáčenie, ihneď sa mu uhol. Chlap si ho premeral, ale nič nepovedal, šiel ďalej. Len čo sa s Morenou stratili, z vrecka vytiahol boháčov mešec. Zacingali dukáty.
 „Tak toto má byť tvoja robota?" 
 „Každý sa musíme nejako živiť..." utrúsil s úsmevom. „Za toto si môžeme dovoliť izbietku v hostinci a jedlo. Znie to dobre, nie?" 
 „Iba to jedlo...A Jara vie, že si vzala zlodeja?" 
 Vyšli von z davu, ulice mesta boli skoro prázdne pre jarmok. Jakub sa po ceste spýtal na nejaký hostinec a domáci mu hneď jeden odporučili. Šli tam.
 „Nie som zlodej," vypol hruď Jakub. „A po ďalšie, moja žena o tom vie. Ale nie podrobnosti."
 „Máš veľmi zaujímavý spôsob myslenia, keď tvrdíš, že nie si zlodej, hoci kradneš," poznamenala Morena.
 „Ty tomu nemôžeš rozumieť."
 „Ale nevrav!"
 „Počuj, už dlhšie nad niečím uvažujem..." ozval sa opäť Jakub, poškrabal sa palcom na brade.
 „Ty máš niečo také? Rozum sa tomu hovorí?" spýtala sa uštipačne. Nereagoval.
 „...vravela si niečo o zaväzovaní. Má to niečo spoločné s tým, že som ženatý?" 
 „Je to Zviazanosť. Vidím zmluvu, ktorú ste uzatvorili medzi sebou a tým, v ktorého veríte," upresnila. „Prečo sa ma ale pýtaš na to teraz?"
 Ak by mala otvorené oči, videla by jeho lišiacky úsmev. 
 „Vidíš ju, hej?" chcel vedieť.
 „Už som ti to povedala! Prečo ma nepočúvaš, ak ti niečo vysvetľujem?"
 „A ako to presne vidíš? Ako nejaký remienok pre psa? Alebo kovovú guľu okolo nohy?" ignoroval jej sťažovanie a naďalej sa zaoberal svojimi myšlienkami.
 „Nie. Je to skôr ako zlatý náramok okolo vašich rúk. Od zápästia sa stáča skoro ku lakťu."
 „Má to každý, kto sa zasľúbil?"
 „Nerozumiem kam tým mieriš, ale áno."
 Jeho úsmev sa zväčšil, cítil pach dukátov a toliarov. Peniaze sa len tak posypú.
 „Veď uvidíš, Morena..."
 Viac jej nepovedal. Keď došli do hostinca, prenajali si izbu a potom nechal Morenu zjesť čo chcela, veď to on neplatil. Na sebe tiež nešetril, doprial si polievku aj mäsko. Pivo nebolo zlé, ale ochutnal už lepšie. Všimol si však čudné pohľady hostinského. Očividne si nebol istý, ako takí dotrhanci prišli k toľkým peniazom. Nič sa ale nepýtal.
 „Tak mi vysvetlíš konečne tvoj plán?" ozvala sa Morena, keď čakala na ďalší chod.
 „Skúsime malý trik. Také menšie stávky."
 „Nesúvisí to nejako s tým, čo si sa ma pýtal po ceste?"
 Zasmial sa. Krátko. Dal jej najavo, že uhádla.
 „Upozorňujem ťa, že nebudem súčasťou tvojich kšeftov!"
 „Mala by si spolupracovať. Peniaze, ktoré som si vypožičal nám, pri tvojej chuti do jedla, postačia tak akurát dozajtra. Potom budeme zas bez prostriedkov."
 „To nie je moja starosť!" odvrkla a podoprela si hlavu rukou. 
 Jakub si ju prezeral. Bolo na nej niečo čudné. Bola iná. Nevedel však prísť na to, čo sa s ňou deje.
 „Nič sa neboj, ošklbeme pár boháčov a pôjdeme. Ako tak pozerám, je ich tu dosť..." poznamenal a poobzeral sa. Pri stoloch sedeli dobre ošatení ľudia, ich mäsité a červené tváre prezrádzali blahobyt. Aj hostinský vyzeral, že je na takýchto zákazníkov zvyknutí. Len Jakub a Morena tam akosi nepasovali. 
 „Načo ďalej čakať? Pustíme sa do toho!" odrazu sa ozval a vstal od stola.
 „Nepočul si ma?!" zavrčala Morena, ale Jakub bol dávno preč, pri inom stole.
 „Čo chceš, tulák?" spýtal sa tučniak, keď si všimol privandrovalca ako stojí vedľa neho.
 „Pane, viete moja sestra má zvláštny dar..."
 „No a? Niečo odo mňa čakáš?" prerušil Jakuba. Ten sa len usmial.
 „Nie. Ja len, že či by ste nemali v záujme menšiu stávku."
 Tento krát sa zasmial boháč, oprel sa poriadne o operadlo a prezeral si Jakuba. 
 „Zbytočne sa tu obšmietaš! Aj keby som mal záujem, nemáš dostatok peňazí. Ja totiž nestaviam pár drobných!" odháňal ho rukou ako muchu. Na drevo stola dopadol ešte dostatočne plný mešec. Chlap od prekvapenia otvoril ústa.
 „Odkiaľ si to ukradol?" spýtal sa neveriacky a načahoval sa poň. Mešec rýchlo zmizol.
 „Ukradol?" ozval sa urazene Jakub. „Sú to moje peniaze. Tak čo starký, zahráme si?"
 Videl záblesk chamtivosti. Zožierala ho, aj keď to nebola veľká suma. Chlap si oblízal pery, oči mu preskakovali od rúk k Jakubovým očiam.
 „A čo to bude za stávku?"
 „Moja sestra vám povie, či ste ženatý."
 Poškuľoval po ňom. To malo byť všetko? A hoci sa chcel ľahko dostať k peniazom, trochu sa vykrúcal. V meste platilo pravidlo, že rôzne hry a stávky sa môžu vykonávať len so súhlasom mesta. Samozrejme, za takéto povolenie sa platilo radnici.
 „Viem, čo vám behá po rozume," stíšil hlas Jakub.
 „Nebodaj aj ty máš nejaký dar!" odvrkol boháč.
 „Nie, ale vidím, že sa bojíte. Poznám miestny zákaz. Nebojte sa! Bude to rýchla hra, nikto na nič nepríde!" chlácholil ho, len aby sa do toho pustili. Videl na jeho tvári malý náznak súhlasu a to mu stačilo. Odišiel po Morenu, nechal ju sadnúť na prázdne miesto oproti boháčovi.
 „Koľko chcete staviť?" spýtal sa, vyhodil mešec von. Keďže sa chlapík neozýval, vytiahol z neho štyri strieborné mince. Boháč urobil neochotne to isté.
 „Ale nepovie to o mne. Nech uhádne, či je ženatý hostinský. Ak sa jej to nepodarí, beriem si peniaze!" 
 „Iste," poznamenal Jakub. Vedel, že boháč má výhodu. Poznal z mesta určite veľa ľudí a ich stav. Ale aj on mal výhodu. Morenine oči. „Ale žiadne podfuky! Nezaujíma ma, či je niekto vdovec. Stále bol ženatý. Po ďalšie, moja sestra musí toho človeka vidieť, " upresnil . Postrehol v chlapových očiach nesúhlas, ale nahlas nič nepovedal.
 „Tak, nech začne!" vyzval ho. Jakub šťuchol lakťom do Moreny, ktorá ho neochotne poslúchla. Chlad však udržala na uzde, takže ho cítil len Jakub.
 „Nie je zviazaný... Ani sa veľmi nečudujem. Je vypasený ako prasnica," poznamenala. 
 „Má pravdu!"
 „Svoje pripomienky si nechaj pre seba, Morena!" zašepkal jej a natiahol sa po dukáty. Chlapík sa zamrvil na stoličke a vytiahol ďalšie. Jakub postrehol, že sa pekne chytil. Jeho chamtivosť ho poháňala ďalej. 
 Takto pokračovali, začalo sa zbierať čoraz viac ľudí, ktorí si tiež chceli vyskúšať svoje šťastie. Ale ako prehrávali, začali mať podozrenie, že otrhaná dvojica musí podvádzať. Mladý zlodej si všimol napätie v miestnosti, videl čoraz viac zamračených tvári. Dokonca niektorí sa im aj vyhrážali. Mali by to už skončiť, aby sa nedostali do ešte väčších problémov.
 „Tento bude posledný," znovu jej zašepkal, ale nič mu na to nepovedala. Až teraz si všimol, že akosi menej hovorí. Zdalo sa mu, že je bledšia. Ale asi si to nahováral, keďže bola bledá stále.
 „Zviazaný," povedala a zavrela oči. Zhlboka sa nadýchla a chcela sa postaviť, no zapotácala sa. Stihla sa však chytiť stola. Jakub si to ale nevšimol, keďže do hostinca vtrhla trojica a všetky oči sa upreli na ňu. 
 Stará zvráskavená žena išla po boku vysokého a statného chlapa. Bol starší od Jakuba, ale nemohol mať viac ako tridsať. Pri nich stál opäť vysoký muž, ale tento bol suchý ako trieska. Jakub ho spoznal. Bol to ten, čo len pred pár minútami prišiel o menší vačok plný dukátov. 
 Všetci sa rýchlo začali vytrácať a Jakub cítil ťažkosti. Obzrel sa na Morenu, ktorá už stále pevne.
 „Dostal si nás do problémov?" spýtala sa, lebo pobadala, že všetko stíchlo a okolie sa zmenilo.
 „Žiadne problémy. Iba sa asi budeme musieť vyplatiť."
 „To sú oni!" kričal nahnevane chlapík a ukazoval na nich prstom.
 „To stačí, Gašpar! Môžeš odísť, o všetko sa postaráme!" zahriakla ho žena a viac si ho nevšímala. Šla rovno k dvojici, hora svalov šla za ňou.
 „Vy dvaja pôjdete so mnou. A nech vás ani nenapadne utiecť. Tuto Živko sa o vás ihneď postará," pritom ukázala sa lomidrevo vedľa seba.
 „Poslúchneme. Neradi by sme sa zoznámili so Živkovou päsťou," ozval sa Jakub, ale tajne dúfal, že Morena niečo spraví. Zamrazí ich alebo sa rovno pobije so strážcom. Ona sa však len poslušne pohla. Vyvalil na ňu oči a plahočil sa s ňou.

 

 

 Radnica bola nová a dobre udržiavaná. Nie len zvonku, ale aj zvnútra. Ako si Jakub stihol všimnúť, žili v nej ľudia, pravdepodobne richtár. Odzdravil pár slúžkam, ktoré nosili bielizeň a menili sviece v stojanoch, utierali prach na nábytku a rámoch veľkých obrazov. Bol by sa k nim najradšej pripojil a obdivoval ich krásu, ale okolnosti mu v tom bránili. Okolnosti volajúce sa Živko. 
 Zastali predo dvermi, pretože stará babizňa niekoho stretla. Jakub vykukol spoza širokého chrbta strážcu, ktorý stál pred ním. Zbadal celkom peknú ženu ostrých črtou, ktoré jej dodávali chladný a odmeraný výzor. A len čo sa jej oči pristavili na ňom, zľakol sa. Ale musel pripustiť, že Morena bola niekedy hrozivejšia.
 „Si naivná, ak veríš obyčajným pastierom dobytka!" započul mladšiu ženu.
 „Radana, mala by si si dávať pozor, čo hovoríš! Ešte stále tu mám hlavné slovo ja!" ohradila sa starena a otvorila dvere.
 „Hľadáš pomoc tam, kde nie je."
 Nato sa odvrátila ale ostala stáť pri nich. Jakub sa zvedavo díval za ňou, až pokým sa nezatvorili dvere. Pravdepodobne matka Radany si sadla do kresla pri okne, Živko sa postavil za ňu. Naznačila dvojici, aby prišli bližšie ale na sedenie im neponúkla nič. 
 „To bola moja dcéra. Nevšímajte si ju, žiaľ a beznádej ju poznačili," ozvala sa stará. „Nechcem vás tu držať viac ako je to nutné,takže vám hneď poviem, čo od vás chcem."
 „Myslím, že to čo sme vyhrali bolo férové. Ale ak chcete, vrátim vám určitú sumu, aby sme sa vyrovnali a mohli ísť." Navrhol jej Jakub. Čakal súhlas, aby konečne odišli.
 „Pche! Ak by bola iná situácia, nechala by som vás oboch popraviť, aby sa nikto viac nenechal zlákať," odvetila nahnevane. Zlodej akosi ťažšie prehltol. „Viete, toto mesto nebolo nikdy bohaté ani výnimočné. Moja rodina ho zveľadila, moja dcéra sa vydala za Jana. Aj z toho sme spravili niekoho. Priamo richtára a to nám ponúklo mnoho možností. Tých pár okruhliakov si nechajte!"
 „Tak čo po nás chcete?" spýtala sa Morena. Očividne ju státie nebavilo.
 „Jeden pastier sa v hostinci priveľmi rozhovoril. Vravel, že videl baču u ktorého slúžil. Vraj zišiel z hory a predal ovce. Každému sa chvastal, že mohol konečne odísť, pretože jedna slepá žena a mladík, jej brat, zabili nejakú obludu v hore. Popravde, počula som o nej niečo, ale nikdy som tomu neverila."
 „A čo vás prinútilo veriť? Prečo si myslíte, že sme to my dvaja?" snažil sa vyvliecť Jakub, pretože s Morenou po ceste už narazili na veľa divných vecí a po ďalších netúžil.
 „Pochybujem, že vo Vladanovom kniežatstve behá ešte jedna slepá žena so svojim bratom, ktorí hľadajú chlapca. Ale možno som stará a pamäť mi už tak neslúži," odvetila pohŕdavo a lepšie sa oprela.
 „Radšej by som to nikdy nevyslovil, ale musím sa spýtať. Nemáte hádam pre nás nejakú úlohu?" Jakub pevne dúfal, že sa mýli.
 „Živko!" oslovila žena lomidrevo. Len prikývol. „Koľko chcete? Keby to nebolo vážne, nežiadala by som vás."
 „Vy nám za to chcete zaplatiť?" spýtal sa neveriacky. Starena prižmúrila oči.
 „Netvrdím, že to bude ľahké. A po ďalšie, veľmi na výber nemáte. Ak odmietnete, postarám sa, aby ste zmizli. Ak však prijmete, dostanete peniaze a môžete odísť. Tiež by som možno niečo vedela aj o tom chlapcovi."
 „Do niečoho podobného sme sa už dostali. A o chlapcovi nám, totiž, klamali!"
 „Živko, akože sa volal?" pýtala sa strážcu, ale nedala mu odpovedať. „Triglav sa volal, však?" Živko prikývol. Morena akosi tuhšie zovrela Jakubovi ruku.
 „Dobre!" pripustil zlomene. „Tak o ňom neklamete."
 „Koľko?" znela zas starenina otázka. Jakub vycítil, že nemajú veľmi na výber. Nešlo len o jeho život, ale aj o život jeho dcéry. Ak nenájde Moreninho syna, všetko sa skončí.
 „Tridsať strieborných," povedala jednoducho Morena. Vôbec netušila, koľko to je.
 „Čo som Judáš?!" zvolal podráždene na jej rýchlu odpoveď.
 „Vôbec toho človeka nepoznám."
 „Stačí, že ja áno! Takáto suma prináša nešťastie!" snažil sa ju presvedčiť. 
 „Netušila som, že si taký poverčivý. Si horší ako baby bylinkárky!"
 „Beriem prvé slovo!" uzavrela žena. Živko sa zvrtol a podišiel k veľkej almare. Z nej vytiahol jeden z mnohých mešcov a podal ho starene. Tá odrátala na stolík, ktorý stál pred ňou, sumu ktorú povedala Morena. Jakub bol presvedčený vlastnou pravdou, ale vedel, že priečiť sa nemá zmysel.
 „Peniaze dostanete až po tom, ako splníte to, k čomu ste sa zaviazali."
 „Tak už nám to, pre božie zmilovanie, povedzte!" 

 

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
9 bodov - odporúčam
Čudujem sa, že ju ešte neuškrtil. :D  
Spisovateľ/Autorv3v Pridané dňa27. decembra 2016 17:52:30
Všimol som si, že opakuješ tu istú chybu - po dvojbodke má byť medzera. Správne by to malo byť teda - Morena: 5. A len tak na okraj, prajem pekné sviatky a dúfam, že Ježiško bol bohatý. ;)  
Spisovateľ/Autorv3v Pridané dňa24. decembra 2016 20:45:10
uzasny
ale dobré...klobúk dolu  
Spisovateľ/Autoruzasny Pridané dňa22. decembra 2016 05:53:29
ďakujem, posnažím sa to trochu pozmeniť  
Spisovateľ/AutorRafael Pridané dňa22. decembra 2016 19:27:42
uzasny
7 bodov
...chýba mi tam viac sprievodnej reči a kvetnaté opisy ...  
Spisovateľ/Autoruzasny Pridané dňa22. decembra 2016 05:53:02
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8