Morena 2: 1

Spisovateľ/ka: Rafael | Vložené dňa: 20. januára 2017
http://citanie.madness.sk/view-51197.php
MORENA
ŽELEZNÁ KORUNA 
 
Kapitola 1: Bohyňa a stretnutie
 Sedel vzadu na sene idúceho voza, ktorý ťahala kravka. Nohy nechával voľne hompáľať, kývali sa v rytme cesty. Slnko bolo vysoko, no nebolo už také teplé ako pred pár mesiacmi. Pozrel na čistú modrú oblohu, vietor mu pošteklil tvár.
 „A synak, ešte som sa ťa nespýtal, kam ideš?" ozval sa sedliak, čo išiel popri. V ruke držal liace a pozrel na cestovateľa. Ten sa oprel o bočnicu a vykukol na zvedavca.
 „Vraj niekto videl v jednej dedine bosorku. Tak sa tam idem pozrieť."
 Muž nechápavo pokrútil hlavou.
 „Taký mladý a rúti sa do nešťastia! Radšej si mal ostať pri milej alebo žene! Nie naháňať čertovo plemä!" rozvravel sa.
 Cestovateľ sa s úsmevom zvalil do sena. Mal by ostať s jedinou milou, čo na neho čakala. A o ktorú sa teraz starali jej starý rodičia. Lenže po všetkom čo doposiaľ zažil, sa len ťažko dokázal vrátiť. Takto všade videl bosorákov, bludičky, rusalky a iné potvory. 
 „Ujec, a vy neviete, kde je tá dedina alebo niečo bližšie?" zakričal na sedliaka, stále hľadel hore. Oslovený položil liace na kozlík a nechal kravku ísť. Zladil krok s vozom a pozrel na mládenca.
 „Niečo sa šepká po večeroch, ale nie je toho veľa. Vraj sa skutočne nablízku objavila bosorka, lenže od nás to je pár dedín. Nič naisto neviem."
 „Kto o nej začal vravieť?"
 „Vraj nejaký kupci, čo prechádzali tým krajom...Ťahaj, potvora!" zahrešil sedliak na zviera, keď sa začalo pásť. Nechal mládenca tak a bežal dopredu, aby posúril kravku. Po krátkej chvíli sa pohli, ale sedliak sa viac neozval.
 Mládenec sa nechal odviesť až na rázcestie a potom zoskočil. Podišiel ku sedliakovi a vyčaril široký úsmev. Podal mu ruku.
 „Ďakujem, že som sa mohol odviesť!"
 „Nemáš začo, synak. Aj mne cesta ubehla rýchlejšie," oplatil mu sedliak a potriasli si rukami. „A skutočne ta ideš?" spýtal sa, pozrel na cestičku čo sa strácala v hore. Úsmev mu povädol.
 „Musím. Dobre sa mávajte a nebojte sa o mňa!" zakričal zvesela a pustil sa cestou. Sedliak ho sledoval, nechápavo krútil hlavou.
 „A akože ťa volajú?!" zakričal ešte za ním.
 „Jakub!" ozval sa mladík a stratil sa.
 Chlap pri tom mene pretiahol tvár od prekvapenia. Hádam to nebude ten Jakub. Začudovane šľahol liacami kravský chrbát. Tak toto musí vyrozprávať doma!

 

 Vyšiel z lesa a pred ním sa otvorila čistina s množstvom domov. V diaľke sa týčili končiare, ich ostré vrcholce pretínali oblohu. Od húšťavy zadul vietor a jeho akosi viac zamrazilo. Otočil sa, ale nič nevidel. Zahnal pochmúrne myšlienky a pustil sa do osady. 
 Všade zlovestné ticho a prázdnota. Drevené škridle na strechách boli dávno prehnité, na niektorých strechách, kde bola slama, úplne chýbala. Len pár chumáčov naznačovalo, čo tam bolo. Okná a dvere boli vyvalené, niektoré čierne od ohňa. Prešiel do stredu a poobzeral sa. Tak tu nikto nebol už dlhý čas. 
 „Je tu niekto?!" zakričal, ale odpoveď neprišla. Poškrabal sa po hlave. Možno sa pomýlil, a zle odbočil. Lenže malo to byť tu. Sem ho zavolali. Dotieravé zlé tušenie mu hlodalo dušu. Neostane tu ani chvíľu. 
 Pohol sa, keď spoza domov naľavo vyšli dvaja chlapi. Ozbrojení až po uši, na tvárach škaredé výrazy. V rukách držali šable. Začul ďalší lomoz, z druhej strany sa vynorili dvaja iní. Tiež nevyzerali priateľsky. Pomaly siahol za opasok, chlapi zareagovali výhražným zdvihnutím zbraní, niektorí sa chopili pištolí.
 Jakub pozrel na tých, ktorí sa objavili prví, kukol na dom povedľa. Mal by to stihnúť. Nadýchol sa a zrak nespúšťal z chlapov. S výdychom trhol rukou od svojho chrbta a vzduchom letel dlhý tenký nôž. Ten sa zabodol do krku prekvapeného vojaka. Nečakal dlho. 
 Rozbehol sa ku dverám od domu, ktorý bol najbližšie. Vedel, že budú po ňom strieľať. A mal pravdu. Guľky sa zahryzli do prašnej zeme vedľa jeho nôh, jedna sa zavŕtala do jeho ramena. Zaklial ako čert a bol by už dnu, keby sa pred ním neblysla čepeľ. Stihol pribrzdiť. Otočil sa na päte, chrbtom sa dotkol pleca vojaka a vtrhol do domu. Prekvapený vojak sa otočil a bežal za ním. Jeho druhovia zatiaľ nabíjali vonku.
 Zavrel za sebou, obišiel veľký stôl čo stál v strede izbice. Nevedel koľko ich tu je, ani prečo ho naháňajú, ale naisto vedel, že to nebude s kostolným poriadkom. Siahol si na čižmu, vytiahol ďalší nôž. Ruka ho zabolela, pozrel sa na ňu. Červený kvet mu zdobil bielu košeľu, malý pramienok mu prilepil zvyšok haleny na pokožku.
 Dlho sa ale obzerať nemohol, dnu vtrhol prenasledovateľ. Nahnevane sa rozbehol k Jakubovi, ktorý obišiel stôl. Chlap položil ruky aj so šabľou na drevo, naznačil, že chce ísť doľava. Jakubom myklo doprava. Potom to skúsil on. Tiež urobil pár krokov doprava, vojak k nemu. 
 „Pliaga, stoj!" kričal výhražne chlap.
 „To by sa ti páčilo," uškrnul sa Jakub. 
 Chvíľku sa takto naťahovali, pokým nehodil nožom. Vojak sa vyhol a obzrel. Kov sa zabodol do drevenej okenice. S víťazoslávnym úškrnom sa otočil na Jakuba, ktorý už podliezal stôl aj rozkročené vojakove nohy. Vyskočil na nohy, za chrbtom začul nadávky. Načiahol sa po nôž, trhol rukou a ako sa otáčal, hodil. Zostal zabodnutý vo vojakovom oku. Ten postál, a náhle sa zvalil na zem. 
 Jakub vzhliadol. Vonku zbadal ďalších chlapov, niektorí tam stáli, iní už bežali za ním. Chcú ho dostať do pasce. Rýchlo sa zohol po nôž a vytiahol ho. Skočil do okna, ktoré bolo aj tak rozbité, a už bol vonku. Tu za domom bola hustá a vysoká tráva, stačilo aby sa niekam schoval. Ale potom si spomenul na druhý nôž. Stál ho priveľa, aby ho tam len tak nechal.
 „Bože, toto budem ľutovať!" povedal si pre seba a mieril medzi domy, kde by mala ležať mŕtvola vojaka a jeho nôž. Len čo zahol, vynorili sa aj vojaci. Stihol sa načiahnuť, vziať ho, a tryskom utekal preč.
 „Stoj! Nepočuješ?! Stoj!" kričali za ním namosúrení chlapi. Jakubovi sa však darilo uhýbať ich rukám a šabliam. Prekľučkoval ďalšou uličkou medzi domami až sa vynoril na tej, ktorou prišiel. Mieril preč, keď sa pred ním zjavila žena. Stála tam len tak, ruky mala prekrížené na hrudi. Sledovala ho. Obzrel sa. Od hlavní pištolí sa zadymilo, guľky len tak lietali. Modlil sa, aby ho zas netrafili.
 Prebehol popri nej, náhle ju chytil za ruku a ťahal za sebou. Nenechá ju tu predsa! Mysľou mu prebehla spomienka na prvé stretnutie s Morenou. Usmial sa. 
 Trhlo ňou, nohy sa podvolili a ona celá prekvapená utekala za ním. Nestihla ani protestovať. Útek však netrval dlho. Od konca dediny sa oddelili jazdci, zahatali im cestu, namierili na nich svoje zbrane. Jakubom šklblo, zastal a chcel sa zvrtnúť, no pasca sa postupne uzatvárala. Kruh sa stiahol a on a žena ostali uväznení. 
 Žena sa mu vytrhla a prešla k jazdcom. Jeden zoskočil a podišiel k nej.
 „Pani Lucia, nič vám nie je?" spýtal sa starostlivo, v očiach mal strach. Jakub nič nechápal.
 „Som úplne v poriadku, Bartolomej! Ale vám to trvalo, chytiť jedného zlodeja. Nebojte sa, poviem všetko manželovi o vašej neschopnosti!" povedala ľadovo a viac sa na neho ani nepozrela. Bartolomej sa zatváril nahnevane, ale zahryzol si do jazyka.
 „Ako sa rozhodnete, pani!" precedil cez zuby, mierne sklonil hlavu.
 Počas krátkeho rozhovoru sa Jakub chcel vypariť, ale stráže ho zadržali. Posotili ho viac ku Bartolomejovi a pani Lucii.
 „Prečo sme ho mali vlastne chytiť, pani?" spýtal sa očividný veliteľ. Lucia mu nevenovala ani pohľad, na tvári sa jej pohrával krutý úsmev, sledovala Jakuba.
 „To by pomohlo aj mne, vedieť to," ozval sa, začo si vyslúžil rukavicou po zátylku.
 „Nehovor, pokiaľ ťa nevyzvú!" zahulákal vojak stojaci za ním.
 „Viem, kto si, zlodej!" ozvala sa Lucia a prešla bližšie. „Bol si s Morenou, však? Kde je? Nebolo už o nej dlho počuť."
 „Neviem. Je to pár mesiacov, čo som sám," pokrčil plecami Jakub. Nepáčilo sa mu, že sa vypytuje na Morenu. Že niečo o nej vôbec vie.
 „Myslíš si, že ma oklameš? Viem, že nie je tvoja sestra. Je to Zima," povedala a obzerala si ho. Videla malý náznak strachu. Potešila sa. „Desí ťa, že poznám vaše tajomstvo? Možno môžeš vodiť za nos hlúpych dedinčanov, ale mňa nie."
 „Čo odo mňa alebo nej, chceš?"
 „Niečo od nej potrebujem. A keď pôjde o teba, neodmietne mňa," povedala vypočítavo. Ukazovák s dlhým nechtom sa priblížil k jeho čelu, Jakub sa mykol. Vojak mu chytil hlavu.
 „Pustite ma! Morena sem nepríde, ani keby išlo o mňa!" snažil sa utiecť.
 „Ale príde!" povedala s úsmevom a na čele zacítil pichnutie. Náhle mu prišlo zle, hlava sa mu točila. Ruka povolila zovretie a nože padli do prachu. Zvalil sa na kolená, keď zbadal Luciinu tvár. Držala mu hlavu vo svojich rukách.
 „Priveď ju!" rozkázala a on padol na zem.

 

 

 Morena stála vo vysokom tŕstí, niekde za ňou žblnkotala bystrina. Všade sa vznášali drobné semienka rastlín, niesli sa ľahko vo vetre a keď na nich dopadlo svetlo, zatrblietali sa. Takto by mal vyzerať raj. Takto si ho ľudia vysnívali a teraz sa strácal, rovnako ako veria v nich- starých bohov.
 Niekde v diaľke sledovala obrovské steny drobných úlomkov, ktoré sa rozpadávali na menšie, až pokým sa z nich nestali zrnká prachu. Bolo to, akoby sa odlúpala farba zo starého obrazu. Po kúskoch, kým neostane len holé plátno.
 „Tu si," ozvala sa Smrť spoza jej chrbta. 
 „A kde by som mala byť? S tebou sa rozprávať nedá," zamrmlala si popod nos.
 „Myslím si ale, že na sledovanie nášho konca budeš mať ešte dosť času..." nedopovedala Smrť, lebo sa ozval Jakub.
 „Akého konca? Čo sa to robí?" spýtal sa a prešiel k Morene. Spolu sledovali skazu. Vládkyňa sa po chvíľke na neho otočila. Sledovala ho, chytila sa jeho brady a pritiahla mu tvár k tej svojej. 
 „Čo tu robíš?!" skoro kričala. Striasol jej ľadové ruky.
 „Ako to mám vedieť?! Zas za všetko môžeš ty!" ukázal na ňu prstom. „Vždy každý chce teba, ani tento krát to nie je výnimka! Tá žena chcela, aby som ťa našiel..." hovoril rýchlo a chytal sa za hlavu.
 „Kmotra, ako je to možné? Ešte nebol jeho čas, sama si to povedala!" dožadovala sa Morena, nevšímala si Jakuba. 
 „Jeho duša sa oddelila od tela. Videl ma, chcel aby som ho sem priviedla. Darmo som mu vysvetľovala, že ak raz prekročí hranicu podsvetia, nevyjde odtiaľ. Škoda slov a námahy!"
 Morena sa zamračene pozrela na Jakuba, ktorý sa za ten čas upokojil. Prezrela si ho lepšie. Zbadala na jeho čele čierny symbol. Vyzeralo to ako slnko. Prešla mu po ňom palcom, ale nezmizlo.
 „Čo to, dopekla, je?" spýtal sa.
 „Kliatba," odvetila vecne a pohla sa. Smrť a Jakub jej boli za pätami.
 „Nikto by sa nemal zahrávať s tak cennou vecou, ako je duša," neodpustila si kmotra.
 „Viem. Je to nebezpečné."
 „Morena, čo sa mi môže stať?" spýtal sa Jakub, zastala. Obrátila sa na neho. V tvári mala znepokojený výraz.
 „Ak tvoje telo bude dlho bez duše, umrie. Rozpadne sa na prach."
 „Aha, a čo mieniš robiť?" spýtal sa nedočkavo.
 „Kto ťa sem poslal?" spýtala sa a prešli do svojej siene. Ani si nevšimol, kedy sa sem dostali. Obzrel sa na všetky strany. Bola tam tma, chlad a nepríjemne. „Jakub!" zvolala a on sa konečne sústredil na ňu.
 „Oslovovali ju pani Lucia. Vedela, že nie si človek. Povedala, že niečo od teba chce a cezo mňa to dostane. Potom sa ma dotkla a ja som omdlel. Keď som vstal, videl som vojakov ako sledujú moje telo. Nevedel som, čo sa robí. Snažil som sa každému prihovoriť, ale nepočuli ma. Potom som medzi domami zbadal dievča. Pobehol som k nej a zistil som, že je Smrť. Ďalej to poznáš," dokončil svoje rozprávanie Jakub.
 „Nemôžem ťa nechať ani chvíľu samého! Robíš samú balamutu!" zvolala Morena nasrdene.
 „Čo si to povedala?! To kvôli tebe som teraz takto!" rozhodil rukami. „Radšej rozmýšľaj, ako to napravíš!"
 „Isté je, že ťa musíme dostať späť do tvojho sveta a hlavne tela," ozvala sa Smrť, aby nemusela počúvať hádku, ktorá by sa určite strhla.
 „Potom si pohovorím s tou potvorou," povedala ľadovo Morena. 
 „Nemôžeš to nejako zrušiť? Tú kliatbu. Odtiaľto?" spýtal sa Jakub zamračene. Nechcel, aby sa Morena vracala na zem. Mohla to byť pasca.
 „Nie. To môže urobiť len ten, kto ju vyriekol."
 „Alebo zomrie," spresnila Smrť. Obaja sa na ňu pozreli.
 „Teraz je ale problém, ako ťa dostaneme späť. Dagar ho nepustí a mňa tobôž!" odfrkla si znechutene Morena.
 „Kto je Dagar?" spýtal sa nechápavo Jakub.
 „Ja môžem prechádzať, ale ak ma uvidí s dušou ísť naspäť, tak ma zastaví," pripustila Smrť.
 „Tak čo urobíme?" spýtal sa opäť Jakub, hoci ho škrelo, že nedostal odpoveď na prvú otázku.
 „Možno by som mohol pomôcť," ozval sa hlas, Jakubom prešiel nepríjemný pocit. Otočil sa. Vo výklenku, ktorým prišli, stál Jaseň. Vlastne Černoboh. 
 „Tak vrav!" vyzvala ho Morena nedočkavo. 
 „Stačí, ak sa prešmyknete cez iný priechod. Tak ako som to vtedy urobil s Triglavom. Dagar vás nevyňuchá."
 „Prečo nám pomáhaš?" vyletelo náhle z Jakuba, prebodával ho pohľadom za to, čo spravil Morene a Barbore. A ktovie ešte komu ďalšiemu. 
 „Nemôžem? Pokiaľ viem, môžem si robiť čo chcem. A ak ti to nestačí, nemám voči tebe zášť. Všetko čo sa stalo, som bral ako hru. A ja viem uznať porážku."
 Jakub ho pozoroval, ale nevedel z jeho výrazu vyčítať, či klame alebo hovorí pravdu.
 „V poriadku, ukáž nám ho. Nemôžeme viac otáľať!" rozhodla Morena. Černoboh iba mávol rukou a oni sa pohli za ním. O pár chodieb a tmy stáli pred priechodom, o ktorom hovoril. Nevyzeral nijako zvláštne. Málokto by si ho všimol, ak by ho nehľadal. 
 „Určite to Dagar nezistí?" spýtala sa Morena, pozrela na Černoboha. Stál pred nimi, ruky prekrížené na hrudi. Tváril sa spokojne.
 „Nepovedal som, že to nezistí. Povedal som, že vás nezastaví."
 „Černoboh má pravdu. Dagar ucíti, že niekto opustil podsvetie," pripustila Smrť. 
 „Zbytočná strata času, rozmýšľať nad tým. Idete teda?" spýtal sa ich sprievodca už nedočkavo.
 Morena po ňom fľochla, ale prikývla. Chcela posotiť do priechodu Jakuba, ktorý sa celý čas tváril, že mu nie je po chuti, že im pomáha Černoboh. V tom ale všetci pozreli za seba.
 „Kam utekáte?!" hlas bol hrubý a pevný ako kov. 
 Stál tam vysoký plecnatý mládenec, s plavými vlasmi po ramená. Po bokoch boli prepletené do dvoch vrkočov a padali mu pred uši. Ukončené boli železnými sponami. Sýto zelené oči boli podobné ako hlas. Tvrdé a neuhli by žiadnemu pohľadu.
 „Triglav!" vzdychla Morena zúfalo.
 „Toto je malý Triglav?!" zvolal Jakub, oči mu skoro vypadli z jamôk. Mladík sa na neho pozrel, pristúpil k nemu a tuho ho objal. 
 „Jakub, som rád, že ťa vidím!" pustil ho a odtiahol sa. „Vôbec si sa nezmenil...ale nevedel som, že si skonal."
 „Ty si sa zato zmenil úplne," neodpustil si Jakub. Triglav sa miene usmial.
 „A nie, neskonal. Nejaká čarodejnica ho dostala z tela. Musíme ho vrátiť späť," vysvetlila Smrť.
 „V takom prípade vám pomôžem! Nemám rád zlo a krivdu!" ponúkol sa.
 „Aspoň toto ti ostalo," povedal potichu Jakub.
 „Ostaneš tu!" povedala rozhodne Morena a posotila Jakuba do priechodu. Nestihol nič namietnuť.
 „To nebola prosba," ohradil sa Triglav.
 „Môžete s tým prestať?" ozval sa Černoboh, keď videl, že sa nepohnú. „Dagar už musel ucítiť toho človeka. Mali by ste ísť. Aj Triglav."
 Mladík mu kývol hlavou a skočil. Viac nechcel počuť od Moreny nič. Tá zagánila na Černoboha. Najradšej by mu niečo odvrkla, ale namiesto toho šla aj ona. Smrť s Černobohom sa vrátili do siení. 

 

Spisovateľov komentár k príspevku

A sú späť! Druhé dobrodružstvo Moreny a Jakuba. Tentokrát sa musia dostať do podzemia, kde vládne Kovlad, aby mohli pomôcť Jakubovi. Užite si to!


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8