Smutný sad

Spadol mi lístok zo srdca

    jeden z mnohých

    hnedá a žltá

tichý požiar v divadle teraz už bez kostýmov

posledná skúška pred derniérou

žili sme si v zlatej klietke

kŕmili sme sa navzájom

a trhali sme si pierka

papagájovali sme o slobode

vypĺňali sme celý svet

vraj sme rástli - to padal strop

vraj sme krásneli - to okolie schátralo

kŕmili sme sa navzájom

z dvoch stromov

a svet nám bol gombička

zelená a červená

kochali sme sa pohľadom

boli sme jeden a ten

sa staral o seba

kým dážď sme nahrádzali slzami

nesmie zbierať ten, čo nesial

náš malý svet chradol - my s ním

a tak sme to nechali

teraz hladujem

no v dlani ma hreje

semienko

zašpinené od popola