Tiene budúcnosti, I. Pútnik (1. kapitola)

Spisovateľ/ka: crutcher | Vložené dňa: 9. februára 2017
http://citanie.madness.sk/view-51241.php
Prvá kapitola

Prichádzal za súmraku. Zúrila snehová víchrica a zhrbenému pútnikovi sa na chvíľu odhalila unavená tvár, v ktorej ostro žiarili zelené oči. Oblečený bol v hnedom kabáte, pevne obkrútenom okolo tela, ktorý mu divo vial okolo nôh. Zastal iba na chvíľu, keď sa mu z vrecka ozvalo tiché zavrčanie. Siahol do kabáta a vytiahol z neho drobnú chlpatú guľku.
„Prebehni sa," zašepkal a ďalej sa predieral cez hlboký sneh, pričom jeho spoločník zmizol v závejoch.
Po pár kilometroch zastavil pri krivo stojacej tabuli. Slnečné mesto," s námahou prečítal vyblednutý nápis a začal sa smiať. Slnečné mesto. Naozaj príhodný názov v tej dobe. Uplynul už dlhý čas, odkedy naposledy cítil slnečné lúče na tvári.
Otočil sa a pozrel späť do tmy, kde z diaľky doľahlo tlmené hrmenie. Prešiel si rukou cez oči a na moment len nehybne stál. Spamätal sa až na silný nápor vetra, ktorý sa ho pokúšal zhodiť z nôh.
Vykročil rýchlo ďalej. Snehu ubúdalo a cesta bola čoraz schodnejšia. Prikrčil sa a prešiel do zakrádavej chôdze. Po stranách sa začalo objavovať pár drevených domov, avšak zo žiadneho nevychádzalo svetlo a z komínov sa nekúdolil dym.
V tom momente sa pár metrov pred ním zjavil neurčitý obrys postavy, ktorá mu stála chrbtom. Strmhlav sa vrhol nabok do hlbokého závoja, pričom si zo seba zhodil batoh aj kabát. Pod ním bol oblečený celý v bielom priliehavom oblečení. Prikrčil sa ako mačka, svaly sa mu napäli, a s dýkou v pravej ruke sa začal pomaly prikrádať k postave, ktorá sa po chvíli natočila bokom. Pravou rukou zvierala lovecký luk, za pásom mala dýku a nenáhlivo si poťahovala z cigarety, ktorá na chvíľu osvetlila mužskú tvár. Sam postrehol, že je to nízky muž s hrubými črtami tváre, tmavými očami a územčistou postavou. Nahmatal rukou kameň a širokým oblúkom ho prehodil na druhú stranu cesty.
Muž začul šuchot, ruka mu letela k dýke, otočil sa smerom k zdroju hluku, avšak nesprávnym smerom. Viac nebolo treba. Pútnik vyskočil a pár krokmi ticho prekonal vzdialenosť medzi nimi. Rozohnal sa a prudko udrel muža do hlavy, ktorý sa v bezvedomí zrútil na zem. Skontroloval ho a vytiahol kus lana. Rýchlo mu zviazal ruky a nohy, prehodil si ho cez chrbát a odniesol ho ku skupine stromov, ktoré sa matne črtali v diaľke. Položil ho k jednému stromu a vydal sa vziať späť svoje veci.
Po návrate k mužovi pobadal, že sa začína pomaly preberať. Prezradil to jemný pohyb očných viečok, ktoré sa na chvíľu zachveli a potom opäť znehybneli. Pobavene sledoval, ako muž nenápadne pohybuje s rukami, aby sa uistil, že je naozaj spútaný. Ihneď zistil, že to, čo sa prihodilo, je skutočné. Hneď po tom opäť zmeravel, telo sa mu mierne uvoľnilo a zdanlivo nehybne sedel opretý o strom. Čakal na svoju šancu. Jeho väzniteľ sa však ponáhľal a vytiahol mu handru z úst.
„Kedy ťa má vystriedať ďalšia hliadka?" ticho sa spýtal pútnik, ale muž nereagoval. Naklonil sa k nemu a zašepkal mu niečo do ucha, načo muž prudko otvoril oči a prikývol.
„Bude to lepšie pre nás oboch," povedal pútnik opäť normálnym hlasom.
„Ja...," začal muž, ale pútnik mu prikryl ústa a ostražito pozeral po okolí. Niečo sa mu na tom tichu nepozdávalo. Vstal, podišiel k batohu a vytiahol kušu. Nasadil šíp a prikrčene prebehol celé okolie, pripravený zareagovať na akýkoľvek útok. Stopy v snehu nenašiel žiadne, okrem ich vlastných. To však nič neznamenalo. Mohli byť hocikde. Poobzeral sa po korunách stromov, na ktorých nebol ani náznak lístia. Len holé, ošarpané a poničené stromy.
Rozhodol sa vrátiť späť.
„Takže," pokračoval, „ako sa voláš?"
„Dearsick."
Muž mu uvoľnil jednu ruku.
„Roztvor dlaň a ukáž mi prsty."
Dearsick prekvapene vyhovel.
„V poriadku," prikývol pútnik, „kedy ťa má prísť vystriedať ďalšia hliadka?"
„Žiadna hliadka," odvrkol Dearsick, „bol som sám na stráži. Ďalšia je na zvonici. Dvaja muži."
„Myslíš že ti to uverím? Prečo ma okrádaš o čas?"
„Hovorím pravdu."
„Nechcem ti ublížiť, ale ak to bude nutné..." muž sa výhražne nahrbil.
Dearsick bojoval sám so sebou, ale napokon uhol pohľadom. „V poriadku, poviem všetko, čo chcete."
Muž mlčal. Odpoveď sa mu nepozdávala. Naklonil sa k nemu a zdvihol mu bradu.
„Čo sa deje?" spýtal sa ho.
Dearsick iba víťazoslávne vyceril zuby.
V tom momente sa stalo viacero vecí. Vzduch preťal ostrý hvizd náhliacej sa ocele, ale to už pútnik nestál na mieste. Odskočil bokom, zvrtol sa na mieste a v momente stál za ženskou postavou, ktorá znehybnela od prekvapenia. Pevne ju objal a bez odporu jej vytrhol dlhú dýku z dlane. Prerývane dýchala a triasla sa.
„To sú mi spôsoby," smial sa muž, „takto nás vyrušiť pri rozhovore."
Nešetrne ju prehľadal a keď nič nenašiel, otočil ju k sebe.
„Pozeraj sa mi do očí a o nič sa nepokúšaj," prikázal jej a skúmal jej tvár. Zavládlo ticho. Žena bola dosť vysoká, vyššia ako spútaný muž a iba o pol hlavy nižšia ako on. Mala svetlé vlasy, modré oči, bielu pokožku a v kútikoch očí sa jej začali tvoriť slzy. Cítila chlad čepele pritisnutej na jej krk. Asi po minúte ticha si pútnik ticho vydýchol a pustil ju.
„To je tvoj muž?" spýtal sa.
Prekvapene prikývla. „Ako ste mohli vedieť...," nedokončila a zrazu sa jej v očiach zablyslo. „Patríte k Löbstenovcom?"
Muž iba pokrútil hlavou.
„Rozviaž ho a bežte," povedal a začal sa baliť.
Ani sa nepohla.
„Odíďte skôr, než si to rozmyslím a nezačnem sa ťa vypytovať, ako si nás našla," pútnik ukázal prstom na ženu, „stále mi máš čo vysvetľovať."
„Kam máte v pláne ísť?" spýtal sa Dearsick.
„Obísť vaše pohostinné mesto a pobrať sa ďalej na sever hľadať jednu osobu."
Všimol si, že ukradomky na seba pozreli. Žena chcela niečo povedať, ale vzápätí zmĺkla. Dearsick však na ňu hľadel a mračil sa.
„Len do toho," ozval sa.
„Viete," stále sa vyhýbajúc pohľadu na svojho doposiaľ spútaného muža, „nechceli by ste sa u nás chvíľu zdržať pán...?"
„Volám sa Sam a nie, ďakujem," úsečne odvetil a ukázal na Dearsicka. „Váš muž sa z tých povrazov sám nedostane."
Žena sa zdráhavo zvrtla a rýchlo uvoľnila povrazy. Dearsick sa sťažka postavil.
„Naše mesto sa nedá obísť a za ním vás nič dobré nečaká," sucho oznámil.
„Ja si už cestu nájdem," pokojne odvetil Sam, naťahujúc sa so svojimi vecami. Títo ľudia zjavne potrebovali jeho pomoc a on od nich zas informácie.
„Ak ste v tomto kraji predtým nebol a teraz ste prišli prvýkrát, navyše v noci, nemohli ste vidieť, že naše mesto leží presne v priesmyku Čiernych hôr. Nemôžete ich prekročiť iným priesmykom. Inú cestu nenájdete. Čo je však za nimi, to vám už nepovieme. Nikto sa odtiaľ ešte nevrátil."
„Prešiel som mnohé kraje," nedbanlivo pokrčil plecami Sam.
„Ani to však nemení nič na fakte, že musíte prejsť cez naše mesto," nedala sa žena, „tam vás žiadne problémy nečakajú. Potešili by sme sa novinkám zvonku, ale chápem, že ste opatrný. Ľudské mäso nás nezaujíma, tak hlboko sme ešte neklesli."
„Viem," prikývol, „tak čo tajíte?"
Žena zostala zaskočená, ale rýchlo sa spamätala a pokojným hlasom pokračovala, zatiaľ čo jej muž rozpačito prešľapoval na mieste. „Nič, čo by vás muselo trápiť, snažíme sa iba prežiť, potravín máme zatiaľ dostatok."
„Ako ste hádam pochopili, nie som najvhodnejší spoločník pani...," uškrnul sa Sam.
Na tvári jej zjavil slabý rumenec. „Volajú ma Lauren."
„Mal by ste ísť s nami," ozval sa Dearsick, ktorý sa zrejme spamätal z vývoja udalostí. „Všetci bývame v najväčšej budove v meste, teda v hoteli, máme tam všetko potrebné. Nikto už nebýva sám, nie je to bezpečné.
Sam rýchlo rozmýšľal. Z toho, čo zatiaľ počul a na základe inštinktu vedel, že títo ľudia nie sú zlí, len opatrní. Hoci nie dosť. Kto by na počkanie cudzincovi prezradil, kde sa všetci skrývajú, keď ide v prvom rade o ich prežitie? Na jeho vkus to išlo rýchlo. Príliš rýchlo.
„V poriadku, veďte ma," rozhodol sa. Manželia si vymenili prekvapené, ale spokojné pohľady a vydali sa späť do snehových závejov


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8