Odhodená do žita – v kukurici skrytý

Nechcem aby sa mi dobro vrátilo

nech ostane pri tom

komu bolo určené prospieť 

a ani spovedať sa nechcem

znalý bez boha

Iba pod obraz svoj ma nesúďte

veď kto ste vy

a kto som ja...? 

Všetkým a ničím! 

Ale jedným nie som určite

– zbabelý dvoran

služobník a pobehaj cez sakristie kostola

každému

aj tomu plechovému na dohľad

plačúcemu hrdzou kdesi za dedinou

ak tam ešte vôbec je

a nie na dvore zberne železa 

A ty sa zatiaľ v smiechu slníš

rozvlnená do vône žita

neviem ťa v ňom plavú rozoznať

a ja čakám

kým ním dozrieš pre mňa dosýta

ako ja tam – vedľa

v klase kukurice pre teba 

To je môj chrám

v tom ťa verše čítať naučím

kde sa klaňať nikomu netreba

iba nebáť sa k oltáru pristúpiť! 

Potom ktosi iba zorie pole

a na nič sa nás nespýta...