Gaštan

     Držím vo svojej dlani,

     gaštaník hnedý malý.

     Držím ho, aj stískam mocne,

     šepkám mu moje túžby rôzne.

     Gaštaník, gaštan, plný sily,

     keby sa mi tak sny splnili...

     jemu sú však moje sny a túžby

     ľahostajné...

     spokojné leží na mojej dlani,

     pozerá na mňa hnedým okom,

     tak ho v náhlom poryve

     vyhodím von oblokom!

     To bolo koncom zimy,

      vlastne už jar prichádzala...

      Po čase som svetlozelené lístky

      zbadala, tam dole pod oblokom.

      Tak predsa odmena,

      gaštan sa pod oknom

      krásne zelena,

      rastie si tam sám a sám

      a ja dobrý pocit z toho mám.

      Keď bude z neho veľký strom,

      životnú energiu potom

      budem hľadať v ňom!                     Muška