Z kalendára škrtám eM a Dé a Žet

Ach slnko – slnko

kto ťa češe...?

Už máš celkom dlhé vlasy

a pohľad ostrí ako britva vševeda

Sú dni a rána

ktoré ešte v pokoji mohli ostať

iba vo fáze večera

a ja by som nemusel odkojiť túto noc

ani seba z poloprázdnej fľaše

Ten včerajší sa mi vstrebal pod kožu

a dnes už opäť len tak obyčajne

– kráčam ďalej!

V marci starca každý kamsi posiela

ale keď ťa treba zohriať

leto je zrazu iba moje

a zima tvoja

Koho je teda pravda a komu uveriť...?

Včera bol taký deň

v ktorom mali správni chlapi na čele

transparent:

– Nech dnes žiadna žena s krásnou ružou v ruke neplače

želajú ich pichliače!

Potom niekde už len láska pršala

ako hustý dážď

a aj si chcela čosi bleskom k tomu povedať

ale nehrmelo

lebo vieš

že ja budem aj tak vždy ten

čo ponúka suchú niť

v skutočnosti však schopný uveriť iba tomu

o kom som presvedčený

že mu to raz budem vedieť odpustiť!