Rozklad

zapleť si oranžové stužky do vlasov
a pohlaď ma pohľadom
mŕtveho básnika

nasýtení oblakov
padáme do miest
kde aj ambrózia stráca svoju chuť
vznášame sa v opare neistých dotykov
zráža sa hmla
bozky voňajú železom

zobudil som sa medzi krysami

x x x

Deštrukcia

a čo sme si mysleli?
nikdy neexistovalo svetlo
len bezbrehý chaos skrývajúci sa za temnú tvár útechy
ktorá prezrádza aj tie najstráženejšie tajomstvá
celému svetu

na stole nezostalo nič
iba tri ospalé muchy
sa kŕmia na našich životoch
v rozsypaných veršoch blúdia milióny mŕtvych očí
mihalnicami češú samotu
pamätajú si všetko, čo sme prežili
zapisujú
a potichu súdia každý náš krok

smrť prichádza zďaleka
má tichú príchuť spomienok
zakráda sa v tieňoch
a zaútočí, keď to najviac čakáme

nádej umiera rýchlejšie ako svrab
láska je iba päť náhodných písmen
ktoré vytvorili vojny
rozpad mysle nezastavíš
náhode vďačím za rozbitú lebku
a esemeskám za život

kto nám zaručí, že existuje šťastie?
ružiam opadli lístky na koncerty
padá sneh
ty si ďaleko
a ja ešte ďalej
letím niekam
kde ma nenájdu staré dobré časy

x x x

Kolobeh

bežíme po pláži
spomienky blednú v piesku ako motýle
vlny sa rozbíjajú o múry
a my stojíme v strede oceánu
hľadíme s ido očí
neschopní pozrieť si navzájom do duše

kto sme?
jedna myseľ? hovno
dve vzdialené galaxie
ktoré sa po 300 miliónoch rokov
zrazia vo veľkej náhode
a vyhubia život na zemi

počuješ? to len srdce bije umieračik
posledný bozk
na rozlúčku
bol aj ten prvý