ZEM, NEBO STÍCHLI

ZEM, NEBO STÍCHLI ...
(venované detským obetiam vojen)

už necítim dych živých vôní
slnko mi zhaslo naveky
tak žiť som chcela veľmi - veľmi
no život zrazu vo mne niet

dnes by sa lúče smiali sa so mnou
o rôčik staršia s priateľmi
i otca k sviatku dúfala som
mohli by z vojny prepustiť

tej noci nespala som dobre
v tme hlučné grady pálili
macíka k sebe viniem ešte
keď zazriem otca pred sebou

úľava v duši - prišiel domov
telo sa zrazu zviezlo v prach
náhle už viem ...i otecko môj
pod paľbou gradov zomrel tiež

chcem za nás všetky mŕtve deti
skríknuť :- Zastavte šialenstvo! -
nech iba cvrček nocou zvoní
či výkrik mieri nad osud?

SVS