Nečakaná návšteva

Spisovateľ/ka: Bree | Vložené dňa: 12. augusta 2017
http://citanie.madness.sk/view-51568.php
Pohorím sa ozývali hromi. Dážď neľútostne bubnoval na strechy domov. Okolie osvetlovali blesky. Vietor svišťal v korunách stromov. Strhla sa neľútostná búrka. Vonku na neďalekej cestičke kráčal cudzinec. Bol celý zahalený tmou. Cez oblok a hustý dážď ho takmer nebolo vidieť. Bol to tieň. A tak ako sa náhle objaviť tak náhle aj zmizol. Bol preč. Civela na miesto ,kde zmizol. Zrazu niekto zazvonil na zvonec. "Moment." zakričalo dievča. Vybehlo po schodoch do svojej izby. Vyzrelo von oknom a uvidelo na príjazdovej ceste muža. Bol vysoký a mohutný no chudší než by si myslela. Mal na sebe čierny, po zem dlhý plášť proti daždi. Na hlave mal kapucňu, ktorá mu zakrývala tvár. A zo sebou mal väčšiu cestovnú tašku. Zbehla dole po schodoch. Otvorila dvere. "Ako poslúžim?" spýtalo sa dievča a muselo trošku kričať aby prekričalo svištiaci vietor. "Môžem ísť dnu?" spýtal sa cudzinec. Mal hrubý hlas. Dievča prikývlo. "Samozrejme ..." povedalo. Cudzinec si zložil z hlavy kapucňu a teraz mu dievča videlo do tváre. Mal nie celkom okrúhlu tvár, trošku krivý nos (kto vie prečo), dokonale tvarované ústa, tmavé, dlhšie vlasy a neposedné, modré oči. Pod plášťom mal modré džínsy a čierne krátke tričko. Na nohách mal vysoké botasky. Je pekný. Prebehlo dievčati mysľou. "Ďakujem. Vonku je nemožné počasie. Pred chvíľou svietilo slnko a teraz leje ako z krčahu. To sa u vás vždy mení tak rýchlo počasie?" spýtal sa a usmial. Neušlo jej, že má trošku krivý očný zub. Dievča myklo plecom. "Áno, dá sa to tak povedať . Nuž ale čo, po čase si na to zvyknete." odpovedalo dievča. "Poďte ďalej. Uvarím čaj. Prosíte si?" spýtalo sa dievča. Tak sa cudzinec vybral za ňou. "Áno, to bude skvelé. Ďakujem." povedal cudzinec. "Nie ste stadeto." nebola to otázka iba konštatovanie. Teraz si ju mohol lepšie pozrieť. Mala okrúhlu tvár, dlhé, brčkavé, ryšavé vlasy, ktoré jej večne padali do tváre, maličký noštek v strede tváre a veľké hnedé oči. Na sebe mala hnedé legíny a tyrkysové tričko bez rukáva. Na nohách mala vysoké, čierne jazdecké čižmy. Je pekná. Blyslo mysľou cudzincov. Položilo na stôl dve šálky pariaceho sa čaju. Na stoličke mala prehodený sveter. Prehodila si ho cez plece a obliekla. "Cukor alebo mlieko?" spýtalo sa dievča. "Cukor ,prosím. " odpovedal cudzinec. "A čo vás sem privádza pán ..?" spýtalo sa dievča. " Volajte ma Anthony." povedal. To meno nepočula odvtedy čo..."A vy?" spýtal sa Anthony. Dievča sa strhlo. "Kľudne mi tykajte. Som Anna?" šeplo dievča. Sadli si. Razom sa jej hlas celkom zmenil. Predtým mala hlas jasný a zreteľný a teraz ho mala tichý a nejasný. Možno sa jej aj trošku chvel. Kŕčovito zvierala šálku. "Povedal som niečo zlé?" spýtal sa Anthony. "Nie len.. Nechajte to tak. Čo vás sem privádza?" spýtala sa Anna. "Kľudne mi môžeš tiež tykať. Hľadám farmu svojho strýka. Volá sa Thomas Reder. Poznáš ho?" spýtal sa Anny. Prikývla. "Poznám, je to hneď vedľa. Ak sa skončí búrka odvediem ťa tam." odpovie Anna. Anthony prikývne ale nespustí z nej oči. "Prečo sa na mňa tak pozeráš?" spýtala sa ho a odpila z čaju. Pozrel sa jej do oči ale videl jej do duše. Sklopila zrak. No ešte stihol v jej očiach uvidieť škvrnku smútku. "Čo sa deje?" spýtal sa Anthony. A tiež sa napil čaju. "Tvoje meno, už som dávno nepočula." povedala. Na chvíľu prestala rozprávať a ešte viac zosmutnela. "Volal sa tak môj otec." povedala a tuho privrela viečka. Anthonymu neušlo, že povedala volal. "Prepáč nevedel som." povie Anthony. "Nič sa nestalo. Už je to dávno." odpovie Anna. Anthony sa na ňu pozrel zo svojim spýtavým pohľadom. "Chceš vedieť čo sa s ním stalo, však?" spýtala sa Anna. Anthony neodpovedal len na ňu pozeral. Presne uhádla na čo myslel. Potom prikývol. Anna tuhšie zovrela šálku. "Ako som povedala bolo to dávno. Bol teplý júlový deň. Podobne ako dneska sa tiež strhla búrka. Počuli sme kone ako erdžia, keďže zostali vonku. Otec odišiel, že ich zavedie späť do stajne. Keď sa nevracal začala som sa o neho báť. Hneď ako sa búrka trošku utíšila išla som ho hľadať no už bolo neskoro našla som ho mŕtveho. Ležal pri dverách výbehu pre kone. Mal stretnú ranu v hrudi. Neviem koľko času uplynulo. Kľačala som vedľa neho. Bola som premoknutá. Do trička a nohavíc mi vsakovala jeho krv. Nepohla som sa od neho. Našiel nás šerif. Robil prehliadku ako po každej búrke. " Keď dopovedala zastalo ťaživé ticho. Anna kŕčovito zvierala šálku a aj po jedenástich rokoch sa napriek svojej vôle rozplakala. Nevedela to ovládnuť a za to sa nenávidela. Odpili si z čaju. Nikto nič nevravel. Anthony sa dotkol jej ruky no nič nepovedal. Anna len zdvihla hlavu a uzrela si slzy. Na chvíľu sa ich pohľady stretli. Potom Anna odtrhla pohľad. Nakoniec ticho prerušil Anthony. "Je mi to ľúto." Šepol no nič iné nepovedal. "Je to už len spomienka." Povedala Anna, no do hlasu sa jej vkradol podtón akéhosi neurčitého pocitu. Bola to len spomienka ale aj po takom dlhom čase ju bolela. "A kedy sa to stalo?" Spýtal sa Anthony so súcitom v hlase. Vedel, že by to nemal robiť. On sám vedel ako pekelne môže bolieť minulosť. Ale zvedavosť zvíťazila. "Pred jedenástimi rokmi. Mala som desať rokov." Odpovie ticho a usmeje sa na neho. Anthony jej úsmev opätuje. Anna privrela viečka. Chvíľu ich držala zatvorené potom ich musela otvoriť. Za viečkami ju znova začali neľútostne páliť slzy. "A čo tvoja mama?" Spýtal sa Anthony. "Ty si ale zvedavý." povie Anna trošku veselšie ale potom zosmutnie. "Zomrela keď som mala dva roky. Po tom čo mi zomrel aj otec starala sa o mňa teta. No už odišla a tri roky bývam sama. A čo ty? Prečo ideš navštíviť svojho strýka? Stalo sa s ním niečo?" Spýtala sa Anna. "Ochorel a potrebuje pomôcť. A tak mu idem vypomáhať." Odpovie jej Anthony. "Aha tak preto som ho dlhšie nevidela." Povedala Anna. V chvíľke ticha začuli vlastne nič nezačuli. "Tak búrka sa skončila." skonštatoval Anthony. "Áno, máš pravdu. Neprišiel si náhodou autom, že nie?" Pokrútil hlavou. "Nie, bohožiaľ som prišiel autobusom." Povedal Anthony. "Nuž nič to. Auto mám v oprave... Vieš jazdiť na koni?" Spýtala sa ho Anna z nenazdajky. "Áno, viem." Povedal Anthony trošku prekvapenie. "To je super, poď odvezieme sa na koni. Kone si potrebujú roztiahnuť svaly." Povedala Anna a dopila čaj. Zo stoličky vyskočila s radosťou. Anthony tiež dopil čaj a vybral sa za ňou. Hneď ako otvorila dvere zalial ich teplý, vlhký vzduch. Bol začiatok augusta takže o chvíľu sa vzduch ešte väčšmi zohreje. Prešli k stajňám. Boli tam dve kone. Jeden bol celý hnedý až na malú, snehobielu škvrnku na ľavej prednej nohe. A druhý bol celý čierny. "Tak toto sú Škvnka a Rytier." Povedala Anna. Anthonyho zarazilo ako ľahko strieda Anna nálady. Tiež sa usmial a podišiel bližšie. Pohladkal kone. "Koho sú?" Spýtal sa Anthony. Ukázal smerom ku koňom. "Škvrnka je moja. A Rytier patril otcovi." Povedala Anna, trošku zosmutnela no usmievala sa. "Rozumiem." Povedal Anthony zazdalo sa, že chce niečo dodať ale neurobil to. "Ty pôjdeš na Škvrnke a ja pôjdem na Rytierovi." Povedala Anna. Nasedlali kone a vyrazili. "Máš zajtra čas?" Spýtal sa Anthony. Anna sa strhla bola zahĺbená do svojich myšlienok. "Áno, dopoludnie som voľná. Prečo?" spýtala sa. Usmievala sa no do očí sa jej vkradol smútok. "Ak chceš môžeš ma previesť po okolí?" Zrejme mi odpovie nie ale skúsiť som to musel. Prebehlo Anthonymu mysľou "Veľmi rada." Povedala Anna. Usmievala sa. V očiach jej iskrilo od radosti. "Sme tu." Povedala Anna. Anthony sa poobzeral. " Nič sa tu nezmenilo." Povedal Anthony. Anna sa prekvapene pozrela na neho. "Ty si tu už bol?" Spýtala sa Anna. " Áno, ale je to už dávno. No nič sa tu nezmenilo." odpovedal Anthony. Hlas mal zasnený. "Neprídeš dnu?" spýta sa Anthony. "Jasné, aspoň sa presvedčím, že je pán Tomas v poriadku." povie Anna. Anthony zaskočil z koňa. Anna urobila to isté. No hneď ako sa dotkla zeme, zem sa pod jej nohami zakolísala a ona spadla na kolená. "Anna!" zakričal Anthony. Pribehol k nej a kľakol si. "Anna, si v poriadku? Si bledá." spýtal sa Anthony a do hlasu sa mu vkradol strach. "Áno, len sa mi asi zakrútila hlava." povie Anna. "Dobre, poď." povie Anthony a postaví sa. Vystrie k nej ruku a pomôže jej vstať. Anne sa zase roztrasú kolená a tak sa musela zachytiť o Anthonyma. Mala studené ruky aj napriek tomu, že vonku bolo skoro tridsať stupňová a na sebe mala tenký sveter. "Tak dobre, ty nie si v poriadku. Poď dnu." povie Anthony s hlasom, ktorý neznesie odpor. Odvedie ju k zábradliu aby sa chytila. Anna skĺzne na zem. Anthony priviaže kone. Anna si zatvorila oči v nádeji, že ten obraz otca ležiaceho na zemi bez jedinej kvapky života zmizne ale márne. Anthony sa jej dotkne. Anna razom otvorí oči. Anthony ju znovu chytí a pomaly zdvihne. Potom ju znova podoprie a vojdú do domu. Ako vstúpia do obývačky pozdraví ich pán Thomas.." Ahoj Anthony. Dúfal som, že ťa búrka nechytila. Ale čo sa stalo?" spýtal sa pán Thomas, keď zbadá Annu bledú ako stena. "Ahoj, strýko. Nič sa nestalo len Anna sa potrebuje napiť." povie a posadí ju na gauč. Potom odíde. V izbe zostanú iba Anna a pán Thomas. "Počula som, že ste chorý. Ako sa máte?" spýtala sa Anna. Thomas sa usmial. "Už lepšie, ďakujem. Ale ty sa máš ako? Vidím zoznámila si sa s Anthonym. " povie trošku bojazlivo. "Áno, zoznámila." povie Anna a v duchu je vďačná starému pánu Thomasovi za to, že túto tému nerozoberá ďalej. Anthony prišiel naspäť. "Napi sa. Už ti je lepšie?" Spýtal sa a podá Anne vodu. "Áno, lepšie. Ďakujem. Ale už by som mala ísť. Dovidenia pán Thomas a skoré uzdravenie." povie Anna a postaví sa. Anthony napäto stojí. "Ahoj, Anna." povie pán Thomas. "Odprevadím ťa." povie Anthony. "Ďakujem." povie Anna. Hneď ako vyjdú z dverí. Anna sa chce posadiť na koňa no Anthony ju chytí za ruku. "Určite to zvládneš. A ten zajtrajšok platí?" spýtal sa Anthony. "Neboj sa zvládnem to. A áno, rada ťa prevediem okolím." odpovie Anna a vysadla na Rytiera. "Prečo nejdeš na Škvnke?" spýtal sa Anthony. "Preto lebo Rytier už dávno nešiel bez jazdca a bojím sa, že by ušiel." odpovie mu Anna a vyberie sa preč no len čo sa pohne po ceste sa preženie auto. Rytier sa zľakol vyskočil na zadné nohy. Anna z neho spadla. Spadla na zem. Anthony dúfal, že aspoň zakričí. No Anna len s tupím buchnutím spadla na zem a nepohla sa. "Anna!" skríkol Anthony. "Ho, ppprrrr. Stoj chlapče. Stoj." Rytier sa ukľudnil a Anthony ho priviazal o rábradlie a taktiež, to isté urobil aj so Škvrnkou. Potom čo najrýchlejšie pribehol k Anne. Ešte vždy ležala meravo. "Anna, prosím preber sa. Počuješ, preber sa." vravel Anthony ale márne Anna sa ani nepohla. Pohľad mu zablúdil k ruke. Sveter sa jej na ľavej ruke vyhrnul a odkryl jej jazvy na zápästí. Prechádzali krížom cez celé zápästie. To si urobila sama? Prečo by to robila? Prebehli Anthonymu mysľou otázky. Jeho podvedomie mu na ne hneď šepkalo odpoveď. Bola taká jednoduchá - jej otec. Medzitým vybehol aj pán Thomas. "Anna! Anthony čo sa stalo?" skríkol pán Thomas, keď zbadal Annu. "Rytier sa zľakol a zhodil Annu zo seba. Zavolaj záchranku." zakričal Anthony. Pán Thomas vbehol dnu zavolať záchranku. "Anna, prosím ťa, preber sa. Nesmieš zomrieť, počuješ. Prosím." Anthony hovoril no odpoveď sa nedočkal. Rozprával a rozprával a keď náhodou zatvoril oči pod viečkami ho začali páliť slzy. "Záchranka je na ceste. Hneď tu budú." povie pán Thomas. Anthony len prikývne. Záchranka dorazila o necelých päť minút. Ale Anthonymu sa to zdalo ako večnosť. Žena, ktorá ako jediná sa mu zapáčila teraz leží vedľa neho v bezvedomí a bojuje o život. Aspoň dúfal, že Anna bojuje. Predsa raz si siahla na život-možno aj viac ráz. "Dobre, odstúpte. Čo sa tu stalo?" spýtal sa zdravotník. "Spadla z koňa." povedal Anthony. Zrejme zdravotník čakal viac ale Anthony už nič nedodal. "Dobre, zoberie ju do nemocnice." povie zdravotník zatiaľ čo Annu položili do sanitky. "Pôjdem s vami." povie Anthony. Zdravotník sa na neho prekvapene pozrie. "Dobre." povie napokon zdravotník. V sanitke sa Anna predprala. "Čo sa stalo?" spýtala sa Anna omráčeným hlasom. "Anna, spadla si z Rytiera. Vieš kto som? Aký je deň? A kto je toto?" spýtal sa zdravotník a ukázal smerom k Anthonymu. Anthony prekvapene pozrel na neho. On vie jej meno? Blyslo mysľou Anthonymu. Ale Anna prikývla. "Áno, viem ste doktor Richard. Dnes je 4.augusta a toto je Anthony." odpovie ticho Anna. "Správne, bolí ťa niečo?" spýtal sa Richard. Pozrel sa smerom k Anthonymu aby sa presvedčil či povedala správne meno. Anthony prikývne. "Hlava a ruka." povie Anna. A chce sa zdvihnúť ale Richard ju zastaví. "Nehýb sa." povedal Richard. Anna sa snažila zatvoriť oči ale Richard jej to nedovolil. Snažil sa ju držať pri vedomí až kým sme neprišli do nemocnice chcel mať istotu, že nepadne do kómy keď zaspí. V nemocnici Annu vyšetrili. Otras mozgu nemala. Takže hneď ako sa vráti domov môže sa vyspať. Na ruke si natrhla sval preto jej ju položili do dláhy. Na vlastnú zodpovednosť ju hneď pustili domov. Richard by si ju najradšej nechal tam ale Anna sa nedala. "Tak, čo ti povedali?" spýtal sa Anthony. "Nič mi nie je až na ruku mám navrhnutý sval. Môžem ísť domov. " povedala Anna. Anthony prikývol. "Dobre, vyľakala si ma. Už to nikdy neurob, rozumieš" povedal Anthony vážne. "Áno, a prepáč nechcela som ťa vyľakať." povedala Anna. Anthony prikývol. "Poď zoberiem ťa domov." povedal Anthony. Anna sa pozrela na neho. "Skade si nabral auto?" spýtala sa Anna. "Prišiel na ňom strýko. Bol na vyšetrení. Ale už dávno odišiel. Odvoz si našiel a tak mi nechal auto. " povedal Anthony. Anna vyzerala zaskočená. "Čo sa deje?" spýtal sa Anthony. "Škvrnka a Ritier. Kde sú?" spýtala sa Anna. Práve sa dostala z nebezpečenstva a ona sa zaujíma o kone. Prebehlo Anthonymu mysľou. "Neboj sa sú v bezpečí." odpovie jej Anthony. "Strýko zavolal, že ich zaviedol do stajne. Pozná ťa veľmi dobre vedel, že sa budeš báť o kone. Ale prečo tak veľmi sú to len kone?" povie Anthony. Ale zaskočilo ho hneď jej Anna dala facku. "Nie, nie sú a vieš prečo ti bezcitný magor lebo Škvrna predtým patrila mame a Rytier otcovi, preto." skríkla hlasno. "Keď som s nimi cítim, že rodičia sú pri mne" hesla ticho Anna. Bola nahnevaná ale mala v hlase aj niečo iné-smútok. Anthony sa začervenal. Sklopil zrak. "Prepáč, nevedel som. Nechcel som ťa uraziť." povedal Anthony. Anna videla, že to myslel vážne. Pousmiala sa. "Nevadí, nemohol si to vedieť." povie Anna. Na ceste domov chvíľu sedeli mlčky. Ticho prerušila Anna. "Za tú facku sa ti ospravedlňujem. Nemala som.." povie Anna. Ale prestala v strede vety. Anthony ju chytil jemne za ruku. "Nič to ale dovolíš mi jednu otázku?" spýtal sa Anthony. Anna odvrátila zrak. Pozerala sa von oknom. Bolo neskoro, slnko už zašlo za neďaleké kopce. Po chvíli sa otočila naspäť. "Akú otázku?" spýtala sa Anna. No už tušila na čo sa opýta. " Čo majú znamenať tie jazvy?" spýtal sa. A jemne sa jej dotkol zápästia. Anna si až teraz všimla, že Anthony jej ešte stále drží ruku. "Aj sám si na to prišiel od čoho sa tam dostali. A príčinu som ti už povedala-smrť otca. Vinila som sa za to." Anna odtiahla ruku. Anthony sa chcel ešte niečo spýtať ale už to neurobil. Anna sa oprela a pomaly zaspala. Anthony zastavil pred domom svojho starý. Ticho vystúpil z auta. Čo najtichšie zatvoril dvere a podišiel k domu. Otvoril dvere a vošiel. Pozrel sa do obývačky. Strýko sedel pred telkou. "Ahoj, ako sa má Anna? Je v poriadku?" spýtal sa Thomas hneď ako zbadal Anthonyho. "Áno, je v poriadku. Nič vážne sa jej nestalo. Ale na ľavej ruke si navrhla sval. Ošetrili jej ruku a pustili domov. Spí v aute. Zoberiem ju domov a zostanem tam ak nepotrebuješ aby som ostal." povie Anthony. Thomas sa usmeje. Na tvári sa mu pri tom vyryli vrásky. "Nie nepotrebujem len kľudne choď." povie Thomas. "Ak by si potreboval niečo vieš ako ma nájdeš?" Thomas prikývne. "Dobre, tak dobrú Strýko." povie Anthony. "Dobrú." povie Thomas. Anthony ticho nastúpi do auta a zatvoril dvere. No nenaštartoval. Chvíľu pozoroval Annu ako spí. Sedela bez pohnutia. Bola kľudná. Len hrudník sa jej pravidelne nadvihoval. Dýchala ticho ledva počuteľne. A preto lebo sa jej trošku pootvorené pery jemne usmievali. Anthony sa spýtal sám seba. Čo sa jej môže snívať? Naštartoval auto a pohol sa zastal pred Anniným domom. Vypil motor. Vystúpil z auta. Potom ho obišiel a otvoril dvere pre Annu. Chcel ju zobudiť ale niečo ho zastavilo. Dnes toho zažila až, až. Povedal si Anthony v duchu. Pomaly ju vybral z auta. Vošiel dnu a položil ju na menší gauč v obývačke. Potom vyšiel na dvor a zamkol auto. Vrátil sa naspäť a na druhom gauči našiel niekoľko poskladaných diek. Zobral z kopy dve deky položil ich bokom a ostatné položil na stôl v strede miestnosti. Jednou zakryl Annu. Potom si ľahol na gauč a druhou dekou sa zakryl. Onedlho zaspal. Ráno sa zobudil už keď mu slnko nepríjemne svietilo na oči. Posadil sa. Pozrel sa oproti sebe na gauč. Anna tam nebola. Na gauči boli poskladané deky. Na stole bol lístok. Anthony sa postavil a zobral lístok. Stálo na ňom :ANTHONY! IŠLA SOM PRE KONE. VRÁTIM SA O CHVÍĽU. AK CHCEŠ POČKAJ MA RANAJKY SÚ V MILROVLNKE. MINERÁLKAJE JE NA DRESE A AK MÁŠ CHUŤ NA MLIEKO JE V CHLADNIČKE. ANNA Hneď ako si to prečítal vedel že ju počká. Vošiel do kuchyne a vybral raňajky. Boli to čerstvé Palacinly s džemom. Vybral ich a pustil sa do jedenia. Po chvíli počul dupot kopýt. Anna. Mal pravdu bola to ona. Trvalo jej skoro päť minút kým vošla dnu. Najprv vošla do obývačky potom zakričala. "Anthony si v kuchyni?" spýtala sa. Anthony sa mimovoľne usmial. "Áno, som k kuchyni." Anna pristúpila a oprela sa o zabúbnu dverí. "Dobré ránko. Chutia?" spýtala sa Anna vyzerala byť šťastná. "Áno, chutia sú vynikajúce. A kone sú v poriadku?" spýtal sa Anthony. Anna mala dobrú náladu a nechcel jej ju pokaziť tak sa usmial aj Anthony. "Áno, sú. Zaviedla som ich do stajne. Nech si oddýchnu pred výletom a prácou." povedala Anna a usmievala sa. "To naozaj chceš ísť na koňoch? A akou prácou, nevedel som, že pracujú?" spýtal sa Anthony. To si pamätám len ja čo sa stalo včera? Spýtal sa Anthony sám seba ale nahlas to nepovedal. "Áno, prečo nie. Ja viem včerajšok, však?" spýtala sa Anna trošku smutne. Anthony prikývol a z jej hlasu vycítil niečo smutné. Anna vošla do kuchyne a sadla si na stoličku oproti Anthonymu. "Musím ti niečo povedať. Včera som ti povedala o otcovi." prestala hovoriť. Anthony mimovoľne prikývol. "Ale som ti nepovedala , že sa to stalo 4.augusta." povedala ticho a dúfala, že Anthony to nepočul ale márne. Anthony zastal v strede pohybu a chvíľu sa na Annu pozeral s prázdnym pohľadom. Potom položil palacinku na tanier. Anna sa pozerala na svoju odviazanú ruku. Presne na miesto, kde mala jemné jazvy. Anthony si pritiahol stoličku bližšie a jemne ju chytil za ruku. Anna sa pozrela hore. Anthony na ňu upieral smutný zrak. Anna sa usmiala. "Tak poď cestou sa musíme zastaviť aj u tvojho strýka. Musíš sa prezliecť." povedala Anna. Anthony stuhol celkom zabudol na strýka. Začervenal sa. "Neboj sa. Je v poriadku. Zdá sa, že mu je oveľa lepšie." povedala Anna a prvý krát po dlhom čase sa zasmiala. Anthony sa tiež usmial. "Tak poďme. Ja pôjdem na aute. Musím ho už vrátiť strýkovi." povedal Anthony a postavil sa. Anna sa tiež postavila. "Ja pôjdem na Škvrnke. Mám ti zobrať Rytiera?" spýtala sa Anna. Anthony pokrútil hlavou. "Nie, ja pôjdem na Hviezdičke." povedal Anthony. Hviezdička je jedna z najmilších koňov, ktoré Anna pozná - samozrejme okrem svojich. Je celý biely iba na hlave má čiernu škvrnu v podobe hviezdy. Anthony sa prezliekol. Mal na sebe tie isté modré džínsy a namiesto čierneho trička mal tyrkysové. Má nohách mal tie isté vysoké botasky. Nasadli kone a vyrazili. Prechádzali po dedine potom sa vybrali von z dediny. Anthony sa obzeral a keď došli k cintorínu otočil hlavu na druhú stranu a zrýchlil. Potom sa zrazu spýtal. "Tu sú tvoji rodiča?" pozrela sa na neho. Nemohla odpovedať nenašla odvahu povedať áno a tak len prikývla. Ľavou rukou sa pustila len čo obišli cintorín a Anthony spomalil. Videl, že sa nedrží len jednou rukou. "Bolí ťa ruka?" spýtal sa. Vedela , že by mu nadarmo klamala. "Trošku ale to nevadí. Poď ešte ti chcem niečo ukázať a potom sa musíme vrátiť." povedala a prikázala Škvrnke aby zrýchlila. Anthony sa vybral za ňou. Po chvíli došli tam kde mali namierené. Anna zosadla zo Škvrnky boli na kraji potoka. Ticho prerušoval štebot vtákov a slabý špľachot vody. Posadila sa na mäkkú trávu neďaleko brehu. Anthony si prisadol k nej . Kone sa pásli pri nich. "Je tu nádherne." vydýchol Anthony. Pozeral sa na Annu. Zatvorila oči a otočila tvár k slnku. Mala na sebe tie isté hnedé legíny ale namiesto tyrkysového trička si obliekla modré. Má nohách mala jazdecké čižmy. "Áno je tu nádherné. Škoda, že som tu dlho nebola." Povedala, na chvíľu stíchla potom dodala. "Chodili sme tu s otcom. Nebola som tu jedenásť rokov. Odvtedy čo umrel." povedala pozrela sa na Anthonyma. Sedeli celkom blízko pri sebe. Pohľady sa im stretli. Ani jeden neodtrhol pohľad. Anthony to ďalej nevydržal. Predklonil sa a zľahka pobozkal Annu, ktorá chvíľu váhala potom mu bozk opätovala. Potom sa zvalili do trávi ešte stále bozkávajúc sa. Nakoniec im došiel dych a tak prestali a len ležali jeden vedľa druhého. Bolo dokonale modré a čisté bez jediného obláčika. Chvíľu tam ostali len tak ležať. "Poď! Musíme ísť." povedala Anna. Anthony neotvoril oči len otočil hlavu smerom k nej. "Prečo? Je tu nádherne." spýtal sa Anthony. Anna ho chytila za ruku a potiahla. "Poďme." súrila bo Anna. "Veď už idem. Ale ešte vždy nechápem kde sa ponáhľas?" Anthony sa konečne postavil a vysadol na Hviezdičku. Anna už sedela na Škvrnke. "Vravela som ti, že máme prácu. Od dneska sa u mňa otvára denný tábor niečo ako škola či už materská alebo základná." povedala Anna. "To ich zvládneš sama?" spýtal sa Anthony. „Musím, ale pomoc sa mi zíde." Povie a usmeje sa. Popoženie Škvrnku a vydajú s naspäť.
Koniec

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8