BOH ŽEHNAJ EURÓPE!

bola jar, ráno orosené
keď spoznala si túto zem
z kaluže krvi Holubica
vypla si krídla na svoj vzlet
hoc kadidlu dych ponášal sa
tvár Ti mrzačil súmrak bied
moc búrok uprostred besnení
stíchla, až zdá sa - hrobov niet

a kým si žila, bolesť v hrudi
z pŕs tlačila sa denne von
zhmotňovala, čo nosíš v hĺbke
myšlienky, city v jeden v tón
... tak plynul čas, ty zostarla si
no vedela si predvídať
že človek zmení ľudskú dráhu
vydá Ťa živlom napospas?

dnes opäť v súmrak kloní sa zem
ach, aká zmena na nebi -
temnota noci v polopravdách
krídla už kántri bleskami
v diaľke sa skaly zachmúrili
hmlou sa prediera hlučný rev
kvapky sa ženú po priestore
rodiacej búrky pre svoj cieľ!

SVS
/september 2017/