Od nevidím až po nekonečno...

Diamantové zore zrnelo
na rozbitom čelnom skle
a v spätných zrkadlách
skapíňalo spoločné peklo

nedali sme mu šancu ani na odvetu

od nevidím až po nekonečno
s troma bodkami na konci
sme rozmotávali uzly z našich
rozvrátených snov

a naozaj sa ráno Slnko už neprebúdza
s drkotajúcimi zubami
a kŕčovitým pohľadom
do mojej izby

neverím tvojím krehkým očiam
tesne pred rozbitím
na ktorých som závislý
kurevsky závislý !

Sú ako zrkadlo
v ktorom vidím živoriť stroskotanca
na opustenom ostrove
ako tancuje s krikľavou dúhou

na počesť bezodnej lásky...

- Filip Glejdura