Nepredvídateľná hra - 1. Kapitola

Letný vánok mi ofúkol bosé chodidlá vystrčené spod periny v mojej ešte doteraz vyhriatej posteli. Musela som sa dosť premáhať aby som vôbec rozlepila svoje rozospané oči a vyliezla z postele, zavrieť veľké dvojkrídlové okno v izbe. Prečesala som si neohrabane prstami hnedé strapaté vlasy a pomaly som zišla dole po zatočenom schodisku. „Hmm,´´ z kuchyne sa šírila príjemná vôňa slaniny a vajíčok. „Dobre ráno!´´ zvolala teta Maggy, keď ma zbadala uprostred chodby. ,,Aj tebe,´´ posadila som sa na barovú stoličku za dreveným kuchynským pultom. ,,Nate je už hore?´´ preletela som pohľadom miestnosť či neuvidím svojho brata. ,,Áno, ale pred chvíľkou už odišiel.´´ Nate chodí poslednou dobou do školy oveľa skôr, keďže o pár mesiacov maturuje. Ja si ešte užívam predposledný ročník na strednej. Plánuje ísť aj na vysokú do Austinu študovať právo, no ja som bola vždy skôr na umenie. Zahľadela som sa Maggy do tváre a hľadala aspoň náznak malej vrásočky na jej dokonal pleti. Bola ešte príliš mladá na to, aby mala svoje vlastné deti, no nie až tak mladá, aby sa o ne nevedela postarať a zabezpečiť ich. Keď sa môj otec rozviedol s mojou mamou, Maggy a Nate boli mojou oporou. Mala som vtedy desať rokov keď si rodičia začali byť čoraz viac cudzí. A potom sa to stalo...
,,Scarlett?´´ prerušila ma z mojich myšlienok teta. ,,Prepáč len som sa zamyslela,´´ veľmi dobre vedela nad čím premýšľam. Pozrela sa na mňa s ľútostivým pohľadom, ktorý som tak veľmi neznášala až sa mi z toho zdvíhal žalúdok. ,,Idem si zobrať veci, za chvíľku som v aute,´´ oznámila som, aby sa nič nepýtala. Maggy pracovala ako pôrodná asistentka v nemocnici neďaleko mojej školy, takže ma niekedy zviezla. ,,Dobre. Počkám ťa,´´ schmatla kľúče z linky a išla k autu. Vybehla som hore po schodoch, schmatla batoh, nahádzala doň pár kníh a utekala k autu. Cestu sme prešli pomerne rýchlo a mlčky, čomu som bola nesmierne vďačná. ,,Clarry?´´ zvolala, keď som na parkovisku pred školou vystupovala z auta. ,,Áno?´´ prehodila som ponad plece, keď som si brala ruksak. ,,Úsmev. Prídem až neskoro večer, v chladničke máte večeru. Ľúbim ťa,´´ stihla mi ešte zamávať a odfrčala preč. ,,Aj ja teba,´´ povedala som si skôr pre seba a otočila sa smerom ku škole. ,,Clarry, Clarry, Clarry, toto sa robí?´´ ten príjemný až priam hrejivý hlas by som spoznala asi kedykoľvek a kdekoľvek. ,,Will viem ako to vyzerá, ale vysvetlím ti to,´´ snažila som sa čo najviac zatajiť úškrn na mojej tvári, no moc mi to nešlo. ,,Za trest ma musíš pozvať na kávu!´´ zdôraznil Will a doširoka sa usmial nad predstavou, ako mu jeho najlepšia priateľka kupuje kávu, pretože odmietla jeho odvoz autom do školy a išla ráno s tetou. ,,Dobre, dobre, ale platíš ty,´´ vyplazila som naňho jazyk a šťuchla ho lakťom do rebier. Obaja sme sa vyškerení od ucha k uchu pobrali do školy. Som v poslednom ročníku na Whitmore, stredná škola tu v Fort Smith a o rok ma čaká maturita. Mám strach? Nie. Priam ma to desí. Ešte som sa ani len nerozhodla ako budem pokračovať ďalej. Za to Will má v tom už od mala jasno. Už ako malý sa hrával na doktora a sníval o tom, že raz bude prvotriednym chirurgom. Pravdu povediac, mám pocit, že každý ide za svojím cieľom, lenže ja žiadny sen ani cieľ nemám. Chodili sme spolu do škôlky a aj na základnú školu. Po tom ako sme sa s bratom prisťahovala k tete do tohto malého zapadákova, nemohol ma nechať samú, a tak si čo najskôr ako to šlo prenajal byt s nejakými chalanmi neďaleko, kde teraz bývam a presťahoval sa tiež. Každým dňom mi dával nádej, že raz to všetko vyprchá a bude všetko tak ako predtým. Nechcem mu ublížiť, a tak mu dávam nádej aj ja, že raz určite zabudnem. Nesnažím sa pretvarovať akoby bolo všetko v poriadku, ale ani sa nepotrebujem ľutovať. Čo sa stalo, stalo sa. Cítila som tlak okolo viečok a nepríjemný pocit horúčavy v lícach. ,,Uch,´´ pretrela som si oboma rukami oči, ako keby som práve vstala a poriadne som sa nadýchla. Will sa na mňa pozrel a pokrútil hlavou. ,,Nemysli už na to.´´ ,,Nemyslím,´´ ohradila som sa, aj keď to už bolo viac ako zbytočné, pretože ma poznal ako svoje boty. ,,Mám chémiu uvidíme sa po škole.´´ Celý zvyšok dňa v škole som strávila nad učebnicami chémie a fyziky. Pripadalo mi to nekonečné. Okrem Willa som si k telu nikoho veľmi pripúšťať nechcela a dievčatá už vonkoncom nie. Takto mi to vyhovovalo a ľudia si na to časom zvykli. Teda pokiaľ nerátame ešte Indiu. Je to moja susedka a beriem ju priam ako sestru. Po obede v školskej jedálni ma Will odviezol svojim autom domov. ,,Vďaka za zvezenie,´´ poslala som vzduchom našpúlenú pusu cez otvorené okienko na aute keď zastavil pred mojim domom a upaľovala som po schodíkoch do domu. Maggy mala prísť domov až večer a Nate bol boh vie kde, takže som mala zvyšok dňa len pre seba. Natrela som si na tvár jednu z Maggyných pleťových masiek, ktorú som našla v kúpeľni a chystala sa zavolať Indii.
,,Ahoj no ako?´´ ozvalo sa z druhej strany telefónu hneď po prvom zazvonení. ,,Dá sa to, ale hrozne sa nudím,´´ doslova som hádzala smutné očká do telefónu. ,,Rozumiem. O chvíľku som tam,´´ hneď ako to dopovedala aj zložila. Asi päť minút na to už zvonila pri mojom dome. ,,Jedna z najúžasnejších výhod mať najlepšiu kamošku susedku.´´ zasmiala som sa a išla jej aj s hnedou maskou na tvári otvoriť dvere. ,,Osud to tak proste chcel,´´ dodala India a nasledovala ma do obývačky, kde som nechala v telke bežať MTV Dance na plné gule. ,,Oo niekto si tu dopriava relax pred veľkým dňom,´´ povedala si viac menej pre seba. ,,Skôr sa snažím nemyslieť na to,´´ jedna z vecí, ktoré o mne nevie ani teta Maggy je, že moje časté nočné výlety smerujú práve pár kilometrov od mesta do rôznych kútov kasín. ,,Pokiaľ sa to nikto nedozvie a robíš to stále pre dobrú vec, je to v poriadku,´´ snažila sa ma upokojiť no bez tak mi v žalúdku poletovalo až priveľké množstvo motýlikov. Hranie pokru nie je vždy v poriadku. No zatiaľ ma to baví a mám stále dôvody hrať. Teda skôr dôvod. ,,Vlastne máš pravdu,´´ Indiu tá veta zjavne veľmi zaskočila a obočie jej okamžite vystrelilo smerom hore. ,,Bože netvár sa akoby som bola ten najväčší tvrdohlavec na svete.´´ ,,Tvárim, pretože ním aj si.´´ Prevrátila som len nad ňou oči a pokračovala:,, Myslela som tým, že si mala pravdu ohľadom toho, že je zatiaľ všetko v pohode. No teraz to bude iné. Nejde len o hru, ale celý turnaj.´´ ,,Viem. Presnejšie ide o 20 000 dolárov.´´ Mierne som prikývla a odcupotala do kúpeľne zmyť si z tváre zaschnutú pleťovú masku. Jedna hra znamená jedno požičané auto, jeden nočný výlet a jeden balík peňazí v tajnosti. Lenže tento turnaj trvá celý týždeň a podstatné je aj to, že sa hrá prevažne cez deň. Netrúfam si odhadnúť ako to dopadne. Nate o tom samozrejme vie a vždy vedel. Budem musieť do toho zatiahnuť aj jeho, znova, inak by sa to teta alebo niekto iný mohol dozvedieť. No 20 000 dolárov len tak nezarobím a viem, že už nemám veľa času na to, aby som tie peniaze zarobila inak. Nie preto, že by som chcela, ale preto, že musím.