Príbeh jednej lásky

Príbeh jednej lásky 

Modré nebo,

na ktorom sa bezstarostne preháňajú oblaky.

Šum vetra v korunách stromov,

spev vtákov.

Chvíľa tak dokonalá sama o sebe

a predsa tak iná.

Pre iných ľudí tak nádherná,

len ja,

som dnes iná.

Ľudia prechádzajú okolo mňa

no nikto z nich nevníma moju bolesť.

Nik nepočuje ako plače moje srdce,

plače za Tebou.

Prázdna lavička,

na ktorej sme zvykli spolu sedávať,

pripomína mi,

že som dnes rovnako prázdna ako ona.

Prichádzam,

tak ako v každý deň,

v tú istú hodinu

a čakám na Teba.

No Ty už neprídeš,

dobre to viem.

Viem že Ti už nepatrím,

už nie je pre mňa v Tvojom srdci miesto,

už nie som Tvojou

Láskou.

Hľadím na more

a premýšľam

kedy sa to stalo,

kedy sa to zmenilo,

kedy si ma prestal mať rád.

Takto sme si to neplánovali.

Vraveli sme si,

že nám sa to nikdy nestane.

A stalo sa to práve nám.

Bojím sa,

že sa už nikdy nevrátiš,

že Tvoje rozhodnutie odo mňa odísť

je už definitívne.

No predsa tu budem na Teba čakať.

v tú istú hodinu,

na tom istom mieste,

kde sme boli spolu šťastní.

A ak niekedy po mne zatúžiš,

ak niekedy budeš mať pocit,

že by si ešte mohol,

že by si chcel,

že by si ešte dokázal

milovať ma tak ako predtým -

Vráť sa ku mne!

Neváhaj ani sekundu

a príď !

Budem Ťa čakať.

A keď sa vrátiš,

už sa viac nebudem báť,

že znova odídeš,

lebo viem,

že budeš pripravený ľúbiť ma,

takú aká som.

A že ja budem pripravená

ľúbiť Teba,

bez akýchkoľvek výčitiek

a spomienok na minulosť.