Vlasy

Spisovateľ/ka: Ivan Ruttkay-Nedecký | Vložené dňa: 4. decembra 2017
http://citanie.madness.sk/view-51690.php

Sú to tie slizké pavučiny, chuchvalce odpornej hmoty, tie ohyzdné klky, ktoré od slnka do mesiaca stínam. Vlasy, chlpy, deň za dňom ich kosím ako snopy zhnitej úrody. Sú to tie zámotky hníd, uzly vší kladúce virulentné vajíčka, hniezda hnisavej skazy, sú to tie ohavné žvachle, ktorých sa do posledného záchvatu svetla štítim. Je to táto prekliata žatva, ktorá mi dáva chlieb, ktorá živí môj temný svet, moju kalváriu.

To je moja tortúra, moje muky, moja trýzeň, moje pavučinové peklo.

Sťa skazené pľúca pumpujú ich dvere dnu a von. Deň za dňom. Niekedy čierna mastnota, inokedy šedivé chumele nasycujúc vzduch jedovatými zárodkami. Keď ich s hnusom rúbem, keď ich víťazne porážam, keď padajú k zemi, ľahko, odovzdane, v tom zvuku, v tom ľahostajnom šeleste zachytávam výsmech. Vedia, že prežijú, že im nezasadím smrteľnú ranu. Nemôžem. Hoci si predstavujem, ako ich očistné plamene požierajú, ako ich kúsok po kúsku hlcú, predstavujem si, ako sa agonicky skrúcajú, praskajú a pištia. V tlení by stíchli, konečne by zmĺkli. Ale nemôžem. Rituál by ich rozdúchal ešte väčšmi a len z predstavy toho smradu sa mi obracia žalúdok. Nie nemôžem.

Ale on áno. On ma ich zbavuje, keď deň čo deň preklínam obra nad hlavou. Keď ustúpi a vlasy, chlpy, srsť prestanú plynúť, odnáša ich preč. Preč odo mňa. Preč do tmy. Na prahu môjho pekla ho sledujem a desím sa. Ako posledný kŕč umierajúceho dňa vydychuje do ulíc ľadovú temnotu, zatínam pohľad do šedého vreca sotva ťažiace jeho chrbát. Počujem ich. Ten predtým jemný šelest, keď sa ešte v zajatí slnka s ligotom vznášali k zemi, keď sa dusili pod mojimi chodidlami, sa na sklonku dňa v tom sivom vreci, ktoré sa tak zľahka prevaľuje od jednej lopatky k druhej, ten šelest sa vždy mení na šuchot, silňujúce praskanie a akoby tisíce zubov tĺklo jeden do druhého. Tie vlastné pri tom vždy zatínam, tŕpnem a vyčkávam až večerné jazyky celkom pohltia tento strašný výjav. Vždy je to tak. Každý deň. Bez výnimky.

Zakaždým napokon ustúpim dnu, sťažka premôžem hrdzavé pánty a v stoji sa trasiem. S čelom usadeným do studeného dreva zavriem oči a pľúca zaplním vzduchom. Vydýchnem. Nádych, výdych. Znova. Ešte raz.

Následne vždy prinútim drevenú dlážku škrípať pod nohami až k zavretým dverám na druhej strane miestnosti. Medzi touto a mojim malým stiesneným útočiskom mám ešte jednu a spolu zrastajú do prastarého domu dedeného po generácie. Dvere pootvorím čo najmenej, len aby som sa pretlačil a na druhej strne sa objavím v poloprázdnej chodbe. Dvere dôsledne zavriem. Vtisnem dlaň do ošúchaného fľaku vedľa kľučky a keď dvere nehybne držia, pristúpim k veľkej drevenej skrini zbrázdenej vekom. Vypočujem si vrzgot jej ľavého krídla a so zručnosťou z nej vyberiem čistú plachtu. Zavŕzga druhýkrát. Potom spravím naučený krok do strany a potočím kohútikom umývadla. Prstami plachtu zrolujem a postupne ju celú nechám premočiť. Potočím kohútikom na druhú stranu a prejdem naspäť k dverám. Položím kolená na zem a udusím všetky otvory nad prahom, nech nič neprenikne a nenaruší môj pokoj. Vždy zo seba všetko zmyjem ľadovou vodou z nešikovne zapustenej medenej trúbky. Nakoniec sa oblečiem do čistých šiat a až potom vykročím k druhým dverám, k môjmu azylu, k mojej oáze. Dvere pootvorím čo najmenej, len aby som sa pretlačil. Tam precitnem do ďalšieho dňa.

Deň vyháňa noc, tá sa pomaly tlačí späť. Dokola a dokola, mlyn sa točí a ja sledujem svet z jeho lopatky.

Bolo to nedávno, čo sa všetko zosypalo. Ten, ktorý deň za dňom prichádzal a zmierňoval moju večnú agóniu, ktorý do sivého vreca zmietal môj strach a hnus, raz, keď sa otrokár na oblohe už takmer celkom prepadol, neprichádzal. Až v ten tiesnivý večer som si uvedomil moju závislosť na jeho službách. Nedorazil, ani keď červeň celou váhou tlačila na obzor. Nemôže ma tu predsa nechať s tým! S vlasmi praskajúcimi pod topánkami, s chlpmi medzi parketami. V hlave mi ukrutne búšilo a do mozgu mi dorážali tie najhrôzostrašnejšie myšlienky. Čo ak už nikdy nezmizne v hustej tme s cvakotom zatratených zubov na chrbte? Nevydržím. Neprežijem. V mojich žilách prúdila panika, autonómne mnou šklbala a prehadzovala z jedného rohu miestnosti na druhý. Vždy ma pri tom zastavila pri okne, aby nabrala síl, aby rástla pri pohľade do prázdnej temnoty.

Oči mi prekryla mlieča stena, ledva som sa udržal na nohách, keď konečne dorazil. Prišiel. Predsa prišiel. Vzduch sa mi vyvalil z pľúc, akoby po prvý raz. Ešte som sa spamätával, keď sivé vrece celkom naplnil.

Neviem, čo ma prinútilo spraviť to, čo som vtedy vykonal. Viem len jedno. V tej chvíli sa všetko zosypalo. Zrejme za to mohol inštinkt nasledujúc náhly nečakaný zvuk, hlasné klepnutie, akoby celý chrup narazil do seba samého, klepnutie také silné, že sa jeho zuby museli roztrieštiť na tisíce miniatúrnych úlomkov. Bol to ten zvuk, za ktorým som sa zvrtol. Zrak mi prepadol priamo do vreca a výjav, ktorý som tam uzrel, vo mne vyvolal živočíšny teror. Zrútil som sa chrbtom do steny. Bol to len zlomok sekundy, obraz zaznamenaný v poslednom lúči slnečného svetla.

Ešte dlho som tam v ten večer stál s chrbtom zatlačeným v chladnej stene. Ešte hodnú dobu som nedokázal prikázať kolenám uvoľniť zovretie, aby dovolili pľúcam nadýchnuť sa. Toho výjavu som sa nedokázal zbaviť. Prenasledoval ma v snoch, v tme pod viečkami, na vodnej hladine. Neustále som sa vracal k sivému vrecu preplnenému vlasmi, chlpmi, srsťou rôznej veľkosti, hrúbky, tvaru a farby. V každej spomienke, v každej myšlienke bolo čoraz plnšie a plnšie, až napokon pretekalo. Na jeho vrchu, zasadený ako prekliaty kráľ na mäkkom tróne, uzrel som obludný okáň! Civel na mňa bielou buľvou a odporne sa hmýril. Bol to len záblesk. Cítil som však, ako mi preniká do duše, ako mi ju obnažuje prastarému mrazu a trhá ju nikdy neutíchajúcim hladom. Akoby som pohliadol do oka démona a podľahol. V ten večer sa všetko zmenilo.

Deň vyháňa noc, tá sa pomaly tlačí späť. Dokola a dokola, mlyn sa točí a ja sledujem svet z jeho lopatky.

Z enormných hlbín na mňa dul neznesiteľný mráz, z nekonečnej diaľavy ku mne načahoval svoje jazyky. Z vesmíru za vesmírom. No dotýkal sa ma až na končekoch prstov. Triasli sa. Triasla sa mi duša. Olizoval ma, ochutnával a pomaly, nebadateľne ma ťahal k sebe. Do vesmíru za vesmírom.

Deň vyháňa noc, tá sa pomaly tlačí späť. Dokola a dokola, mlyn sa točí a ja sledujem svet z jeho lopatky.

Viezol som sa na chrbte veľryby, plynulo, čoraz nižšie.
Prechádzal som po dome ako duch. Dvere som nezatváral. Vzduch prúdil a ja som ho dýchal. Sivé vrece som už nevídal.
Nechcel som ho vídať. Vlasy praskali pod nohami.

Pocítil som poslednú túžbu. Kým padnem, kým celkom zamrznem, ešte raz, poslednýkrát nazrieť do belavého okáňa a spoznať, možno pochopiť, aký strašný koniec na mňa v jeho svete čaká. Až ma k sebe nadobro pritiahne a zhltne. Vo vesmíre za vesmírom.

Počal som svoju poslednú výpravu. Vlasy, chlpy, srsť, brázdil som svoje pavučinové peklo. Zmetal som ho. Najprv som vytváral osamotené kopy, potom som ich spájal do celkov väčších, ako malo byť možné. Násobili sa, množili. Kde som spojil dve, vznikla troj až štvornásobne väčšia. Šelest, šuchot, praskanie, cvakanie boli čoraz zreteľnejšie. Zrýchľoval som. Tmavá masa zalievala celý dom. Zvuk mocnel, získaval sebavedomie. Vedel som, že čokoľvek má prísť, dorazí čoskoro. Zdvíhal sa vietor, chladný, mrazivý. Temné chuchvalce vytvorili vír a ja som bol jeho okom. Zrýchľoval som. Vzduch sa nasycoval, hustol, černel. Zrýchľoval som. Vír bol tak silný, vzduch tak nasýtený a klepanie zubov tak hlasné, že moje zmysly, ak mi ešte ostali, vnímali len temnotu, mráz a oči! Nie jedny, ale desiatky! Belavé okáne boli úplne všade, hmýrili sa vo víre a všetky na mňa zízali. Všetky ma sledovali a volali ma. Ťahali ma k sebe. Prehovoril som a oni odpovedali.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
10 bodov - odporúčam
Temné, snové, výborné!  
Spisovateľ/AutorVederstyggelsens Uppväckelse Pridané dňa23. marca 2018 15:39:42
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8