Predurčené miesta

..."prekrásnou túžbou nazývam jej túžbu po šťastí, preto, že si dovolila spraviť zo mňa "odrazový mostík," odrazový mostík k cieľom, o ktorých sa domnievala, že ju spravia šťastnou." (J. Johanides)

A ty?

Odrazový mostík a ani to nie

len krátke medzipristátie,

na ktoré čakáš vždy až príliš dlho, zatiaľ čo pozoruješ hýbať a premieľať sa iných, čo by ťa aj mohli zobrať inam...

ale bolo by to ono?

A je to vôbec teraz -neteraz niečo?

Sladké slová v bezodnej čiernej diere medzi popraskanými stehnami. Bez rozkoše vlastnej, ale s putom neodvolateľne, nevysvetliteľne silným, že ťa to tam aj tak priková... nie všetko je tečúca rieka.

A tak s odznievajúcou, prikrátkou návštevou už vieš... niekto je odrazový mostík (aspoň ,vravia si) , iný je len špinavá pristávacia dráha určená k večným odletom a príletom.

A ten šťastný? nuž... to je návrat, návrat nevymedzený priestorom, taký, ktorý z našich mostíkov a dráh nikdy neobsiahneme...

lebo každý čaká a prichádza tam, kde ho nechá TEN, koho sa už nikdy v mysliach nezbavia.