Zmeškané stretnutie

     Zástavka autobusu,

     tu sa máme stretnúť,

     teším sa, aj sa bojím,

     je to už tak dávno,

     čo sme sa videli

     a tak tu stojím.

     Minúta za minútou odkvapkáva,

     ešte máš čas, veď človek mešká,

     to sa stáva,

     nechcem si to priznať,

     hľadám vyhovorky, ako ťa ospravedlniť,

     že dané slovo si sa zase

     rozhodol porušiť.

     Obleje ma horučava,

     potom krv mi zrazí mráz,

     ja uverila som ti

     a ty sklamal si ma zas.

     Prišiel autobus, nik nevystupil,

     koncové svetlá miznú v tme,

     spomienky na chvíle,

     akí šťastní spolu boli sme.

     Ešte tu stojím

     nohy odmietajú poslúchať,

     viem, že musím odísť

     a už nikdy viac ťa nečakať.    Muška